|
Otázka
|
Mimozemské
civilizácie
|
29.
júl 2005
|
Dobry
den,
cital
so na vasej stranke odpoved jednomu
dievcatu
http://www.globalserve.net/~mbc24/Q%20001-050/008_klastorstudium.htm
na
temu UFO - Mimozemské civilizácie.
Ja by som to formuloval trocha inak, pretoze ma
to tiez zaujma. Ak Boh stvoril zivot na tejto
planete, pripusta cirkev, ze tak mohol urobit i
niekde celkom inde vo vesmire. Je tym padom
cirkev ochotna pripustit moznost zivota
mimozemskych civilizacii?
Daujem
za odpoved.
Milan
|
Odpoved
|
o.
Eirene
|
30.
júl 2005
|
Dobry!
Vsetko to, co
nám viera predkladá na verenie je
zo Zjavenia Bozieho. Boh nám zjavil tie
pravdy, ktoré sám uznal za
vhodné a najmä (a mozno iba) tie,
ktoré POTREBUJEME PRE SVOJU
SPÁSU.
Nemyslím
si, ze existencia mimozemskych
civilizácií je potrebná pre
nasu spásu. Vlastne isto nie je
potrebná, lebo by to inác Boh
zjavil.
Vlastne, ak som
to náhodou nespomínal, Boh
nám zjavil jestvovanie mimozemskych
civilizácií, sú to ANJELI.
Títo naozaj nie sú z nasej zeme.
Dalej sa pytas,
ci Boh mohol urobit aj niekde inde vo
vesmíre zivot.
Ci
nehovorí Sv. Písmo, ze Bohu
nijaká vec nie je nemozná?! Teda
zaiste, Boh môze urobit, co chce, Boh
môze stvorit zivot aj na inom mieste vo
vesmíre. Ak si niekto myslí, ze vo
vesmíre je aj na inom mieste civilizovany
zivot (teda lepsie povedané bytosti so
slobodnou vôlou a rozumom), nie je to
proti katolíckej viere (ale nie je to ani
za katolícku vieru).
Tym
pádom som odpovedal aj na otázku,
ci je Cirkev "ochotná" pripustit moznost
zivota mimozemskych
civilizácií.
Nezabúdaj
vsak na jednu vec, ze táto otázka
NEVISÍ VO VZDUCHU, ale je ludom
podávaná v urcitom (velmi jasnom)
KONTEXTE.
Ten KONTEXT je
boj proti viere. Ak to iní nevidia, ja to
vidím, úplne jasne.
Ak mám
tak povedat, z hladiska nasej viery existencia
mimozemskych civilizácií je ovela
viac pravdepodobná ako z
materialistického hladiska. Ak
hovorím "OVELA VIAC", to hovorím
iba v POROVNANÍ s materialistami
(ateistami). Lebo Boh naozaj môze stvorit,
co chce. Ale z materialistického
hladiska, t.j. ze existuje iba tá hmota
(vesmír), ktorá je okolo
nás, existencia mimozemskych
civilizácií je v podstate
nulová.
Dnesná
veda, ktorú materialisti povysili na
Boha, hovorí, ze moznost zivota na zemi
samovyvojom je za DANYCH okolností
nemozná a to, ze na nasej zemi zivot
existuje (za ich predpokladu, ze vznikol
náhodne) je taky ZÁZRAK, ze druhy
takyto zázrak sa vo VESMÍRE
nepripústa. TOTO HOVORÍ VEDA. Ak
cítas nieco iné v novinách
alebo vidís v telke alebo kine, to nie
sú vedci, ale propagandisti ateizmu.
Preto Ti hovorím, ze táto
otázka nevisí vo vzduchu. Pravda
je tá, ze je tu PRAVDA, ktorá
vstúpila na svete (Jezis Kristus) a LOZ
(diabol a zlí ludia) proti nej z celej
sily bojujú. Ak diabol je ochotny dat Ti
vsetky královstvá tohto sveta za
jedinú poklonu, o co viac Ti urobí
film s najdojímavejsím
pozadím, aby ti vsadil do duse JEDNU
falosnú myslienku, alebo aspon pripravil
pôdu pre svoju loz?! Vid napríklad
film "Planéta opíc". Ale v
podstate vsetky spickové filmy
majú v sebe diabolskú myslienku.
Spomeniem napríklad este film
"Gladiátor". Po stránke technickej
je to spickovy film. Takmer vsetko, je tam
spickovo prepracované. Az na to slovo
"takmer". Film uvádza, ze sa jedná
o historickú dobu, myslím okolo
roku 180 A.D. Ústrednou myslienkou je
generál rímskej armády,
ktory slúzi rímskemu
impériu vydobyt najskvelejsí
rozmach, ale skrze intrigy a osobnú
závist sa dostáva do okov a
stáva sa gladiátorom, kde nakoniec
"duchovne" poráza cisára, ked v
aréne morálne vítazí
nad cisárom, ked lud má uz dost
vrazdenia v aréne a chce vidiet silu
"ducha".
Vsetko sa
zdá byt perfektne nafilmované.
Vsetko je az na neuverenie verné
histórii. V úvode filmu
napríklad vidíme generála s
vlcím kozuchom na sebe, ako ma ktosi
upozornil, ze toto bolo jednym zo znakov
rímskych generálov v
histórii. Vidíme perfektné
oblecenia z rímskych cias, arény,
atd. VSETKO je az na neuverenie verné
histórii, az na jednu vec: O
prenasledovaní krestanov sa ANI NEHLESLO.
Rok, ktory bol uvedeny na pociatku filmu, bol
obdobím, ked v rímskej rísi
prebiehalo najväcsie prenasledovanie
krestanov a ked zomierali v amfiteátroch.
Ak film nieco ukázal, bolo to iba
UTIEKANIE SA K AMULETOM. Ked gladiátor a
jeho spolugladiátori boli pred bojom,
film ukázal ako sa niektorí
gladiátori utiekali k svojim amuletom,
bôzikom. Zaujímavé, ze film
nezabudol aj na nábozenské
pozadie, ale ked uz bol taky perfektny, ze
nezabudol ani na nábozenskú cast,
ako je mozné vysvetlit, ze "zabudol" na
krestanstvo, ktoré bolo vo svojom
najväcsom rozmachu a najviac
prenasledované?! Preco vôbec film
udáva dobu a presny rok, ked obíde
udalost, ktorá bola najviac v rozmachu,
ale pritom nezabudne poukázat na
nábozenstvo tych ludí, ale
predstaví ho iba ako by vseobecnou
"vierou" bola viera v amulety??!! Ako je
mozné, ze film, ktory je sto percentne
perfektny vo vsetkych historickych aspektoch je
sto percentne neperfektny iba v
nábozenskom aspekte??!!
Kto vidí
tento diabolsky zámer za tymto filmom?
Kto vidí túto diaboskú loz
za tymto filmom? "Babka k babce, budú
kapce" hovorí sa. Alebo "kvapka ku kvapke
a bude z toho celá nádrz". Nuz
toto je situácia vo svete. Diabol je
diabol a vie, ze musí luhat sikovne,
otvorenú loz mu ludia az tak lahko
nezjedia. V stávke je vecny zivot a ten
je z viery v Jezisa Krista. A toto diabol chce
znicit za kazdú cenu (aj za niekolko
miliónovu cenu tohoto filmu). Ak clovek
cely zivot "nasáva" tieto
holywoodské nezmysly, má nimi
potom uz tak premyty rozum, ze lahko zje vsetko
mozné proti viere a svojej spáse.
Ak kazdym filmom sa mu do duse zaseje jedna
kvapka diablovej lzi, kolko "kvapiek" má
potom za roky svojho zivota. Ci nie je jeho
nádrz plná lzi a tak
odpadáva od viery, alebo sa k nej
nemôze dostat.
Ludia
nemôzu "uverit", ze by takyto diabosky
úmysel bol za masmédiami. A kedze
nemôzu uverit, preto neveria.
Toto je aj ZA
VSETKYMI filmami, ci knihami o mimozemskych
civilizáciách. Tie nemajú
nic spolocné so skutocnou vedou, lebo
veda hovorí cosi úplne iné.
Môzes Ty
nafilmovat "gladiátora"? Nie! A preco?
Lebo nemás na to peniaze, aby si urobil
taky film. Kto teda môze urobit taky film?
Ten, kto má peniaze, a nie málo.
Teda boháci si to môzu dovolit. A
kto sú boháci? Kolkí z nich
sa k svojmu bohatstvu dopracovali svojou
vlastnou snahou? A ako je mozné
vôbec dopracovat sa poctivou prácou
k miliardám? Ako môze mat hodina
práce jedného hodnotu 1000
dolárov a druhého cloveka 10
centov?! Teda kto tvorí tie filmy? Ci nie
tí, co zdierajú chudobnych a nicia
rodiny? Ako môzeme byt takí
hlúpi, ze "zjeme" vsetky ich idiotiny?!
Ktoré nám dávajú za
nase peniaze?!
Neutlácajú
vás práve bohatí a
nevlácia vás práve oni
po súdoch? A nerúhajú sa
práve oni vznesenému menu,
ktoré sa vzyvalo nad vami? Jak
2:6-7
Veda objavila
napríklad Big Bang, ktory materialistom
nijako nesedí do ich ateizmu.
Pamätám, ako v pätdesiatych
rokoch komunisti zúrili proti Big Bangu a
proti Cirkvi, ze ho podporuje. Ked uz teraz
tejto teórii nie je prakticky
mozné odporovat, ateisti naskocili do
rusna a tvária sa, ze oni tahajú
Big Bang za sebou. Hoci Big Bang aj dnes
drtí ich nezmyselny ateizmus,
tvária sa akoby boli priatelia s Big
Bangom a spoliehajú sa na nevedomost
ludí. A naozaj, kolko ludí sa
rozumie Big Bangu?? Z jednoduchych ludí
takmer nikto v tom nemá prehlad. Vynimkou
sú naozaj iba vedci, ktorí sa tomu
venujú. Avsak vedci nemajú v
rukách masmédiá, tie
sú v rukách ateistov
(bohácov), ktorí majú svoje
CIELE. Kto toto nevidí, - úbohy
clovek!
Teda Big Bang,
veda, nám jasne hovorí, ze
VESMÍR NIE JE NEKONECNY. To povedal aj
bez dnesnej vedy s úplnou istotou
Aristoteles: CO MÁ KVANTITU NEMÔZE
BYT NEKONECNÉ.
Komu nie je
lahko pochopit túto Aristotelovu
myslienku, tomu potom prichádza na pomoc
dnesná veda. Ohladom Big Bangu nám
hovorí, ze vesmír "vybuchol" z
jedného centra a nenávratne sa
rozsiruje. Kto chce o tom vediet viac, nech si
precíta uz uverejnené
clánky:
http://www.iprimus.ca/~mbc24/CLANKY/0023_astron_pulzujuci_.htm
http://www.iprimus.ca/~mbc24/CLANKY/0022_astronomia_lemaitre_.htm
Teda Big Bang
hovorí o jasnom ZACIATKU, teda ziadny
nekonecny vesmír v case a priestore.
Ziadny pulzujúci (vybuch-kolaps) do
nekonecna. Toto je presne to, co materialistov,
presnejsie: ateistov, máta ako
duch.
Veda dalej
hovorí o podmienkach pre zivot. Opakujem,
hovorí to VEDA. Jednou z podmienok je
napríklad voda.
Ale, aby sme to
pochopili, musím povedat jednu
rozprávku s pravdivou pointou.
Hovorí
sa, ze hra SACH bol vymysleny istym väznom
dávno v histórii. Ked král
uvidel túto hru, tak sa mu
zapácila, ze slúbil väznovi
slobodu a plus, cokolvek si zaziada, -
královskú odmenu. Väzen
povedal: Chcem, králu, aby si mi dal
tolko zrn psenice, kolko prislúcha na 64.
(t.j. posledné) polícko
sachovnice, ak na prvé dás jedno
zrnko, na druhé, dve, na tretie styri,
atd (aritmetická postupnost). Chcem iba
to mnozstvo zrna, ktorá prislúcha
na posledné polícko.
Král sa
strasne nahneval a chcel ho popravit, lebo chcel
toho väzna královsky odmenit a on si
pytal iba takú hlúpost. Pokladal
to za urázku. Ale väzen mu povedal:
Dobre, králu, môzes ma popravit,
ale najprv mi spln túto moju ziadost. Ked
královi mudrci zacali pocítat,
kolko zrna mu dajú, prisli na to, ze v
celom ich královstve sa nikdy tolko zrna
neurodilo. A tak král dal väznovi
slobodu.
Kto
neverí, nech si prepocíta, kolko
zrniek vyjde na 64. polícko sachovnice.
Predstavme si zeleznicné kolajiste 15 km
siroké, ktoré ide okolo celej
zemegule s vagónami plnymi obilia. Tolko
zrn predstavuje 64. polícko
sachovnice.
Nuz, podme
teraz opacnym smerom. Predstavme si este raz
vagón pri vagóne plny zrna v 15 km
sírke idúci okolo celej zemegule,
kolko zrn to je! A teraz, stací rozdelit
to iba 64 krát na polovicu a sme PRI
JEDNOM ZRNE.
Nuz predstavme
si vesmír a v nom hviezdy. Miliardy a
miliardy hviezd ("zrn"). Nech je ich kolko chce
miliárd, ale je to konecny pocet. Kedze
polomer vesmíru je asi 15 miliárd
svetelnych rokov, vedci majú aj
hrubé císlo poctu hviezd.
A teraz
postupujme ako pri sachovnici, len s tym,
rozdielom, ze polícka sachovnice
sú vedecké podmienky pre zivot.
Jednou z
podmienok pre zivot na urcitej planéte je
napríklad to, ze tá planéta
musí obiehat okolo jednej hviezdy.
Nemôze to byt dvoj-hviezda alebo
viac-hviezda, pretoze "rocné" obdobia by
boli také extrémne, ze zivot by
bol nemozny. Raz by planéta bola na
vonkajsej strane povedzme dvoj-hviezdy, inokedy
uprostred dvoch hviezd (ktoré
obiehajú okolo spolocného
taziska). Bez roztahovania, VEDA hovorí,
ze dvoj-hviezdy a viac-hviezdy sú
vylúcené zo zivota. Len ako
príklad, Mizar a Alkor, ktoré
vidíme v súhvezdí
velkého voza, sú z
pät-hviezdy. Akokolvek, astronómia
nám hovorí, ze väcsina hviezd
sú dvoj a viac hviezdy.
Teda hned prvou
podmienkou musíme hodit "do kosa" nie
polovicu, ale viac ako polovicu vesmíru,
vesmírnych hviezd. Cím viac hviezd
vo vesmíre, tym viac ich ide do kosa.
Nedajme sa mylit tym, ze ich vela este ostalo.
Dalsou
podmienkou pre zivot je napríklad vek
hviezdy. Hviezda nesmie byt prílis
"mladá" ani prílis "stará".
Je len úzka hranica hviezdy, ktorá
je vhodná pre vytvorenie zivota. Tu uz
velmi rychlo "vypadávame" z aritmetickej
postupnosti a letíme do geometrickej
postupnosti. Tu uz nie je iba väcsia
polovicka, ale iba cast, povedzme desatina z
hviezda ostáva a devät
desatín, ktoré sme este neodhodili
do kosa, musíme teraz hodit do odpadkov.
Dalsou
podmienkou je napríklad velkost hviezdy.
Znovu, musí to byt urcitá velkost,
aby zivot bol mozny. Aldebaran (alfa Tauri)
má napríklad priemer 40 x
väcsí ako slnko. Voláme ich
hviezdne obri. Niektoré sú
také velké, ze ak by nase slnko
(nasa hviezda) bola v strede, nasa zem by
obiehala este vo vnútri tej hviezdy. Teda
je tu dalsia podmienka a znovu, geometrickou
postupnostou musíme hodit obrovskú
cast vesmíru do kosa na odpadky.
V
prípade násho príbehu, by
táto geometrická postupnost
priniesla zrno vo vagónoch k
jednému zrnu v priebehu troch styroch
polícok.
Dalsou
podmienkou je napríklad existencia
planéty, ktorá by obiehala okolo
tej ideálnej hviezdy. Tu ide uz nie o
geometrickú postupnost ale takpovediac o
geometricko-geometrickú postupnost.
Krkolomny vyraz, ale odráza realitu.
Vedci zasli nad jestvovaním planét
v nasej slnecnej sústave. Samotnú
existenciu planét nazyvajú
zázrakom a nevedia pochopit, ako vznikli.
Masmédiá, opakujem,
masmédiá sa snazia kazdú, i
tú najslabsiu moznost jestvovania
planét okolo inych hviezd nafúknut
do nekonecna. Jedna vec je, co masmédia
sa snazia povedat, a druhá vec je, co
vedci hovoria. Masmédia, pretoze sa
snazia útocit na Boha a vieru, snazia sa
predstavit svojim sledovatelom existenciu
planét na inych hviezdach ako COSI
NORMÁLE. Preco tu tá snaha, ked
veda nic jasne nehovorí, ba naopak?! Lebo
ak je vo vesmíre milióny a
miliardy planét, potom to viac
nahráva ich ateizmu a samovyvoju. Preco
je v masmédiách taky OBROVSKY "BIG
BANG", ked sa im zdá, ze dokázali
uz, ze niektorá hviezda má
planétu??! Napadlo ma, ze je to cosi
také ako ked nájdem na ulici 20
dolárov a urobím z toho
záver, ze ulice sú plné
dolárov, miliardy. Ak sa niekde okolo
niektorej hviezdy nasla planéta (kto
pozná problematiku, vie, ako je to takmer
nemozné dokázat), preco ten "big
bang" v masmédiách?! Kedy
pochopíme, ze tu NAOZAJ ide o boj medzi
vierou a neverou na prvom mieste a vsetko
ostatné je druhoradé,
pouzíva sa to iba vtedy, ked to
slúzi cielu, ci je to solídne
odôvodnené alebo nie, to nepriatela
nezaujíma. Co nepriatela zaujíma,
je zabit v clovekovi vieru.
Teda existencia
planét, aj keby ich bolo miliardy a
miliardy, nic, vôbec nic neriesi,
práve tak, ako vidíme, ze miliardy
hviezd nic neriesi, lebo pár podmienok
nás privedie k jednej hviezde.
Iróniou je, ze veda nemôze
dokázat "miliardy a miliardy"
planét. Sotva, ak vôbec, môze
dokázat, ze jestvuje jedna planéta
mimo násej sústavy. Lebo VEDA
zasne, akym to zázrakom nase Slnko
má planéty!!
Teda, ak uz
máme tú stastnú hviezdu,
tá musí mat planétu, na
ktorej by zivot bol mozny. Kolko hviezd
musíme znova hodit do kosa?! Urobme
ateistom radost a pripustme (lebo vidím
ako ich to uz krúti), ze existencia
planét okolo hviezd je cosi
"normálne".
Veda nám
hovorí, ze ak uz nejaká hviezda
má nejakym tym zázrakom
planétu, musí byt v urcitej
vzdialenosti od hviezdy, aby zivot bol mozny. Ak
je prílis blízko, vsetko
zhorí, ak je daleko, vsetko zmrzne. Toto
velmi úzke rozmedzie vzdialenosti sa
nazyva zóna zivota.
Zaujímavé, "náhodou" nasa
zemegula je presne v strede tejto zóny.
Stacilo by, ze nejakou inou náhodou by
bola troska dalej, alebo blizsie, je po moznosti
zivota. Vidíme ostatné
planéty nasej sústavy, vsetko do
kosa (s ohladom na zivot). Pluto je
napríklad 130 krát dalej od Slnka
ako Zem. A mohlo by byt aj dalej, ale my
uvazujme iba so 130 násobnou
pravdepodobnostou. Ak teda aj hviezdy
majú planety, ak uz ateistom
urobíme tú radost, ze to
pripustíme, ten "obrovsky" vesmír
sa nám aj tak rapídne stencuje,
lebo znovu najmenej 99 stonín ide do
kosa, alebo, obrazne povedaná, z kazdych
130 hviezd (ktoré majú
planéty) 129 hodíme do kosa.
Geometrická postupnost!
Dalsou
podmienkou je napríklad velkost
planéty. Ak je prílis velká
alebo prílis malá, nie je
schopná pre zivot. Toto hovorí
VEDA. Ak masmédiá hovoria: Och, je
taká i onaká forma a moznost
zivota. To je tá slamka, ktorej sa aj
topiaci chytá, lebo moznost je naozaj
"moznost". Otázkou je iba to, ci
tá moznost je realitou. V tom, co je v
nasom svete a vesmíre DANÉ, VEDA
jasne hovorí, co hovorí. A
masmédia hovoria, co hovoria. Sledujem to
uz takmer 50 rokov a tak nejaky ateista
(ktorého, cuduj sa svete, akosi kazdy
hned pokladá za vedca, len tym, ze je
ateistou), teda nejaky ateista mi tu
nezavesí nic na nos, co veda
hovorí alebo nehovorí. Za takmer
50 rokov sledovania tohto problému, s
ukoncením vysokej skoly, ktorá
bola vlastne "specializovaná na vyvoj",
myslím, ze mám prinajmenej taky
prehlad v tychto veciach ako ateista, ktory sa
pokladá za vedca uz len tym, ze sa stane
ateistom.
Boli to vlastne
ateistické knihy, ktoré som
cítal, dokonca v rustine, kde sa
priznávalo, ze mnohé "moznosti"
zivota sú jednoducho vedecky
vylúcené (hovorilo sa
napríklad o moznosti zivota nie na
báze stvormocného uhlíka,
ale kremíka, a podobne. - vsetko
vylúcené).
Teda velkost
planéty hádze do kosa
obrovskú, obrovskú cast z toho, co
z vesmíru este zvysilo. Co za "stastie",
ze na nasom mieste neobieha Saturn alebo
Jupiter!
Dalsou
podmienkou napríklad je sklon osy
planéty. Ak by nasa planéta nemala
sklon aky má, vedci hovoria, ze zivot by
bol nemozny. A znovu, z toho, co zvysilo,
obrovská cast do kosa!
Veda nám
hovorí, ze ak by zemegula nemala mesiac,
nebol by príliv a odliv a zivot by bol
nemozny. Nuz znova, ak zoberieme do úvahy
len to, co vieme z nasej slnecnej
sústavy, mat jeden mesiac je sanca (pocet
pravdepodobnosti) jedna k mozno milión i
ovela viacej.
Ak uz zemegula
nejakym zázrakom má ten mesiac,
mesiac musí byt vo velmi presnej
vzdialenosti (úzka oblast) od zeme. Ak je
trosku blizsie alebo dalej, tá nasa VEDA
nám hovorí, ze zivot nie je mozny.
Ak by mesiac napríklad bol len trosku
blizsie, vody by prelievali Himaláje a
zivot by nebol mozny.
Ak by zemegula
mala viac mesiacov znovu, je to
problém.
Ak sú uz
nejakym zázrakom vsetky tie podmienky
splnené, tá stastná
planéta musí mat
atmosféru.
Tá
stastná planétu musí mat
napríklad vodu. Ked pred nedávanom
pristáli sondy na marse,
masmédiálny "vedci"
nahánali vodu po marse ako psy,
ktoré tri dni nic nepili. Ziadnu vodu tam
nenasli a tak krvopotne sa snazia
dokázat, ze tam v minulosti bola v hojnom
mnozstve (ak vôbec nejaká).
Zamyslel sa vôbec niekto nad tym, preco
tú vodu tak úporne hladajú,
hoci len nejaké mizerné stopy v
minulosti? Lebo silou mocou by chceli
dokázat "normálnost" zivota vo
vesmíre, zatialco miliardy
dolárov, ktoré toto hranie sa
stalo, sa mohli pouzit na záchranu
zivota, ktory tu JE.
Nuz
planéta musí mat vodu! A to dost!
Ostane nám milióntina z toho, co
nám este zostalo, ak vôbec nieco
zostalo?
Planéta
musí mat dostatok
uhlíka...
Ale kto
môze sledovat vsetky tie vedecké
podmienky, ktoré sú
potrebné na to, aby "moznost" zivota bola
aj realitou? Ani samotní vedci,
myslím na jednotlivého vedca, to
nemôze sledovat, ale je závisly
verit ostatnym vedcom v ich objavoch. Podmienok
na zivot je tolko, ze nepredstavitelnou
rychlostou smerujú k NULE.
Dalsou
podmienkou je napríklad obezná
dráha planéty. Musí byt
takmer rovná kruhu, co je opät
zázrak pre vedcov.
A ked zacneme
hovorit o sanciach vyvoja (teda v ateistickom
ponatí, teda samovyvoja z chaosu, teda z
nezmyslu), potom zivot má este mensie
sance, a je to pre bezného cloveka
jasnejsie, lebo zivot máme pred svojimi
ocami.
Obycajny LET
VTÁKA sa vymyká vsetkej
prevdepodobnosti náhody. Alebo OKO. Alebo
cokolvek zivé.
Znovu jeden
príklad pre vysvetlenie poctu
pravdepodobnosti, lebo o to sa z
vedeckého hladiska pri SAMOVYVOJI
jedná.
Ked
hodíme kocku (ako pri "clovece nezlob
sa") pravdepodobnost kazdého cisla (je
ich 6) je 1:6. Zaujímavé je, ze v
tejto náhodnosti matematika nasla
ZÁKON. Ak by sme hodili kocku 600
krát, pocudovali by sme sa, ze
císlo 1 by vyslo povedzme 90x, dvojka
101x, trojka 120x, stvorka 88x, pätka 95x,
sestka 106x. Bol by to "zázrak" ak by
jednotka az pät nevysla ani raz, ale 600x
by vysla sestka. Proste to tak nie je a
cím viacej krát hádzeme
kocku, napríklad 6000x, jednym slovom
cím viackrát, tym viac pomer
císel bude 1:1:1:1:1:1:1.
Toto je teda
ZÁKON pravdepodobnosti.
Ak teda
napríklad chcem, aby mi sestka vysla 1000
krát, MUSÍM hodit kocku PRIBLIZNE
6000 krát. Toto je teda ten zákon.
A toto je to, s cím ateisti
pocítajú, a MUSIA pocítat
pri samovyvoji (ak nechcú byt
nevedeckí).
Ak teda uz
nejakym "zázrakom" máme tú
správnu hviezdu a planétu s
nespocetnym mnozstvom podmienok, teraz
nám ostáva VYVOJ
PROSTREDNÍCTVOM NÁHODY.
Ked som
cítal o vyvoji za tuhého ateizmu,
masmédia (hoci aj teraz sú v
rukách ateistov, vtedy o tom nebolo
nijakej pochybnosti), masmédia
priznávali, ze na vytvorenie aj
najjednoduchsieho enzymu, ktory je potrebny pre
zivot (dalsia z nespocetnych podmienok), nebolo
na zemi casu. Pre vytvorenie zivota na zemi bola
podla vedcov opät iba krátka
perióda v "zivote" nasej planéty.
Bolo to iba zopár miliónov rokov.
Uvedomujem si, ze mnohí si myslia, ze je
to vela, ale z hladiska vyvoja
prostredníctvom náhody to nie je
nic. Kym bola nasa zemegula zeravá,
zívot nemohol vzniknút, ked uz
ochladla, vedci hovoria, ze vznik zivota je
opät nemozny. Teda bola to opät
urcitá idálna perióda, cas
formácie nasej zeme, ked by to TEORETICKY
BOLO MOZNÉ.
Ze sa
atómy "zrazili" práve do takej
formy ako je enzym (je to teoreticky
mozné), je náhoda, ktorá si
vyzaduje tolko "zrazení sa
atómov-molekúl", ze císlo,
ktoré by to reprezentovalo, je
také velké, ze, aby sme mali
trochu o nom predstavu, je to viac ako
atómov (nie hviezd) vo vesmíre!
Opakujem, potrebujeme viac "hodov" ako je
atómov vo vesmíre na to, aby sme
podla zákona pravdepodobnosti dostali
jeden enzym. Otázkou je vsak, preco sa
tie atómy znovu nerozpadli a neisli do
dalsieho "hodu". Preco potom uz zostali pri tej
konstelácii?
Pre vznik
zivota náhodilym spôsobom
zopár miliónov rokov, ktoré
na zemi boli k dispozícii, sú
absolútne nicím z hladiska
vedeckého zákona pravdepodobnosti.
Je to cosi také ako keby sme hodili kocku
od "clovece nezlob sa" miliónkrát
a vzdy by nám vysla sestka.
Preto sa potom
mnohí ateisti utiekali k vzniku zivota
niekde vo vesmíre, kde je na to viac casu
ako na zemi a tento zivot bol nejako preneseny
na zem. Tu prichádzali znovu
neprekonatelné otázky vysvetlit
ako nejaky zárodok mohol na nejakom
meteóre prejst z druhej planéty na
nasu. Ako mohol zniest cestú mrazivym
vákuom, ako sa vôbec dostal na
nejaky ten kamen (meteór) vo
vesmíre, ako sa mohol ten kamen "odlepit"
od svojej planéty ako kamen. A ked uz
nejakym zázrakom ten nejaky
zárodok zivota sa dostal cez mrazivy
vesmír a prezil smrtelné
ultrafialové ziarenie z hviezd, ako
prezil niekolko tisíc stupnovú
teplotu na tom kameni, pri jeho vlete do nasej
atmosféry...
Rozpísal
som sa velmi, ale to iba preto, aby bolo vidiet
na akych pochabych základoch ateizmus
stojí. Teda nevera v Boha.
A toto je
tá ich (ateistická) slávna
"veda".
Hádam sa
mi podarilo trosku priblízit, preco
opravdiví vedci hovoria, ze zivot na
nasej planéte je nesmiernym
zázrakom a druhy takyto zázrak sa
vo vesmíre absolútne
nepripústa.
Z pohladu
nejakého "vyvoja", ci uz
vesmírneho alebo biologického tu
na zemi, zo striktne vedeckého hladiska,
a PRÍJMUC ATEISTICKÉ
princípy "boha náhody", zivot Z
VEDECKÉHO PRINCÍPU POCTU
PRAVDEPODOBNOSTI I NA NASEJ PLANÉTE JE
ABSOLÚTNE NEMOZNY. Kedze vsak máme
zivot pred svojimi ocami, nemôzeme ho
popierat, hovoria vedci, je proste tu, ale kedze
jeho pravdepodobnost (matematická) sa
prakticky rovná ABSOLÚTNEJ NULE, a
predsa je tu, druhy takyto zázrak je
ABSOLÚTNE VYLÚCENY.
Kedze my sme
veriaci a vieme, ze Boh mohol stvorit aj
iné civilizácie vo vesmíre,
moznost jestvovania mimozemskych
civilizácií z hladiska viery je
ovela väcsia ako z hladiska
ateistov.
o.
Eirene
