Otázka - 63

Rozoznatelnost

22. feb. 2000

Vzhladom na diskusiu venovanu otazkam slobodnej vole a determinizmu, [cislo 50, 56, 58] ktoru som mal moznost sledovat na Vasich strankach, rad by som pridal vlastne postrehy i otazky.

----------------------------------- 1

Vychadzajme z toho, ze neexistuje axioma hovoriaca ze dany (urcity) organizmus je nedeterministicky a zaroven, ze neexistuje axioma, ze dany (urcity) organizmus je deterministicky.

Myslim, ze sa zhodneme - postavit axiomu na tak vysoky, netrivialny stupen vytvara znacny komunikacny problem.

----------------------------------- 2

Za deterministicky sa prejavujuci organizmus mozme povazovat taky organizmus pri ktorom plati, ze v kazdom skumanom case existuje transformacia vstupov na urcite vystupy.

To o nedeterministickom organizme povedat nemozno.

Inac povedane deterministicky organizmus (ako aj deterministicky sa prejavujuci) je nahraditelny (z hladiska pozorovatelnych prejavov) pocitacom (turingovym pocitacom).

Co plati pre nedeterministicky organizmus? Tvrdit ze dany organizmus je nedeterministicky ak sa neda nahradit (filozofickym) pocitacom je nespravne.

Totiz moze existovat nedeterministicky organizmus ktory sa v celom case v ktorom bolo jeho spravanie pozorovatelne spraval deterministicky (nahraditelne pocitacom). To znamena, ze poznanie ze dany organizmus sa spraval deterministicky v celom case v ktorom bolo jeho spravanie pozorovatelne nie je postacujuce na tvrdenie, ze dany organizmus je deterministicky.

Avsak je mozne tvrdit, ze u daneho organizmu nemozno z vonkajsich prejavov urcit, ze ide o nedeterministicky organizmus.

Z toho plynie, ze akykolvek organizmus ktory splna podmienku nahraditelnosti pocitacom z hladiska vonkajsich prejavov, nemozno vyhlasit automaticky za deterministicky.

(Prikladom moze byt clovek z tazkou mentalnou disfunkciou, ktory v case ked bolo jeho spravanie pozorovatelne (cely biologicky zivot) prejavoval iba zakladne zivotne funkcie).

Tolko k urcitelnosti deterministickych organizmov.

----------------------------------- 3

Ako identifikovat nedeterministicky organizmus?

V prvom rade - ak tvrdime, ze dany organizmus je nedeterministicky musime dokazat, ze organizmus prejavil spravanie ktore je nedosiahnutelne substituciou filozofickym pocitacom. Teda organizmus vygeneroval taky vonkajsi prejav, ktory je principialne nedosiahnutelny pocitacom (teda organizmom o ktorom predpokladame, ze je deterministicky).

Vyberme teda priklad konania na ktorom chceme dokazat nedeterminizmus organizmu.

Chceme dokazat, ze neexistuje transformacia podmnoziny alebo mnoziny vsetkych vstupnych udajov (teda vsetkych informacii ktore kedy organizmus prijal), ktora v danom case vedie do mnoziny vystupov, ktore v suhrne oznacujeme ako konanie nedeterministickeho systemu. Treba si uvedomit ze ide o konecné, kvantifikovatelne mnoziny.

Predstavme si mnozinu vstupov (a1,a2..an) a mnozinu vystupov (y1..ym).

Organizmus je nedeterministicky ak neexistuje transformacia uvedenych vstupov na vystupy (v komplexnom dokaze mozu figurovat vsetky vstupy (ktore kedy organizmus prijal) a vsetky vystupy (ktore vygeneroval)).

Dokazat, ze taka transformacia neexistuje znamena dokazat, ze urcita specificka mnozina vystupov nemoze existovat. Ak by totiz mohla existovat, potom nie je mozne tvrdit, ze nemoze byt priradena akejkolvek vstupnej mnozine (a teda vstupnej mnozine z ktorou sme vychadzali).

Tvrdenie, ze urcita (konkretna) konecna mnozina nemoze existovat vedie k sporu.

Jednoduchsie vyjadrenie problemu je nasledovne: predstavme si organizmus o ktorom chceme vyhlasit ze je nedeterministicky - pozorujme ho v celom case v ktorom bolo jeho spravanie pozorovatelne (cely biologicky zivot) - pozorovanie zaznamenava vstupne veliciny a vystupy t.j. vsetko co popisuje dany organizmus - ak vyhlasime pozorovany org. za nedeterministicky musime dokazat, ze ziadny deterministicky organizmus nebol schopny danych vystupov za ziskanych podmienok. - to vsak nie je mozne dokazat. Naopak vzdy existuje algoritmus ktory by bol schopny danych vystupov z danych vstupov (a nie jeden).

V dosledkoch to totiz vedie k tvrdeniu, ze neexistuje deterministicky system ktory na zaklade vstupov napr. 12,4,5,4,8,8,3,5,48,4,5,4, vygeneruje vystupy 12,88,27. Je vsak zrejme, ze takych systemov existuje nekonecne vela.

----------------------------------- 4

Po uvahe je zrejme, ze nie je mozne rozhodnut nielen o determinizme ale ani o nedeterminizme organizmu.

----------------------------------- 5

O determinizme nemozno rozhodnut preto lebo neprejavenie nedeterministickeho spravania v case v ktorom bolo spravanie pozorovatelne, nie je dovodom na vyhlasenie, ze dany organizmus je deterministicky. (je teda mozne tvrdit ze pero ma dusu s tym, ze dusa sa v jeho spravani neprejavuje (co je absurdne na pere nemusi byt absurdne na primatoch)

O nedeterminizme nemozno rozhodnut pretoze konecna mnozina informacii popisujuca organizmus z hladiska vonkajsieho spravania (vsetko co organizmus prijal a vygeneroval) moze byt aplikovatelna v deterministickom ekvivalente (hoci aj ex post) uz len preto, ze existuje.

----------------------------------- 6

Zaverom by som chcel podotknut, ze nikde netvrdim, ze clovek nema dusu alebo ze zvierata maju dusu. Rozoberal som len problem urcitelnosti organizmu z hladiska determinizmu.

----------------------------------- 7

Akékolvek protiargumenty su vitane. Prosim vsak, drzte sa filozofickej a exaktnej urovne. Pri argumentacii je velmi dolezite vychadzat zo skutocne trivialnych zalezitosti.

S pozdravom Stano.

Odpoved - 63

o. Eirene

13. marec 2000

Mily Stano!

Tak sa mi zdá, ze tú knihu o "evidencii" budem musiet predsa napísat!

Stano, píses, ze by si rád pridal svoje vlastné postrehy a otázky. Zial, tú Tvoju otázku nikde jasne nevidno. V tom, co píses, je len vyhlásenie Tvojho stanoviska a akoby vyzva, kto ním dokáze otriast. Myslím, ze sa snazís ujst pred cimsi, co je vyssie od Teba, comu ludia vseobecne hovoria Boh. Pripadá mi, ze svojimi komplikovanymi rozumovymi konstrukciami chces okolo seba vymurovat múr, ktory by Ta ochránil pred akoukolvek moznostou zodpovedat sa za svoju slobodu niekomu vyssiemu. Toto je vsak iba moja domnienka.

Tym sa vsak nechcem vyhnut odpovedi na Tvoje argumenty. (Cerveny text v Tvojom liste som pre prehladnost vsunul ja sám)

----------------------------------- 2

Pod bodom cislo 2 hovorís, ze nie je mozné urcit neslobodny organizmus nakolko slobodny organizmus sa môze v case pozorovania správat navonok ako neslobodny. K tomu, co si napísal, ja este pridávam, ze je to podobne, ako si niekedy nemôzeme byt istí, ci ide o rastlinu alebo nie, lebo zivocíchy niekedy dokázu dokonale napodobnit rastliny.

Hoci v praktickom zivote máme dostatok evidencie aj na to, co je determinované (neslobodné), predsa, ciste po stranke logickej konstrukcie, v tomto bode by som s Tebou mohol súhlasit.

----------------------------------- 3

Pod bodom cislo 3 sa snazis dokázat, ze nie je mozné dokázat, ze urcity organizmus je slobodny (nedeterministicky), pretoze:

organizmus je nedeterministicky ak neexistuje transformacia uvedenych vstupov na vystupy

S tym nemozno súhlasit. Slobodny "organizmus", práve preto, ze je slobodny, môze sa správat aj ako neslobodny, teda "organizmus" môze nechat transformovat vstupy na vystupy. Ved to sám tvrdís:

Totiz moze existovat nedeterministicky organizmus [t.j. slobodny], ktory sa v celom case v ktorom bolo jeho spravanie pozorovatelne spraval deterministicky.

Tu si vosiel do protirecenia sám so sebou, a z tohto omylu sa uz len odvíjajú dalsie omyly.

-----------------------------------

Tvoj text je velmi komplikovany a pouzívas vela záporov, cím si nechtiac upadol do mnohych omylov a sofiziem. Je ich tolko, ze ak by som mal na vsetky poukazovat, zatazil by som nielen seba, ale aj citatelov.

Ale chcem poukázat este aspon na to, ze pri svojich dokazovaniach vychádzas z predsudku, ze jestvuje iba matéria, o com svedcia Tvoje vyrazy ako "kvantifikovatelne mnoziny", "organizmus", "systém", "biologicky". To je len dalsí dôvod, preco prichádzas k nesprávnym záverom. Namiesto slova "organizmus", "systém" je lepsie pouzit slovo "bytost".

Pán Jezis a Panna Mária dokonale odpovedali na Boziu vôlu. Bozia vôla to sú v Tvojej terminológii "vstupy". Dokonalé nasledovanie Bozej vôle sú zase "vystupy". Jezis a Mária urobili túto transformáciu "vstupov na vystupy" v dokonalej slobode.

----------------------------------- 4

V závere zhrnujes a tvrdís, ze nie je mozné dokázat, ze nejaká bytost je alebo nie je slobodná. Ako velmi sa snazís dokázat nedokázatelnost!

----------------------------------- 7

Nakoniec vitas akékolvek protiargumenty a ziadas, aby sa pri tom vychádzalo skutocne z triviálnych zálezitostí.

Nuz dávam Ti celkom triviálnu otázku: Ak Ti je také zrejmé, Stano, ze nemozno dokázat, ci niektorá bytost je alebo nie je slobodná, preco si pouzil cloveka ako príklad slobodnej bytosti?

S pozehnaním a modlitbou

o. Eirene