Slava Isusu
Christu,
len historicku
poznamku k rozoznavaniu papeza-antipapeza: ked
bola v stredoveku schizma, tak napr. sv. Vincent
Ferrersky podporoval jedneho papeza a sv.
Katarina Sienska (dufam, ze som ju utrafil
spravne) druheho. Nic to na tom nemeni, ze
Vincent neskor "odvolal" (resp. presvedcil
svojho kandidata, aby odstupil) - obaja boli
nemalo rokov presvedceni o pravosti svojho
kandidata. Plus, obaja su svati...
Dr.
Tomas
|
Odpoved
|
o.
Eirene
|
6.
jún 2004
|
Velmi
dobrá poznámka, lebo bolo by dobre
k tomu nieco povedat.
Poukázat
na takzvané "trojpápezstvo" je
snaha otriast pápezskym princípom
v katolíckej Cirkvi.
Velmi
strucnú a vecnú odpoved na to
dáva Hertling vo svojej knihe
"História katolíckej Cirkvi".
Budem citovat iba volne, lebo nemám to po
ruke, a k tomu so svojim komentárom (ide
o myslienku).
V
katolíckej Cirkvi nikdy nebolo
trojpápezstvo, lebo z troch
údajnych pápezov iba jeden bol
pravoplatnym pápezom. Ak máme
jedného právoplatného
pápeza, druhy sa ním nemôze
v nijakom prípade stat. Ak zvolia
iného "pápeza", jednoducho nie je
pápezom, ale anti-pápezom. Ak
zvolia este jedného, bude jednoducho
dalsím anti-pápezom. Je
mozné, ze v spomenutom case
takzvaného "trojpápezstva"
(1378-1415), dvaja anti-pápezi nimi mohli
byt dokonca aj "bona fide", t.j. dobromyselne.
To vsak nic nemení na veci, ze sú
anti-pápezmi.
Ako
hovoríte, ani svätci, ako sv.
Vincent Ferrersky a sv. Katarína
Sienská sa nezhodovali v tom, kto je
pravym pápezom. Ale to nebolo ani
nevyhnutné, lebo ziadny z tychto troch,
ako uvádza Hertling, nehlásal
bludy ani nevyhlásil ziadnu
falosnú dogmu. Preto Boh mohol dopustit
túto nejasnost ohladom pápeza aj
medzi svätcami.
Ak
vsak nastúpi anti-pápez, ktory by
menil dogmy viery, v tom prípade Boh
nemôze dopustit nejasnost ohladom pravosti
pápeza.
A
zdá sa mi, ze tá doba je pred
nami.
o.
Eirene
