Otázka - 133

Nanebovstúpenie Pána

2. jún 2003

drahy otec Eirene,

minule na omsi cez sviatok "nanebovstupenia" ma napadla tato otazka:

Ako by to bolo, keby Jezis Kristus po zmrtvychvstani nebol vystupil do neba ? Preco tu neostal a basta !? (uz by bolo vsetko za nami) :-))

tak teda zakladna moja otazka je:

Preco musel Jezis Kristus vystupit na nebesia ?

dakujem

s uctou a zelanim vela Bozich milosti pre Vas, Vasich bratov a sestry

richard

Odpoved

o. Eirene

5. jún 2003

Ahoj Richard!

Chápem velmi dobre Tvoju otázku. Sám som nad tym kedysi rozmyslal a Boh mi dal velmi jasnú odpoved.

Zhrniem celú odpoved hned na zaciatku (mozno vyznie trochu tvrdo):

Ak by sme mali zit s nesrmtelnymi telami tu na zemi naveky, bolo by to peklo.

Nasim cielom je Boh, a nielen mat nesmrtelné telá.

Viem, ze sa pytas o Jezisa Krista, ale nezabúdaj, ze cokolvek Kristus urobil, bolo kvôli nám. On nepotreboval stat sa clovekom, utekat do Egypta, tri roky kázat, zomriet na krízi, na tretí den vstat a potom vystúpit na nebesia. Písem to vsetko, lebo nemôzeme oddelit jeho vtelenie od vystúpenia do neba. Ked uz sa raz vtelil, musel sa vrátit tam, odkial prisiel, k tomu, ktory ho poslal.

Ale on to vsetko nepotreboval, on je vecny a nesmrtelny Boh. Jeho vnútornú slávu nic nemôze zväcsit. On je v nebi s Otcom po celú vecnost. I ked sa vtelil neprestal byt s Otcom v nebi na jeho tróne. Co si vsak treba uvázit je to, ze nebol v nebi ako clovek. Pocal sa tu na zemi z Márie Panny.

Sme pri tajomstve Najsvätejsej Trojice.

Vieme, ze v Jezisovi Kristovi je len jedna Osoba (a tá je bozská), ale sú tam dve prirodzenosti, bozská a ludská. V Kristovi niet ludskej osoby. V Kristovi je iba jedna Osoba, jedno (JA). V tejto jednej Osobe je spojená ludská prirodzenost s bozskou prirodzenostou (podstatou). V Kristovi sú dve podstaty: bozská a ludská, alebo ak chces, Boh a clovek. To, ze v Kristovi nie je ludská osoba, to NIC neuberá na dokonalosti a plnosti ludskej podstaty (prirodzenosti). To preto, lebo osoba (po Grécky hypostáza) nie je presne to, co prirodzenost. Toto ROZLÍSENIE nám umoznilo práve Zjavenie. Hoci osoba nemôze jestvovat kdesi "vo vzduchu", musí mat urcitú svoju podstatu, - nemozno ju oddelit od podstaty, - predsa v rozume môzme rozlísit, ze osoba nie je presne to isté, co podstata.

V Bohu je jedna podstata, je jeden Boh, ale v Bohu sú tri Osoby (hypostázy). Kazdá Osoba je totozná s bozskou podstatou, ale jedna Osoba nie je druhá. Preto hovoríme, ze Otec je Boh, Syn je ten isty Boh a Duch Sväty je znovu ten isty Boh. Ale Otec nie je Syn ani Duch Sväty, a Syn nie je Duch Sväty. Toto je asi najblizsie mozné priblízenie tajomstva Najsvätejsej Trojice.

Hypostáza by sa mohlo prelozit do slovenciny ako nieco, co stojí pod. Hypo: "pod". Staza: "stát".

V istom byte mali na podlahe velkú loptu na ktorej sedeli. Vzal som ju do svojho nárucia a povedal som dalsím dvom aby ju tiez takto chytili. Takze sme traja drzali v jednom case túto loptu. My traja sme predstavovali tri osoby a lopta predstavovala bozskú prirodzenost. Boli sme tymi hypostázami, stáli sme takpovediac pod touto loptou, drzali sme ju kazdy vo svojom nárucí.

Teraz, co sa stalo pri vtelení? Nie bozská podstata sa vtelila, ale jedna z tych troch Osôb chytila do svojho nárucia (takpovediac) este aj cloveka, ludskú podstatu, beztoho, aby pustila bozskú podstatu. Cize to jedno "JA" je i Bohom i clovekom. Bozská a ludská podstata nie sú v Kristovi zmiesané (ako napríklad mlieko s kávou). Preto hovoríme, ze Kristus je dokonaly Boh a dokonaly clovek. Bozstvo a clovecenstvo sú vsak v Kristovi spojené v druhej bozskej Osobe, co je ovela viac ako akékolvek "zmiesanie" alebo "zlepenie". Stojíme tu pri tajomstve osoby. Preto to spojenie u Krista nazyvame hypostatické spojenie bozstva a clovecenstva. Preto môzeme napríklad povedat, ze ked zomrel na krízi Kristus ako clovek, v plnom zmysle slova Boh zomrel na krízi. Ale tu sa nám nás rozum uz triesti a nie sme schopní íst dalej.

Neplánoval som zájst az takto do teológie, ale asi to bolo potrebné.

Teda opakujem, Jezis Kristus ako druhá bozská Osoba, nepotreboval vystúpit do neba, lebo tam bol od vecnosti a bude do vecnosti ako Boh. Ale, cokolvek urobil ako clovek, urobil pre nás, pre nasu spásu.

Nase vychodné modlitby (vecierne) túto skutocnost velmi zdôraznujú, a to na základe Písma a cirkevnych Otcov, ked hovoria, ze v Kristovi ludstvo vystupuje do neba.

Je to úzasné, ked si pomyslíme, ze prorok Daniel v siestom storocí pred Kristom videl jeho nanebovstúpenie. Vo svojej vízii najprv vidí Boha na tróne.

Pozeral som sa kym postavili tróny a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako cistucká vlna; jeho trón bol plamen ohna a jeho kolesá blciaci ohen. Ohnivá rieka prúdila a vychádzala od neho…

Videl som v nocnom videní a hla, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn cloveka; prisiel az k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. A jemu bola odovzdaná vláda a královstva, takze jemu slúzili vsetky národy, kmene a nárecia; jeho vláda je vláda vecná, ktorá nezaniká, a jeho královstvo, ktoré nezahynie. Môj - Danielov - duch ustrnul v schránke a videnia, ktoré mi presli hlavou, ma podesili. (Dan 7:1n)

Daniel ustrnul, lebo videl cloveka vystupovat na Bozí trón. My sme si uz zvykli na meno Jezis Kristus, ale Daniel nevedel, kto to bol, ved hovorí, ze prichádzal ktosi ako syn cloveka. To, co ho sokovalo bolo to, ze videl cloveka vchádzat do samého neba a ako dalej vieme, sadnút si na Bozí trón. Zdá sa mi, ze Daniel nemohol verit vlastnym ociam, lebo hovorí: "ktosi ako syn cloveka".

My uz vieme, ze je to Jezis Kristus ako clovek, ktory vystúpil do neba a zo sebou viedol zástup zajatcov, duse tych spravodlivych, ktorí v predpeklí cakali na svoju spásu.

Ale kazdy z nás dostal milost podla miery, akou nás obdaroval Kristus. Preto hovorí: "Do vysav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ludom dal dary." A co iné znamená to "vystúpil, ako ze aj zostúpil do nizsích castí zeme? Ten, co zostúpil, je ten isty, co aj vystúpil ponad vsetky nebesia, aby naplnil vsetko. (Ef 4:7-10)

Hovorí nám to aj Apokalipsa:

A drak sa postavil pred zenu, ktorá mala rodit, aby zhltol jej dieta, len co ho porodí. I porodila syna, chlapca, ktory má zeleznym zezlom panovat nad vsetkymi národmi. A jej dieta bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. (Zjv 12:4-5)

Aj Kristus hovorí o svojom nanebovstúpení v jednom podobenstve:

Isty clovek vzneseného pôvodu odchádzal do dalekej krajiny prevziat královstvo a potom sa mal vrátit… Ked sa po prevzatí královstva vrátil, dal si zavolat sluhov… (Lk 19:12n)

Tym clovekom je Jezis Kristus. Vzneseného pôvodu je preto, lebo jeho Osoba je bozská. Odchádza do dalekej krajiny - k Bohu Otcovi (Starcovi dní), lebo dalej sa uz ani íst nedá. Tam, ako to vidíme aj u Daniela, je mu ako clovekovi dané královstvo. A potom sa mal vrátit, t.j. na konci sveta, aby spravodlivych odmenil a vzal so sebou tam, kde je on.

Otce, chcem, aby aj tí, ktorych si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. (Jn 17:24)

Nech sa vám srdce nevzrusuje! Veríte v Boha, verte aj vo mna. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, ze vám idem pripravit miesto?! Ked odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte." (Jn 14:1-4)

Nuz Tvoja otázka ohladom nanebovstúpenia, Richard, nie je nic cudné, lebo to isté sa pytali aj uceníci Jezisa:

Niektorí z jeho uceníkov si medzi sebou hovorili: „Co je to, ze nám hovorí… »Idem k Otcovi«?" (Jn 16:17)

Kruh sa musí uzavriet:

Vysiel som od Otca a prisiel som na svet; a zasa opústam svet a idem k Otcovi." (Jn 16:28)

Ak sa teda vrátim k odpovedi, ktorú som dal uz na zaciatku, vzkriesenie tela nie je este ukoncením vsetkého. Clovek, ako to hovorí aj Druhy vatikánsky koncil, je vo svojej podstate spolocenskou bytostou. Existencia osoby bez inej osoby nemá vôbec ziadny zmysel. Spolocenstvo osôb je cielom spásy. Avsak clovek bol stvoreny pre Boha (trojjediného), - opakujem, bol tak stvoreny - a preto ziadne iné spolocenstvo ho nenaplní. Spolocenstvo vsetkych ludskych osôb nenaplní túzbu, ktorú má clovek vlozenú do srdca. Clovek je stvoreny pre spolocenstvo bozskych Osôb. Bozská Trojica povolala cloveka do svojho spolocenstva. Sme povolaní do Bozej rodiny.

Milovaní, teraz sme Bozími detmi, a este sa neukázalo, cím budeme. Vieme vsak, ze ked sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidiet takého, aky je. (1 Jn 3:2)

A my sme sa naozaj znovuzrodili v krste do Bozej rodiny. Ako by to bolo, keby sme vstali z mrtvych a nikdy neprisli k Otcovi? Opravdivé stastie nespocíva iba v tom, ze by sme mali nesmrtelné telá, ale ze budeme naveky v spolocenstve Otca i Syna i Svätého Ducha, - a iba tu, v Otcovom dome, môzeme byt stastní aj s ostatnymi spasenymi bratmi a sestrami.

A ako som povedal, ak Syn Bozí sa stal clovekom, vstal z mrtvych a vstúpil do neba, nepotreboval to urobit kvôli sebe, ale urobil to kvôli nám, aby clovek v nom zjednoteny mohol zasadnút po pravici Boha.

A anjelovi laodicejskej cirkvi napís: Toto hovorí Amen, verny a pravdivy Svedok, Pociatok Bozieho stvorenia: Poznám tvoje skutky, ze nie si ani studeny ani horúci. Kiez by si bol studeny alebo horúci! Takto, ze si vlazny, ani horúci ani studeny, uz-uz ta vyplúvam z úst. Lebo hovorís: "Som bohaty, zbohatol som, nepotrebujem nic" - a nevies, ze si biedny, polutovaniahodny, chudobny, slepy a nahy. Radím ti: odo mna si kúp zlato vyskúsané ohnom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidiet hanbu tvojej nahoty, i mast, ktorou si potries oci, aby si videl. Ja karhám a trescem tych, ktorych milujem. Bud teda horlivy a rob pokánie. Hla, stojím pri dverách a klopem. Kto pocúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním vecerat a on so mnou. Toho, kto zvítazí, posadím vedla seba na mojom tróne, ako som aj ja zvítazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne. Kto má usi, nech pocúva, co Duch hovorí cirkvám." (Zjv 3:14-22)

Zdielanie Bozieho trónu je iba logickym dôsledkom iného tajomstva, tajomstva jednoty v Kristovi, a skrze Krista jednoty v Bohu a s Bohom.

V ten den spoznáte, ze ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. (Jn 14:20)

No neprosím len za nich, ale aj za tych, co skrze ich slovo uveria vo mna, aby vsetci boli jedno, ako ty, Otce vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, ze si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, ze si ma ty poslal a ze ich milujes tak, ako milujes mna. (Jn 17:20-23)

Nasim cielom nie je zem, ale nebo. Vieme, ze aj zlí budú vzkriesení:

Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, ked vsetci v hroboch pocujú jeho hlas a vyjdú: tí, co robili dobre, budú vzkriesení pre zivot a tí, co páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. (Jn 5:28-29)

Spravodliví budú vzkriesení pre vecny zivot a Bozie královstvo, ktoré nie je z tohto sveta:

Jezis povedal: „Moje královstvo nie je z tohto sveta. (Jn 18:36)

Potom Král povie tym, co budú po jeho pravici: »Podte, pozehnaní môjho Otca, zaujmite královstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. (Mt 25:34)

Je to to, co videl prorok Daniel:

Ale královstvo dostanú svätí Najvyssieho a královstvo si udrzia naveky a na veky vekov."… Díval som sa a tento roh viedol vojnu so svätymi a prevládal ich, kym neprisiel Starec dní a dal právo svätym Najvyssieho. A prisiel cas, ked královstvo dostali svätí. (Dan 7:18, 21-22)

Toto je teda odkaz nanebovstúpenia Pána násho Jezisa Krista.

Ak to mám este raz zdôraznit, jeho odkaz je: Otec.

Videl som tu v Toronte neraz velky zástup mladych stát v dlhom rade (az za roh budovy), ako tam cakali, aby dostali lístky na akúsi rockovú skupinu. Videl som v tom ich túzbu byt v spolocenstve, byt v blízkosti "velkych" osôb. Clovek túzi byt v prítomnosti velkych osobností.

Ale, co môze byt väcsie ako byt v spolocnosti Boha Otca?

Zime teda ako synovia a dcéry násho Otca, ktory je na nebesiach.

o. Eirene