|
|
 
|
Otázka
- 126
|
Eucharisticky
pôst - hodina
|
18.
feb. 2003
|
L.S.I.D.
Drahy otec
Eirene, Pokoj, Miroslav :o)
este raz
dakujem za odpoved (ot.
120)
Mozem mat na
Vás este jednu otázku ?
V jeden den som
sa aj s kamarátkou poobede najedol a spokojne
sme isli na sv. omsu.
Dilema nastala,
ked sme mali íst na sv. príjmanie.
Na
nábozenstve sme sa kedysi ucili, ze treba
zachovávat eucharisticky pôst, teda
hodinu pred príjmaním nejest...
Zostávalo
nám este asi sedem minút aby to bol
hodina.
Povedal som
kamarátke, ze môzeme íst, ze Boh
asi nestojí so stopkami v ruke nad
nasími hlavami....tak sme isli...
Len teraz
neviem, ci som urobil dobre :o(
Ako je to
vlastne s tym eucharistickym pôstom? Aká
je jeho história? V nábozenskej
literatúre som sa este s tymto nestretol, teda
okrem hodiny nábozenstva, co uz bolo dost
dávno....
Myslíte
si, ze teraz mám hriech? A tazky ?
Ja
netusím....
Dakujem
Miro
|
Odpoved
|
o.
Eirene
|
1.
apríl 2003
|
Sláva
Bohu i Márii.
Co Ti
mám odpovedat, ked si si sám dobre
odpovedal. Ja si tiez nemyslím, ze Boh
stojí so stopkami v ruke a jedna sekunda PRED
dovrsením hodiny nám
spôsobí smrtelny hriech a jedna sekunda
PO dovrsení hodiny nám urobí
zásluzny a sväty skutok. Ja si tiez
nemyslím, ze by púhe dve sekundy mohli
zmenit bohumily skutok na smrtelny hriech. Na druhej
strane, máme si dat pozor, aby sa to nestalo
pravidlom, lebo ani to nemôzno
zanedbávat. Hovorí nám to Jezis
Kristus:
Beda
vám, zákonníci a farizeji,
pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty,
kôpru a rasce, ale zanedbali ste, co je v
zákone dôlezitejsie - spravodlivost,
milosrdenstvo a vernost! Toto bolo treba robit, a
tamto nezanedbávat. (Mt 23:23)
Inymi slovami,
hoci iné veci sú ovela
dôlezitejsie ako hodina pôstu pred
prijímaním, netreba zanedbávat
ani túto hodinu pôstu a radsej dlhsie
popostit ako tú hodinu skrátit. Aj to je
jednym kamienkov z mozaiky svätosti, ku ktorej
nás Boh povoláva.
Teraz, ked som
isiel nájst na internete odpoved na Tvoju
dalsiu otázku o histórii
eucharistického pôstu, musel som sa
zasmiat, lebo na prvej stránke, ktorá mi
vyskocila je takáto poznámka:
Duch
zákona znamená dat formu nasej
úcte pre Eucharistiu. Ale zákon
máme pouzívat rozumnym a uvedomelym
spôsobom… nemali by sme
úzkostlivo sledovat nase hodinky ("Je to 59
minút?…)
Terajsia
forma eucharistického pôstu bola
ustanovená pápezom Pavlom VI. 21.
novembra 1964 a nahradila prvsiu normu,
ktorá vyzadovala postit od polnoci.
Z
úcty k tomu, co clovek ide prijat, Cirkev od
nás ziada zdrzat sa jedla a nápojov
jednu hodinu pred prijatím Prijímania
(znamená to cas vlastného
Prijímania, nie casu, ked sa zacala omsa).
Treba si vsimnút, ze "jedlo a nápoje"
nezahrnujú vodu, alebo akékolvek
lieky…
Alebo este iny
citát:
Tento
zákon má dve vynimky: Najprv, ak knaz
slúzi viac ako jednu Sv. Omsu toho
istého dna, ako sa to stáva casto v
nedelu, je viazany jednohodinovym pôstom iba
pred prvou Omsou. Knaz môze zajest a vypit
nieco, aby si udrzal silu medzi Omsami hoci k
dalsiemu prijímaniu nebude jedna hodina.
Za
druhé, starí (aspon 60 rocní),
alebo chorí ako aj ich osetrovatelia
môzu prijat Sv. Prijímanie hoci nemali
este hodinu pôstu. Napríklad ludia v
nemocniciach nemajú pod kontrolou svoj
vlastny program a môze sa stat, ze
práve jedli, ked prisiel knaz alebo
eucharisticky vysluhovatel. Preto doba pôstu
pred prijatím Sv. Prijímania je
zredukovaná na "priblizne stvrt hodiny" pre
chorych doma alebo v nemocnici, starych doma alebo
v dome pre dôchodcov a pre tych, ktorí
sa o nich starajú a ktorí
nemôzu nálezite zachovat pôst
(Immensae Caritatis" 1973)
o.
Eirene
|
|