Otázka - 115

Mimomaternicové tehotenstvo

15. júl 2002

Slava Isusu Cristu!

Ako sa mate?

Mala som chvilocku cas popozerat vynovenu stranku. Uputala ma jedna Vasa odpoved o interupciach. Neviem isto, ale podla mojich vedomosti, aj stanovisko katolickej cirkvi nie je az take jednoznacne ako ste to vy prezentovali a stanovisko pravoslavne nie je az tak nezmyselne. Ak totiz umrie matka, umrie s nou totiz aj dieta. Len malokedy je totiz dieta schopne bez matky prezit (ved zije v nej, dycha cez jej dych, vyzivu ma z nej, atd.). Len vynimocne dieta prezije, aj to len ked je tehotenstvo vo vyssom stadiu ...su niektore diagnozy (myslim, ze mimomaternicove tehotenstvo), ked aj katolicka cirkev nema tak jasne stanovisko (myslim, ze pripusta mensie zlo) ako ste to vy zjednodusene prezentovali.... Ja som to pocula od katolickych lekarov, ktori sa tejto otazke venuju...(sama som to nepreverovala a nestudovala)....k fundovanej odpovedi, by ste si to s odbornikom mali odkonzultovat ).

Vasa odpoved moze viest niekoho k zufalstvu a odsudeniu (napr. matku, takto postihnutu, a jej najblizsiu rodinu, ktora namiesto pomoci ju odsudi )... prosim, upravte Vasu odpoved na internete, ktory moze citat velmi vela ludi.

Vasa odpoved sa mi zda tym padom povrchna a necitliva... a ako Vas poznam urcite chcete byt iny, ved Jezis-Laska vo Vas chce a miluje vsetkych ludi.

Vo vasej odpovedi tiez citim viac vysmechu k pravoslavnej cirkvi, co sa mi tiez nepaci... aj ich ma Jezis rad a vase slova ich mozu zranit alebo vyvolat negativne city...

Prepacte mi, ze som znovu kriticka. No pisem to dufajuc, ze sa nad tym hlbsie zamyslite, upravite odpoved na internete podla skutocnej pravdy a na mna sa nebudete hnevat. ;o) Peace!

Nech Vam Pan Boh pomaha vo vsetkom co robite!

Danka

 

Odpoved

o. Eirene

22. aug. 2002

Slava na viki!

Dakujem za to, co ste mi napísali, lebo co som povedal v otázke císlo 108 naozaj potrebuje doplnenie a objasnenie.

Okrem toho, Vás email priniesol na povrch cosi, co mnohych, studovanych aj nestudovanych, bude asi zaujímat.

Prv, nez sa pustíme do tejto otázky, ci námietky, pripomenme si ucenie Cirkvi o dôstojnosti ktorejkolvek ludskej osoby. Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium Vitae hovorí (zdôraznenia sú v origináli): 57. Ak je treba tak velmi sa starat o to, aby sme respektovali kazdy zivot, dokonca i zlocincov a nespravodlivych útocníkov, prikázanie "nezabijes" má absolútnu hodnotu, ked sa vztahuje na nevinné osoby. A o to viac v prípade slabych a bezbrannych ludskych bytostí, ktoré svoju poslednú ochranu proti arogancii a vrtochom inych nachádzajú jedine v absolútne záväznej sile Bozieho prikázania. Absolútna nedotknutelnost nevinného ludského zivota je vlastne etickou pravdou, ktorú jasne ucí Sväté Písmo a neustále je potvrdzovaná Tradíciou Cirkvi a neustále je predkladaná jej Magistériom. Toto neustále ucenie je jasnym vysledkom onoho "nadprirodzeného zmyslu viery", ktory, inspirovany a podporovany Duchom Svätym, chráni od omylu Bozí lud, ked "ukazuje vseobecnú zhodu v otázkach viery a mravov". (Lumen Gentium, 12) Ked sme v jednotlivych svedomiach a v spolocnosti svedkami postupného oslabovania zmyslu pre absolútnu a tazkú morálnu nedovolenost priameho vziatia akéhokolvek nevinného ludského zivota, najmä v jeho zaciatku a pri jeho konci, cirkevné magistérium sa so stúpajúcou frekvenciou ozyva na obranu posvätnosti a nedotknutelnosti ludského zivota. Pápezovo magistérium, ktoré osobitne nalieha v tomto ohlade, bolo vzdy podporované aj biskupskym magistériom pocetnymi a rozsiahlymi doktrinálnymi a pastoracnymi dokumentami vydanymi ci uz biskupskymi konferenciami, alebo jednotlivymi biskupmi. Druhy vatikánsky koncil sa tiez mocne dotkol tejto otázky, síce v krátkej, ale zmysluplnej stati. (Gaudium et Spes, 27) Preto z autority, ktorú Kristus udelil Petrovi a jeho nasledovníkom, a v spolocenstve s biskupmi katolíckej Cirkvi, potvrdzujem, ze priame a chcené zabitie nevinnej ludskej bytosti je vzdy tazko nemorálne. Táto náuka, zalozená na nepísanom práve, ktoré clovek svetlom rozumu nachádza vo svojom vlastnom srdci (por. Rim 2:14-15), je znovu potvrdené vo Svätom Písme, predané skrze Tradíciu Cirkvi a ucí sa riadnym a vseobecnym magistériom. (Lumen Gentium, 25) Svojvolné rozhodnutie pozbavit nevinnú ludskú bytost zivota je vzdy morálnym zlom a nikdy nemôze byt dovolené, ci uz ako ciel sám v sebe, alebo ako prostriedok k dobrému cielu. Je to vlastne skutok tazkej neposlusnosti voci morálnemu zákonu, a v skutocnosti voci samotnému Bohu, ktory je pôvodcom a rucitelom tohto zákona. Protirecí to základnej cnosti spravodlivosti a lásky. "Nic a nikto nemôze ziadnym spôsobom dovolit zabitie nevinnej ludskej bytosti, ci uz je to fetus alebo embryo, nemluvna alebo dospely, stará osoba, alebo niekto, kto trpí na nevyliecitelnú chorobu, alebo osoba, ktorá zomiera. A dalej, nikomu sa nedovoluje ziadat o tento úkon zabitia, ci uz pre seba, alebo pre inú osobu, zverenú do jej ci jeho starostlivosti, ani s tym nemôze súhlasit, ci uz explicitne alebo implicitne. Ani ziadna autorita nemôze legitímne odporúcat alebo dovolit takyto skutok. Nakolko máme na mysli právo k zivotu, kazdá nevinná ludská bytost je absolútne rovná so vsetkymi inymi. Táto rovnost je základom vsetkych autentickych spolocenskych vztahov, ktoré, ak naozaj takymi majú byt, musia byt zalozené na pravde a spravodlivosti, ochranujúc kazdého cloveka ako osobu a nie ako predmet, ktory sa môze pouzit. Pred morálnou normou, ktorá zakazuje priame vziatie zivota nevinnej ludskej bytosti "niet ziadnych privilégií alebo vynimiek pre nikoho. Nemá ziadneho rozdielu, ci niekto je na tomto svete pánom sveta alebo 'najchudobnejsím z chudobnych'. Pred poziadavkami morálky sme si vsetci absolútne rovní." (Veritatis Splendor, 96) Pápez Pius XI. komentuje abort vo svojej encyklike "O krestanskom manzelstve" (31. decembra 1930): Co vôbec môze byt dostatocnym dôvodom akymkolvek spôsobom ospravedlnit priamu vrazdu nevinného? O to tu presne ide. Ci sa to urobí matke alebo dietatu, je to proti Boziemu prikázaniu a proti prirodzenému zákonu: 'Nezabijes'. Niektorí, v prípadoch ohrozenia zivota matky, opozíciu k abortu povazujú za kruty sektársky diktát katolíckej Cirkvi a obvinujú ju z toho, ze uprednostnuje zivot dietata pred zivotom matky. Skutocnost je iná. Cirkev nikdy a v ziadnom prípade - povedal pápez Pius XII. v roku 1951 - neucila, ze zivot dietata sa musí uprednostnit pred zivotom matky. Je mylne polozit otázku v tejto alternatíve: bud zivot dietata alebo zivot matky. Nie, ani zivot matky ani zivot dietata nemôzu byt vydané na priame znicenie. V jednom i druhom prípade je len jedna jediná povinnost: urobit vsetko pre záchranu obidvoch zivotov, matky aj dietata. V obidvoch prípadoch je tu teda uplatnenie absolutného princípu, ze nikto nemá nikdy právo úmyselne zabit nevinného. Pápez Pavol VI. vo svojej encyklike "Humanae Vitae" píse: Nie je dovolené, ani z najváznejsích dôvodov robit zlo, aby z toho vyslo dobro… aj keby úmyslom bolo zachránit alebo podporit dobro jednotlivca, rodiny alebo spolocnosti… Priamo chceny a prevedeny abort, hoci aj pre liecebné úcely sa má absolútne vylúcit. Nuz tu vidíme, z tychto niekolkych citátov Petrovych nástupov, akú nesmiernu hodnotu má ludská osoba, clovek. My, nasledkom falosného "sveta", sme lahko nachylní zredukovat cenu a hodnotu cloveka na nieco (namiesto: niekto). Boh, prostredníctvom svojho Zjavenia nám hovorí akú nesmiernu cenu má clovek (v ktoromkolvek stádiu svojej existencie). Ktosi sa vo Svätom Písme cuduje nad tym, akú cenu má vlastne clovek: "Coze je clovek, ze nan pamätás, a syn cloveka, ze sa ho ujímas? Urobil si ho len o nieco mensieho od anjelov, slávou a ctou si ho ovencil a vsetko si mu polozil pod nohy." (Hebr 2:6-7) Nuz akú cenu má clovek? Jakubovi bratia ocenili svojho brata Jozefa na dvadsat kúskov striebra. Judás a synovia toho istého Jakuba (Izraela) ocenil cloveka Krista na 30 kúskov striebra. Pretoze clovek zhresil, nechápe svoju cenu a cenu svojho brata, sestry. Hriech mu zatemnil oci. Ked clovek je schopny predat, zabit cloveka za fajku tabaku, za to, aby mal trochu vyssí zivotny standard, za to, aby sa mu ludia nesmiali, ze má vela detí, co potom povedat o nasej neschopnosti vidiet hodnotu (hodnost) cloveka, ked nastúpia vázne situácie?! Jezis Kristus prisiel preto, aby nás zbavil tejto slepoty ohladom cloveka. Kedze on vsetko vie, vie aj to, ze nám musel pomaly otvárat oci ohladom nasej vlastnej ceny: Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vásho Otca. Vy vsak máte aj vsetky vlasy na hlave spocítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejsí ako mnoho vrabcov. (Mt 10:29-31) Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani neznú, ani do stodôl nezhromazdujú, a vás nebesky Otec ich ziví. Nie ste vy ovela viac ako ony? (Mt 6:26) Pozrite sa na lalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Salamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. Ked teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o co skôr vás, vy maloverní?! (Lk 12:27-28) Nájde sa medzi vami clovek, ktory by svoju jedinú ovcu nechytil a nevytiahol z jamy, keby mu do nej padla, hoc aj v sobotu? A o kolko viac je clovek ako ovca! (Mt 12:11-12) Clovek je teda cennejsí ako mnoho vrabcov, je cennejsí ako ovca, a v dalsom nám Jezis ukazuje, ze clovek, aj ten najúbohejsí, posadnuty, je cennejsí ako stádo dvetisíc svín: Len co vystúpil z lode, vysiel z hrobov oproti nemu clovek posadnuty necistym duchom. Byval v hroboch a nik ho uz nemohol zviazat ani retazami.… Na úpätí vrchu sa tam pásla velká crieda svín… [necistí duchovia prosili Jezisa]: „Posli nás do svín, nech vojdeme do nich." On im to dovolil. Necistí duchovia teda vysli a vosli do svín. A crieda - okolo dvetisíc kusov - sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. (Mk 5:1n) Mnohí sa cudujú, preco Jezis dovolil zlym duchom vyjst z posadnutého a vojst do criedy svín. Preco dovolil takú skodu, ked predsa mal moc poslat zlych duchov priamo do pekla. Odpoved je jasná: Jezis nemohol dovolit ziadne porovnávanie ceny cloveka s cenou akejkolvek criedy svín. Cena cloveka je taká vysoká, ze porovnanie tu proste nejestvuje a Jezis ho ani nepripustil. Nuz ale, kde je vidiet najjasnejsie cenu cloveka? Na krízi! Cenou cloveka je Boh. Clovek má takú cenu ako Boh, lebo Boh zomrel za cloveka. To co Boh urobil za mnohych, urobil by aj za jedného cloveka, hoci by to bolo len dieta, ktoré zije len jeden okamih po svojom pocatí. Je to absolútna hodnota ludského zivota, - ktorá v ziadnom prípade nemôze byt prostriedkom k comukolvek alebo komukolvek, - z coho musíme vychádzat a aj budeme vychádzat pri tejto nelahkej otázke.

Mimomaternicové tehotenstvo. Co sa tyka mimomaternicového tehotenstva, to je naozaj takpovediac srdcervúci problém. Istá hlboko veriaca matka, mne blízka, presla dávnejsie cez tento problém. Tento problém mi aj preto nie je lahostajny. Ked som v otázke 108 povedal, - "Je vsak matka matkou ak zabíja svoje dieta? Je tu potom len osoba, ktorá aby prezila, zabíja tú druhú osobu. A preco? Jednoducho preto, lebo má na to fyzickú moc a tá druhá nie je absolútne schopná sa bránit." - Myslel som na vseobceny stav s akym mnohé zeny, lekári, atd. pristupujú k tomuto problému (hociaká prícina je pre nich ohrozenie zivota matky). Nemyslel som na niektoré naozaj velmi komplikované situácie. Dalej som myslel na absolútnu dôstojnost aj toho pocatého a vyvíjajúceho sa cloveka. V neposledom rade, v pozadí mojich myslienok bola aj skutocnost miliónov a miliónov abortov nevinnych detí po celom svete. Hoci drvivá väcsina z nich nie je samozrejme z ohrozenia zivota matky, aj to ovplyvnilo môj vyrok. Danym vyrokom proste som chcel a chcem zdôraznit absolútnu rovnost ludskych osôb. Pripústam, ze také stanovisko v danom kontexte, bez tohto vysvetlenia niekto mohol pocítit ako velmi tvrdé a necitlivé, a za to sa ospravedlnujem. Nuz aké kroky je mozné podniknút v prípade mimomaternicového tehotenstva ak zásada, ze priame a chcené zabitie nevinnej ludskej bytosti je vzdy tazko nemorálne aj tu platí? Je predsa prakticky isté, ze dieta neprezije a matka, ak sa nic neurobí, tiez neprezije. Zabitie dietata vo vajíckovode ci na inom mieste mimomaternicového tehotenstva sa rozhodne nepripústa. Pápez Pius XII. vsak povedal uz v uvedenom citáte: V jednom i druhom prípade je len jedna jediná povinnost: urobit vsetko pre záchranu obidvoch zivotov, matky aj dietata. Nuz pytame sa: Co vsetko je mozné urobit v prípade mimomaternicového tehotenstva pre matku a co pre dieta? Odpoved nám dáva Biskupská konferencia USA (NCCB) vo svojom "Ethical and Religious Directives for Catholic Health Care Services, Fourth Edition - Etické a nábozenské smernice pre katolícke zdravotníctvo, stvrté vydanie" (15. jún 2001). Hovorí sa v nej: 47. Abort (co je priamo chcené ukoncenie tehotenstva, prv nez plod je sám schopny zivota, alebo priamo chcené znicenie zivotaschopného plodu) nie je nikdy dovoleny. Kazdy postup, ktorého vylucnym bezprostrednym úcinkom je ukoncenie tehotenstva pred dosianutím zivotaschopnosti plodu je abort, ktory vo svojom morálnom kontexte zahrnuje aj interval medzi pocatím a uhniezdením (implantovaním) embrya. Katolícke zdravotníctvo nemá poskytovat sluzby pre abort, hoci by boli zalozené iba na princípe materiálnej spolupráce… 47. Operácie, procedúry a lieky, ktorych priamym cielom je uzdravenie nálezite, proporcionálne vázneho chorobného stavu tehotnej zeny, sú dovolené, ak nemôzu byt bezpecne odlozené az do casu, ked dieta bude zivotaschopné mimo matky, hoci by mali za následok smrt nenarodeného dietata. 48. V prípade mimomaternicového tehotenstva, ziadny zásah, ktory spôsobí priamy abort, nie je dovoleny. Dané stanovisko je stanoviskom cirkevného magistéria. Hoci jednotlivá biskupská konferencia (v danom prípade z USA) nie je najvyssou ucitelskou autoritou Cirkvi, predsa, mozno povedat, je len o stupienok od najvyssej autority. Veriaci clovek nemá dovolené bez vázneho dôvodu pochybovat o ucení cirkevného magistéria i ked sa nejedná o dogmatické, cize najvyssie (Ex Cathedra) vyhlásenie. Co znamená toto vyhlásenie v prípade mimomaternicového tehotenstva? Konkrétne povedané, ak je tehotenstvo napríklad vo vajíckovode, vajíckovod sa môze vyoperovat, lebo jeho prasknutie ohrozuje zivot matky. Vajíckovod, jeho patologicky stav, je objektom zásahu a nie dieta. V dalsom sa pozrime na dôvody, ktoré vysvetlujú morálnu prípustnost tohoto úkonu.

Pripomenme si, ze stanovisko cirkevného magistéria, vo vseobecnosti povedané, je spolahlivé nie pre dôvody, ktoré magistérium uvádza, ale preto, lebo ho vedie Duch Sväty. Napriek vsetkému, kedze sme rozumnymi bytostami, chceme si nejako vysvetlit aj dôvody pre uvedené stanovisko biskupov. Moralisti sa v uvedenom prípade obycajne odvolávajú na princíp dvojakého úcinku. Uvediem tu niekolko rôznych citátov (zdôraznenia sú moje). V prípade mimomaternicovych tehotenstiev je v platnosti princíp dvojakého úcinku. Odstránenie vajíckovodu (fallopianovej trubice), kde sa uhniezdil plod, je morálny spôsob ako sa postarat o matku, hoci plod zomiera. Pri tomto úkone nepriama smrt iného (plodu) je druhotnym úcinkom dobrého alebo indiferentného úkonu odstránenia infikovanej fallpianovej trubice. Jestvujú urcité lekárske procedúry, ktorym ked sa tehotná zena podrobí, nepriamo vyústia v smrti embrya alebo plodu. Za urcitych okolností Cirkev ich pokladá za morálnu moznost. Zahrnujú eticky princíp nazyvany "dvojity úcinok". Je to v prípade, ked úkon, ktory je priamo vykonany z morálneho dôvodu má neúmyselny a nevyhnutelny, druhotny, nepriamy a negatívny úcinok. Snád najbeznejsím príkladom je podanie narkotík na uvolnenie bolesti nevyliecitelne chorému pacientovi. Liek dosiahne ziadany úcinok uvolnenia bolesti, ale bocnym efektom je skrátenie zivota. Podla katolíckej Encyklopédie, úkon zahrnujúci dvojaky úcinok je morálne dovoleny ak sa splnia vsetky tieto styri podmienky: Ze sa nechce negatívny úcinok a urobí sa vsetka primeraná námaha, aby sa mu vyhlo. Ze priamy úcinok je pozitívny. Ze negatívny úcinok sa nerobí preto, aby sa dosiahol pozitívny úcinok. Ze pozitívny úcinok je prinajmenej taky dôlezity ako negatívny. Grisez tvrdí, ze priamy abort je vzdy zlom, lebo zahrna priamy útok na základné dobro ludského zivota. Avsak za urcitych podmienok sa nepriamy abort môze morálne ospravedlnit. Abort je nepriamy ak sa chce dobry úcinok, napríklad záchrana zivota matky, a zly úcinok, menovite zabitie plodu sa nechce. Klasickymi príkladmi nepriameho abortu sú tie, ktoré sa vykonávajú v prípadoch mimomaternicového tehotenstva alebo rakoviny maternice, pod podmienkou, ze sa vykonajú pred neskorym druhym trimestrom. O tychto sa hovorí ako o nepriamych abortoch, lebo úmyslom nie je zabit nevinny zivot plodu, ale odstránit patologicky stav, ktory by inak zabil obidvoch, matku aj plod. V tejto tretej kapitole som vzdy pouzíval termíny "priamy abort" na rozdiel od "nepriameho". "Priamy" v morálnej teológii znamená priamo chceny, ako je to u priamo prevedeného abortu. "Nepriame" aborty sú morálne legitímnym uplatnením princípu "dvojakého úcinku" a môzu byt vykonané v katolíckej nemocnici. Nuz odstránenie rakovinovej maternice zo zeny tehotnej dva mesiace je "nepriamy" abort, ako sú aj niektoré typické prípady mimomaternicového tehotenstva. Morálnu smernicu je pre to mozno nájst v "NCCB's Ethical and Religious Directives (1994)". Takychto a podobnych citátov by sme mohli nájst vela, a ja som ich naozaj nasiel vela. Ich spolocnym menovatelom je PRINCÍP DVOJAKÉHO ÚCINKU alebo tiez PRIAMY alebo NEPRIAMY ABORT. Opakujem, to vsetko by nám malo slúzit iba na to, aby sme mohli pochopit DÔVODY SPRÁVNOSTI pre uvedeny postoj magistéria v prípade mimomaternicového (ektopického) tehotenstva. Nuz po prezretí mnozstva materiálu, som narazil na clánok, ktory napísal James Hrkach 24. apríla 2000. Zarazil ma jeho názor na hore uvedené dôvody. Jednoducho s nimi nesúhlasí, ako to vidiet v jeho reakcii na clánok Bowringa. James Hrkach píse: Clánok Kelly Bowringa "The Culture of Life Triumphs Amidst Hopeless Odds", pojednáva o tom, co robit vo váznej lekársko-duchovnej dileme mimomaternicového tehotenstva. Bowring (a jeho tím teológov) podáva prípad v jednom jedinom riesení a vylucuje iné. Písem, aby som celil logike jeho riesenia, aby tí, ktorí zakúsili alebo zakúsia ektopické tehotenstvo neprijali predcasne filozofiu prednesenú v Bowringovom clánku. Som samozrejme za poslusnost Magistériu ak a ked Cirkev rozhodne túto zálezitost. V tomto clánku nemienim dokázat vec v opacnom vyzname ako sú závery Bowringa. Dalej, vázim si starostlivost s akou pristúpili k ich osobnej dileme ohladom tejto veci. Najpravdepodobnejsie by som si aj ja vybral tú cestu, co oni, keby som mal informácie, ktoré oni mali k dispozícii. Ja si vsak myslím, ze clovek by sa mal zdrzat akéhokolvek duchovného súdu (v tomto prípade ohladom vedeckej procedúry), ktory doteraz je závisly na filozofickej diskusii. Najprv problémy so stylom argumentov, ktoré boli pouzité: a) V clánku sa odvoláva na Katechizmus paragraf císlo 2270 hned pred vyrokom: "Preto kazdy pokus odstránit zivy plod, hoci sa pokladá za neschopny zivota… bol Cirkvou vzdy povazovany za tazko nemorálny." Vseobcené vyroky o posvätnosti zivota (#2270) by sa nemali pouzívat na podporu specifickej tazko zdôvodnitelnej zálezitosti. A k tomu, odkedy Cirkev, ci ktokolvek je schopny povazovat tehotenstvo za nezivotaschopné? Zdá sa mi, ze to nebolo "vzdy". Ani ziadny moderny chirurgicky zásah nebol "dávno prijaty", kedze ziaden z nich nebol "dávno" na svete. Bolo by múdrejsie definovat radsej dobu Cirkevného prijatia nez jednoducho pouzívat termín "dlho" na indikáciu podstatenj historickej podpory na základe púhej zmienky. Konecne, vyhlásit, ze má "podporu Cirkvi" (velké C) môze byt zo strany Bowringa trochu zvelicovanie, ked berieme do úvahy, ze trpezlivo cakáme na to, ze "Cirkev rozvázi svoje dôvody prv nez vyhlási definitívne stanovisko". Mat podporu "istych clenov v Cirkvi" je celkom iná vec ako mat "podporu Cirkvi". b) Bowringovo vyhlásenie, ze dokument Etické a nábozenské smernice pre katolícke zdravotníctvo (1995) uzatvára, ze "ziadny zásah, ktory spôsobí priamy abort, nie je dovoleny" a to ani v prípade mimomaternicového (ektopického) tehotenstva. Avsak pripústa, ze Smernica naznacuje, ze zásah, ktory má ako priamy "ciel uzdravenie nálezite vázneho patologického stavu… je dovoleny". (Moje zdôraznenie) Toto je prípad, hovorí sa v stati, dokonca ked to znamená aj smrt nenarodeného dietata. Bowring naznacuje meno jedinej morálnej procedúry (podla neho) v kontexte tohto vysvetlenia, aby povedal, ze vo vyssich pasázach sa hovorí o tejto metóde. Ja sa nazdávam, kedze v pasázi sa nachádza v zátvorkách, ze sa v tej pasázi na nu specificky neodvoláva a ze táto spojitost je interpretatívna, vysvetlujúca. Ak sa nemylim, umiestnenie tejto vsuvky je nebezpecne blízko k podvodu. Podme teraz k jadru argumentu! V základe, odstránenie celej fallopianovej trubice (obsahujúcej odsúdeny zivot) sa uprednostnuje pred ponechaním trubice na mieste a odstránením plodu (tiez odsúdenému) z trubice. Hovorí sa, ze princíp nazyvany "dvojity úcinok" je tu v platnosti. Smrt dietata je akosi morálne vzdialeny "druhotny úcinok" prvotného úkonu odstránenia trubice, vajíckovodu. Toto, vysvetluje Bowring, robí odstránenie celej trubice morálne dovolenym a zlym úkonom je ak sa odstráni jedine plod… Avsak Katechizmus paragraf císlo 2269 jasne hovorí, ze "Piate prikázanie zakazuje robit nieco s úmyslom nepriamo spôsobit smrt nejakej osoby." Máme to chápat tak, ze toto stanovisko má vynimky, ked je v tom reproduktívna patológia zainteresovaná, ale vo vsetkych ostatnych prípadoch nepriama vrazda je zakázaná? Ak je to tak, mozno by sme mohli nájst spôsob ako urobit iné úkony vrazdy "druhotnymi" tym, ze ich odlísime od "prvotnejsieho" úkonu. Potom by bolo dovolené zabit aj inych mimo lona. Ci to nie je to, kde Browligove argumenty vedú? Ak je tu pravda ohladom princípu "dvojitého úcinku", potom sa musí uplatnit pri kazdej vrazde… nielen pri aborte. Princíp, ktory sa opätovne spomína v komentári Katechizmu ohladom vrazdy a abortu je "proporcia", úmera (vid citát z vyssie uvedenych Smerníc). Nakolko to ja vidím, jedinym argumentom, ktory Cirkev zatial urobila ohladom tazkej otázky ektopického tehotenstva je, ze ak "proporcia" straty zivota naznacuje pomerne lepsiu volbu, je morálne mozné urobit túto volbu. (Poznáte starú dilemu visiacich nad priepastou, ked musíte rozhodnút ci necháte padnút starú zenu, alebo mladé dievca, kedze potrebujete uvolnit druhú ruku, aby ste jednu z nich zachránili.) Pretoze tehotenstvá môzu byt niekedy oprávnene pokladané za nezivotaschopné a pretoze rozhodnutie o proporcionalite zivota a smrti sú morálne dovolené, otázka procedúry sa naozaj dostáva do pozadia. Ak by procedúra mala byt podstatnou otázkou, clovek by musel predpokladat, ze proporcionálne rozhodnutia nie sú dovolené a ze sa vyzaduje iné riesenie. Problém nezivotaschopnosti je jedinou oficiálnou podstatnou morálnou zálezitostou dokial Cirkev, vo svojej Duchom riadenej múdrosti, nevyjaví inác. Ale toto nie je jasné v Bowringovom clánku. Tón jeho vyprávania je akoby prezentoval jedinú pravdu, a to co ostáva je, aby sme my vsetci prisli k rozumu. Ja si vsak myslím, ze jeho argumenty nie sú jednoduché, ani úplné, ani dost silné, aby v tomto case zabezpecili autoritu. Oznacit nepriamy úkon ako "nevinny" pri plnom vedomí druhotného úcinku, nezdá sa, ze je v súlade s Katechizmom, ktory cítam. Okrem toho, zdá sa, ze Bowringov clánok pripústa, ze klúcovym cinitelom v dovolení aj samotnej procedúry, ktorú propaguje, je riesenie patologického stavu. Aj toto je vyjadrenie "proporcie". Bez nej princíp "dvojitého úcinku" vädne… nie je to ako ten druh solídneho dôvodenia, ktory Cirkev zatial podáva. Som ustarosteny o ludí, najmä zeny, ktoré sa stretnú s Bowringovym clánkom…

Môj pohlad na uvedenú zálezitost. Dakujem Bohu, ze som narazil na clánok Jamesa Hrkacha, lebo mi hovorí zo srdca. Hrkachov argument z Katechizmu katolíckej Cirkvi, císlo 2269, o nepriamom spôsobení smrti je prílis silnym argumentom proti uplatneniu princípu "dvojakéhu úcinku" v prípade mimomaternicového tehotenstva. Ja sa na rozdiel od Hrkacha ovela rozhodnejsie staviam proti uplatneniu princípu "dvojakéh úcinku" a som za uplatnenie iného princípu v tomto prípade, nazvime ho hoci princípom "proporcionality" (úmery), kedze tento termín uzívajú cirkevné dokumenty. Snazil som sa nájst nejaky dobry príklad, ktory by nám lepsie osvetlil situáciu. Najblizsí mozny, na aky som prisiel, je tento: Predstavte si Niagárske vodopády (bol som tam niekolkokrát, kedze sú len na hodinu cesty, kde byvam). Pred nimi je siroká rieka s tym istym menom, Niagara. Uprostred rieky Niagary, tesne pred vodopádmi je ostrovcek. Teraz si predstavte, ze rieka unása smerom k vodopádom dve nafukovacie podusky. Na jednej z nich je matka a na druhej jej desatrocné dieta. K poduske dietata je pripevnená asi trojmetrová tyc, ktorej druhy koniec drzí v ruke matka. Pritom kazdá poduska má priviazany k sebe este 30 metrovy povraz. Takto plávu dole vodou. Ked sú uz obidve osoby takto tycou spojené tesne pred vodopádmi, vtedy povraz z podusky, na ktorej je dieta, sa zachytí o ostrovcek a povraz z podusky, na ktorej je matka, zachytia na brehu. Povedzme, ze ste ho zachytili Vy. Máte teda pred sebou matku a dieta, ktoré sú len 5 metrov od vodopádov. Ak budete tahat za povraz, matke vypadne tyc z ruky a dieta s poduskou padne do vodopádov. A navyse, vidíte, ze po rieke plávajú velké brvná, ktoré zakrátko dorazia k vodopádom a strhnu matku i dieta dole. Nuz, co robit v tejto situácii? Myslím, ze tento príklad je dost priliehavy. Pytam sa teraz: Viete si predstavit matku, ze by pustila tyc zo svojich rúk prv nez by brvná boli v nebezpecnej blízkosti? I vtedy by jej to bolo velmi tazko, ale má (alebo mozno aj musí) si zachránit aspon svoj vlastny zivot. Tomu sa povie "úmera", "proporcionalita", lebo jej zivot má práve takú istú cenu ako zivot dietata. V tomto prípade matka nerobí nic ani priamo, ani nepriamo PROTI zivotu dietata. Proste zachranuje aspon ten zivot, ktory môze, v tom prípade svoj. To isté rozhodnutie môzete urobit Vy na brehu. Ked sú uz brvná nebezpecne blízko a je uz cas konat, môzete tahat za povraz, pricom samozrejme vytrhnete tyc matke z rúk a dieta zahynie, ale matku zachránite. Ani v tomto prípade ste neurobili nic proti dietatu, ale len zachranovali to, co bolo mozné zachránit. Ak by nejaky anjel zachytil dieta pod vodopádmi a priniesol ho k matke a k Vám na brehu, nemám pochybností, ze i Vy i tá matka by ste sa spokojne mohli pozriet dietatu do ocí, lebo ste urobili vsetko pre jeho zivot do konca. Ale dokázali by ste sa pozriet Vy, alebo tá matka tomu dietatu do ocí, keby ste pustili dieta padnút dole, hoci by ste ho kludne mohli drzat este povedzme tri hodiny? Dokázali by ste ho pustit dolu predcasne s tym, ze ved aj tak zahynie aj tak? Splnili by sa vtedy slová pápeza, ze je treba "VSETKO" urobit pre obidvoch? Urcite nie, lebo by ste jeho zivot mohli predlzit este o tri hodiny. Mozno je to krátky cas, takpovediac, ale to, co je dôlezité, nie je cas, ale to, ze ste tym vzdali úctu a cenu jeho zivotu, jeho osobe (to dieta to videlo, alebo uvidí na druhom svete). Alebo zoberme si este horsiu variantu, ze by sa tá matka tou tycou odrazila od podusky dietata, aby sa ona cím skôr dostala na breh do bezpecia. Viete si to predstavit, ze by to tá matka urobila s odôvodnením, ze aj tak aj tak to dieta zahynie? Ja si to neviem predstavit. Neviem si predstavit, ze by sa dokázala pozriet dietatu do ocí, keby ho ten anjel v piatich minútach pred nu priniesol. Dieta by jej povedalo: "Preco si ma odkopla, odsotila? Keby si ma pustila, nemalo by som ti to za zlé, lebo som videlo, ze si uz viac pre mna urobit nemohla. Ale ty si ma odsotila." V tomto prípade cas hrá este mensiu úlohu a dôstojnost ludskej osoby este viac vyniká. V tychto prípadoch uz ide o priamy alebo nepriamy útok na zivot. V prvsom prípade, matka tri hodiny nie je este ohrozená na zivote a preto nemôze nechat zivot dietata íst dole vodou, to nie je proporcionálne, úmerné. V druhom prípade ho nemôze sotit do vody. Vzhladom na mimomaternicové tehotenstvo, myslím si, nemozno vyoperovat vajíckovod (ci iné miesto), kym naozaj nehrozí nebezpecenstvo matke. Neznamená to, ze sa tu má jednat o hodiny, alebo minúty, alebo az kym vajíckovod praskne. KEDY je matka ohrozená, KEDY je uz cas konat (kedy sú brvná uz nebezpecne blízko), to by mali rozhodnút seriózni lekári. Srdce nám bude hovorit, aby sme cas natiahli cím viac, ale nemáme byt skrupulózni. Vyoperovat dieta, prv nez matka je vázne ohrozená, s tym aby sa zachránil vajíckovod a tym väcsia plodnost matky, je podla vsetkého nesprávne a je to uz priamy alebo nepriamy abort (ako aj pouzitie pilulky MXT). Neviem, ako tá dobrá veriaca matka, ktorú som spomenul, riesila svoju situáciu. Ona nemala ten cas a klud, ktory mám ja na riesenie tejto otázky. Je to úprimne veriaca matka a rodina, a preto aj keby nie celkom správne vsetko riesili, nemám pochybnosti, ze vsetko je pochované v Bozom milosrdenstve. Ale viem, ze ked tá matka cakala potom stvrté dieta, lekári na nu velmi naliehali, aby si ho dala "vziat", lebo je ohrozeny jej zivot. Ona ani zdaleka s tym nesúhlasila a ani to nepripustila. Lekárka jej povedala, ze zmení celé svoje zivotné zmyslanie, ak sa jej to dieta dobre narodí. A narodilo sa. Zdravé. A matka tiez je tu.

Nuz, co sa tyka "ohrozenia zivota matky", je to velmi siroky pojem a ektopické (mimomaternicové) tehotenstvo je iba jednym specifickym prípadom v rámci toho.

Dr. Bernard Nathanson, ktory sám bol zodpovedny za 30 tisíc abortov a nedávno sa obrátil na katolícku vieru, autor videopásky "Tichy vykrik" (na Slovensku ju mnohí videli), napísal vo svojej prvej knihe potom, co prestal robit aborty:

"Predlozili sme zdlhavy zoznam chorôb (vrátane, ale nielen srdcovych a oblickovych chorôb), ktoré by ospravedlnili abort. Teraz sa na tento zoznam pozeráme so vzrastajúcou nedôverou: Ak zena s transplantovanym srdcom a pecenou môze prejst úspesne cez tehotenstvo…"

My nesmieme súdit ani Hitlera, lebo Boh je ten, ktory súdi. O to menej môzeme súdit dobré matky, ktoré isli cez komplikované rozhodnutia. Preto ak niekto súdi iného cloveka, je to predovsetkym jeho problém a nie problém pravdy. Jezis povedal: "Nesúdte a nebudete súdení."

A co sa tyka pravoslávnej cirkvi, ze moje slová ich môzu zranit, co na to povedat? Kazdy clovek stojí denne pred morálnymi rozhodnutiami. I ja ako katolík, denne sa musím rozhodovat a aj sa rozhodujem "pre" alebo "proti" (a som za to zodpovedny). Preco si myslíte, ze pravoslávni veriaci by mali mat vynimku ohladom hladania pravdy alebo zodpovednosti? Ja ich nechcem ani ranit a o to menej ponizovat, ale ak hovoríte, ze ich moje slová môzu ranit, co potom poviete o ich slovách, t.j. ich nesprávnej náuke, ktorá môze nielenze ranit ale aj zabit?

Matka Bozia, pomôz nám vsetkym.

o. Eirene