Naveky,
amen, Timotej.
Dakujem za
otázku.
Najväcsím
nebezpecenstvom je slobodná vôla,
ktorú nám Pán Boh dal, a predsa
nám ju neberie. Cím vyssí dar,
tym väcsia môze byt jeho strata alebo
zneuzitie. Ked hovorís, ze v charizmatickom
hnutí existuje vela nejasností a
nebezpecenstiev, musím povedat, ze je na tom
vela pravdy. Ale nejasnost a nebezpecenstvo este nie
je argumentom "proti".
Veci,
ktoré spomínas, ako dar jazykov, dar
uzdravovania a iné, sú darom Ducha
Svätého. Tak nám to hovorí
Sväté Písmo.
A
nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovnych
daroch… Dary milosti sú
rozlicné, ale Duch je ten isty. Aj sluzby
sú rozlicné, ale Pán je ten
isty. A rozlicné sú aj úcinky,
ale Boh, ktory pôsobí vsetko vo
vsetkych, je ten isty. Kazdy vsak dostáva
prejavy Ducha na vseobecny úzitok. Jeden
dostáva skrze Ducha slovo múdrosti,
iny podla toho istého Ducha slovo poznania,
iny vieru v tom istom Duchu a iny v tom istom Duchu
dar uzdravovat, iny schopnost robit zázraky,
iny prorokovat, iny rozlisovat duchov, iny dar
rozlicnych jazykov a iny vysvetlovat jazyky. Ale
toto vsetko pôsobí jeden a ten isty
Duch, ktory rozdeluje kazdému, ako chce. (1
Kor 12:1n)
Tento
fenomén, ak to tak chceme nazvat, nezacal teda
v letnicnych (turicníckych) cirkvách,
ako vidíme, ale v Kristovej Cirkvi. Tento
fenomén tam zacal a nikdy v nej neprestal (ako
by sa niekto nazdával). Vo vsetkych storociach
bolo mnozstvo svätcov (ba i nie velmi
svätcov), ktorí v katolíckej Cirkvi
mali tieto dary. Prichádza mi napríklad
na mysel nás svätec Gerard Majella (1725
-1755). Tento katolík uzdravil mnonzstvo
ludí jednoduchym krízikom na celo. Tento
svätec urobil také mnozstvo
zázrakov, ze ak by neboli súdnym
procesom overené a hodnovernymi svedkami
dosvedcené, urcite by sa tvrdilo, ze boli iba
legendou. Katolícka Cirkev vzdy mala tieto dary
vo väcsej mensej miere. Len katolícka
Cirkev neide s tymito vecami tak "na bubon" ako
nekatolíci. Nie, nechcem tym povedat, ze
nekatolíci nám nemali co povedat v tejto
veci, len myslím, ze obraz o katolíckej
Cirkvi je aj tu ako obycajne prílis cierny,
velmi daleko od skutocnosti. V katolíckej
Cirkvi sa vzdy diala spústa zázrakov,
mozno najviac v misijnych územiach, kde bola
najväcsia potreba Bozej "pecate" o poslaní
katolíckej Cirkvi. Ale i vo vsetkych ostatnych
castiach sveta sa vzdy diali a dejú
zázraky v katolíckej Cirkvi.
Akysi
teológ z katolíckej strany raz povedal a
napísal, ze zázraky sa teraz uz
nedejú (mozno to bolo pred sto rokmi, ked to
povedal). Diali sa vraj iba na pociatku krestanstva,
ked to bolo potrebné na jeho sírenie.
Ked sa nieco
napíse, mnohí to potom bezmyslienkovite
opakujú. Bohuzial, bez akychkolvek
pochybností hovorím, ze toto
vyhlásenie je absolútne mylne
(teológ naozaj nemá zarucenú
charizmu neomylsnoti).
Mimochodom, ak
by to bola pravda, potom tento teológ by bol
viacej ako pápezi, ktorí uznali
napríklad fatimské zjavenia (co nie je
nic iného ako zázrak). Len tento
pápez blahorecil alebo svätorecil stovky
ludí, a ako vieme, k tomu treba
minimálne jeden alebo dva
zázraky.
Ci
nehovorí Jezis:
A
tych, co uveria, budú sprevádzat
tieto znamenia: v mojom mene budú
vyhánat zlych duchov, budú hovorit
novymi jazykmi, hady budú brat do rúk
a ak nieco smrtonosné vypijú,
neuskodí im; na chorych budú vkladat
ruky a tí ozdravejú." (Mk
16:17-18)
Jezisove
slová sú platné do konca sveta.
Ak sa lepsie pozrieme na dejiny Cirkvi, vidíme,
ze to vsetko sa splna vo vsetkych storociach. Viem, ze
niekto môze povedat, ze to co bolo v
dejinách je tazko dokazovat, ci to bolo alebo
nebolo. Áno, je to z velkej casti pravda, hoci
nie úplne. Kto naozaj seriózne studuje
dejiny, aj tam môze príst k pravde. Ale
musíme priznat, ze pre väcsinu ludí
je cesta historickych dokazovaní velmi
namáhavá.
To, co sa dnes
deje, raz bude históriou. Ked sme teda dnes v
nasej "histórii", preco neposudzovat veci podla
nej, podla toho, co si môzeme najskôr
overit?
Mozno som sa
prílis rozhovoril a zdanlivo odisiel od
témy, ale pokracujme dalej, lebo daná
otázka je naozaj velmi trefná a
aktuálna.
Nebohy profesor
teológie a filozófie knaz a Dr. Ivan
Marianov, C.Ss.R., u ktorého tajne za komunizmu
vystudovalo 24 knazov a ktory bol celoslovensky
uznávanou duchovnou autoritou sa
zaujímal (pocas komunizmu) o isté miesto
zjavenia na Slovensku. Ludia mali posielat svoje
uzdravenia s lekárskymi svedectvami do
Trencína (taky bol odkaz na jednom strome na
danom mieste - opakujem bolo to za tuhého
komunizmu). Dr. Marianov, ktory profesionálne
sledoval toto miesto, mi osobne povedal, ze tam bolo
sest hrubych fasciklov s dokumentami o uzdraveniach,
ktoré si prezeral, ale zial nemohol si to vziat
alebo urobit kopie.
Ja sám
som mu na jeho poziadanie zistoval niekolko
zázracnych uzdravení zo svojho okolia.
Bolo ich najmenej pät. V jednom prípade
som mal moznost vidiet celú zdravotnú
kartu dotycného. Polovicka jeho dokumentov bola
rakovina "Carcinom lobi dextri hepatice et
cholecistae" a druhá polovica dokumentov, ze je
zdravy. Na dokumente z liecebného miesta v
Luhacoviciach bol velky cerveny otáznik, ktory
mal znamenat: "Co to za nezmysly sú v tych
predchádzajúcich dokumentoch, ked ten
clovek nemá predsa ziadnu rakovinu." Kedze pred
uzdravením mal okrem rakoviny aj
zlcnikové kamene, vzali ho na operáciu a
ked mu otvorili brucho, neoperovali ho, pretoze
rakovina bola uz vo velmi pokrocilom stádiu.
Zatvorili ho a jeho neteri povedali, ze má
maximalne tri tyzdne zivota. To vsetko sú
osobné svedectvá ludí, ktorych
dobre poznám.
Mozno sa
zdá, ze hovorím trochu bokom od
charizmatického hnutia, ale ci tu neide v
podstate o zásah Boha aj do nasich zivotov a v
nasom case? Ale podme k charizmatikom, k
charizmám.
Poznám
osobne viacero katolíkov (urcite ich je ovela
viac), hovorím iba o tych, ktorych osobne
poznám, ktorí majú dar jazykov.
Jeden z nasich
otcov redemptoristov má v Podolinci pravidelne
(teraz myslím uz kazdy tyzden) Sv. Omsu a
adoráciu Eucharistie s úmyslom za
uzdravenie. Majú tam okrem iného dar
"slova poznania" (vid spomínany list
Korintanom). Len po jednej Sv. Omsi, ktorej som sa
zúcastnil, som tam pocul asi desat svedectiev o
uzdravení. V jednom prípade "slovo
poznania" bolo, ze Pán Jezis chce uzdravit
istého prítomného z otravy krvi.
Nikto nevedel kto to je (okrem zainteresovanych). Ked
som isiel autobusom spät, jedna osoba z mojej
rodnej obce mi povedala, ze to hovorili o jej
manzelovi (nebolo to v tú samu nedelu) a ze bol
uzdraveny. Ked som jej povedal, preco nevydala o tom
svedectvo, povedala: "On by to mal urobit, on bol
uzdraveny", a mala vlastne pravdu.
Tu v Toronte na
niekolkych miestach máme tiez Sv. Liturgie za
uzdravenie a vidím tu mnohé dary Ducha
Svätého (charizmy), ktoré
majú blizsí i vzdialenejsí
veriaci. Ked zoberiem len tri miesta, divím sa,
kolko uzdravení sa tu uz stalo. Vyse 50
svedectiev o uzdravení je na web stránke
http://www.ourlady.ca/stories/index.htm
pre tych ktorí vedia anglicky, a zopár
svedectiev je prelozenych aj do slovenciny
http://www.ourlady.ca/translations/Slovak/.
Sú to svedectvá od ludí, s
ktorymi sa bezne stretávam.
Tu
pokracujem po vyse styroch mesiacoch. Zacal som
písat doslova niekolko minút po
odoslaní otázky a dúfal som,
ze to bude moja najrychlejsia odpoved a tak som
dopadol. Je to asi najneskorsia odpoved. Je mi to
velmi lúto. Nuz ale uz je nacase, aby som
vstal spod svojho kríza.
Nuz ako by som
to vsetko zhrnul?
Posledné
slovo v tom má Cirkev. Príslusná
cirkevná autorita (biskup, knaz) má
dozerat na to, aby chránila svojich veriacich
pred omylmi alebo bludmi. Pokial vsak nevidno
jasné zlo, preco by sa to malo zakazovat?
Písmo nám
hovorí:
Ducha neuhásajte
(1 Sol 5:19)
"Ste
povolaní pre slobodu,
bratia"
(Gal 5:13), hovorí sv. Pavol. Sloboda je risk,
ako som povedal. Ale sloboda je to najkrajsie, co
môzeme mat.
Ak by rodicia
nedovolili dietatu nikdy vybehnút von a zahrat
si s detmi futbal, pretoze je tam nebezpecenstvo
zlomit si nohu, ak by ho vzdy drzali zavreté
doma, aby sa mu nic nestalo v "nebezpecnom" svete, co
by z neho vychovali? Ci by to dieta nezakrpatelo? Ci
by mu tym neublízili najviac?
Rodicia mu
majú povedat, kde sú
nebezpecenstvá, kde si má dávat
pozor, comu sa vyhybat, ale dieta sa musí samo
postavit na svoje vlastné nohy. Samo sa
musí ucit rozhodovat a zvazovat.
V
prípade charizmatikov tym rodicom je Cirkev. Ak
nejaky charizmatik má väcsí vplyv
na svoje okolie, treba si vsimnút, ci má
stáleho duchovného vodcu. Takyto
sú morálne povinní mat
duchovného vodcu. Ak urcity charizmatik
mení duchovnych vodcov (knazov) kazdú
chvílu takpovediac, takému sa treba
vyhybat.
Nuz ako
dobré dieta si vsíma a zvazuje rady
rodicov, tak aj veriaci si majú vsímat a
zvazovat postoj Cirkvi, a v prípade
pochybností sa aj vyslovene spytat knaza,
biskupa na jednotlivé prípady. Ked sa
clovek takymto spôsobom otvorí pre
hladanie pravdy a takto si infomuje svedomie, potom sa
môze spokojne rozhodnút podla
vlastného svedomia.
Co sa tyka
krstu Duchom Svätym, u pokrstenych sa
nemôze jednat o novy krst, lebo krst
vtláca nezmazatelny znak do duse cloveka, ktory
sa nemôze opakovat ani zmazat. Ak niekto
hovorí o krste v Duchu Svätom, ja by som
to chápal iba tak, ze Duch Sväty
mimoriadne zasiahol v srdci cloveka a obrátil
ho na cestu ku Kristovi.
o.
Eirene
