|
Otázka
|
Jehovovi
svedkovia - jehovistka ako
opatrovatelka?
|
8.
april 2004
|
Dobry den,
mam dve otazky,
ktore ma velmi palia a vyvstali prave dnes, a to
v suvislosti s mojim trojrocnym synom. Pred
nieco vyse rokom som nastupila do prace, no
nechcela som aby syn chodil do jasli ci
skolky.Nasli sme pani na opatrovanie. Je zo
susedstva, velmi mila, pozname jej dceru i
vnucku, s ktorymi byva v jednej domacnosti - sme
susedia uz dvanast rokov a mame iba dobre
vztahy. Preto sme sa velmi potesili, ked
suhlasila s nasou prosbou - navrhom, ci by sa
nepodujala na takuto zodpovednu pracu. Pocas
toho roka, co je syn kazdy den u nej, mame
pocit, ze si velmi dobre rozumeju,pani ho ma
priam ako vnuka, syn je tam spokojny. Bolo mi
vzdy sympaticke, ako o nom hovori - je to dost
vynimocne dieta, velmi bystre a vnimave, s muzom
sme si hovorili, ci mu pritomnost cudzej osoby
neublizi - mame iste predstavy o jeho vychove.
Vieme, ze detskej dusicke moze vselico ublizit.
Ako vsak vravim, pani je k jeho povahe i
prejavom velmi vnimava a zda sa nam, ze reaguje
na jeho potreby velmi citlivo a syn napreduje.
Dnes som sa
vsak dozvedela (uplnou nahodou prisla na to
rec), ze pani uz asi pat rokov navstevuje
seminare jehovistov. Priznam sa, som z toho
velmi zmatena, celkom to zmenilo moj pohlad na
nu. Neviem, ci nie nepravom. Mam vsak mnohe
predsudky o sektaroch. Kedze o tejto konkretnej
sekte som pocula skor negativne veci, no nie
velmi som si vsetko pamatala, sadla som si k
internetu a zacala vyhladavat vsetky informacie
o tejto sekte. Tak som nadabila i na vasu
stranku, kde ste uz odpovedali jednej dievcine,
ktora ma chlapca jehovistu. Informacie, ktore
som nasla na internete ma trochu
vystrasili.
Zaujimal by ma
preto vas nazor na to, ci vychova nasho syna v
rukach takto orientovanej osoby moze byt nejako
ohrozena (ja som zatial ziadne rizika
nepocitovala - pokial som to nevedela - priam
naopak, ako som povedala, v beznom zivote ide o
pokojnu, milu, laskyplnu osobu, s ktorou sme
boli zatial maximalne spokojni ! A nikdy, ani
naznakom neprejavila potrebu nas nejako vtahovat
do svojho sveta. Keby nie toho dnesneho
nahodneho rozhovoru, ani by sme sa to mozno
nikdy nedozvedeli.)
Moja druha
otazka sa tyka toho, ci je mozne (alebo ci
poznate pripady), kedy sa jehovisti obratili,
ustupili od svojej viery. U tejto pani sa mi
zda, ze je presne ten pripad, ktory - pomerne
slaby a opusteny - sa potreboval k niecomu
priklonit, najst oporu a mozno i
lasku.
Mala tazky
zivot - je rozvedena, (neviem co sa presne
stalo), ma viac deti, no dcera, s ktorou zije,
je takisto slobodna matka - inak velmi
inteligentna osoba. To vysvetluje, preco ziju
spolu (ona,dcera a vnucka). Ci je aj dcera
jehovistka neviem, povedala by som, ze
nie.
Kedze pani sa
priklonila k jehovistom, ako povedala, asi pred
piatimi rokmi tak, ze vpustila do bytu poslov a
ziskali ju ako dalsiu ovecku, sedi mi to na to,
co som povedala. Mozno ju nasli zrovna v nejakej
zivotnej krize a uz to bolo. Behom toho kratkeho
rozhovoru mi stihla povedat, ze ako mala
vyrastala na luteranskej fare, no dospela k
presvedceniu, ze cirkev / knazi su zli a
zbytocni. Myslite si, ze by bolo mozne ju este
vratit do normalneho sveta? Je mi jej aj trochu
luto. Podarilo sa to uz niekomu, alebo je ich
viera natolko silna, ze pri nej zotrvavaju a
vsetky pokusy ostatnych blahosklonne trpia s
tym, ze ich nepovazuju za dostatocne
"osvietenych"?
Vopred dakujem
za vasu odpoved a prajem pokojne velkonocne
sviatky.
Renata
|
Odpoved
|
o.
Eirene
|
14.
april 2004
|
Kristus vstal z
mrtvych!
Aj ja
Vám prajem pozehnané
Velkonocné sviatky, aj ked sme uz po
hlavnych oslavach. Dostal som Vás email
pred sviatkami a chcel som hned odpovedat, ale
velkonocné obrady boli dost
nárocné.
Radil som sa
hned s istym priatelom a jedna jeho veta mi
utkvela v hlave: Kazdá matka chce pre
svoje dieta to najlepsie.
Nuz to by mozno
bola tá odpoved.
Ak niekto, koho
máme radi, má infekcnú
chorobu, nepustíme k nemu svoje dieta,
aby sa nenakazilo.
Ucenie
jehovovych svedkov je ako infekcia. Môze
mat velmi vázne dôsledky. A preto
Vasa obava je oprávnená. Zaiste
nemôzeme pohrdat tymi, ktorí nie
sú tej istej viery ako my, ale ak vieme,
ze viera je najhlavnejsou vecou v nasom zivote,
pretoze rozhoduje o vecnom zivote, potom
takáta situácia sa musí
riesit.
Chápem
Vasu otázku v zmysle, ci by sa predsa len
nedala celá situácia
"normálne" vyriesit.
Ja si
myslím, ze by sa mozno dala, ale treba ju
zacat hned riesit.
Najprv by som
mozno pohovoril s tou panou o celej
zálezitosti z hladiska viery. Nemuseli by
ste hned spomínat Vase dieta, ale
jednoducho jej predstavit dôlezitost Vasej
(katolíckej) viery, opytat sa jej, ako
ona vidí hlasanie jehovistov, co to pre
nu znamená v jej zivote, a podobne.
Mozno ze by sa
otvorila pre pravdu. Mozno je to jej opustenost,
ktorá ju k tomu viedla. Ale ja tu
vidím aj velkú nevyvázenost
(duchovnú). Nikto nemá
nijakú záruku, co sa mu môze
v zivote prihodit, ale jej zivotná
situácia ako aj jej dcéry
dáva len akúsi indikáciu
jej duchovnej zorientovanosti (alebo
nezorientovanosti) v zivote. A to, ze
chodí uz pät rokov na
semináre k jehovistom hovorí
celkom jasne, ze v nabozenskych
zálezitostiach je velmi, velmi
nezorientovaná. Paradoxom je, ze
hovoríte, ze je to velmi
inteligentná osoba. Nuz ak je to tak a je
naozaj iba "stratená",
nezorientovaná, zacnite s nou
rozprávat o viere, o tom, ako je
Vám Vasa viera dôlezitá, ba
i o tom, celkom kludne, ze nakolko ona
chodí k jehovistom, ze máte
váznu starost o to, ze jej vplyv, hoci
nevedome, by mohol nesprávne orientovat
Vásho syna.
Ja by som
povedal, ze nemusíte hned reagovat, brat
syna od nej, ale hned je treba s nou o tom
hovorit. Nemusíte sa bát, co jej
poviete, ale naopak, nech Vám ona povie
ako vidí tento PROBLÉM. Lebo pre
Vás, hoci ju máte radi, je to
vázny problém. Najprv by som vsak
zacal hovorit o viere a az potom o
"probléme", pretoze ak je otvorená
pre pravdu, vsetko sa môze vyriesit dobre,
ale ak má nejaké hlboko
zakorenené predsudky proti viere,
Vás rozhovor automaticky vyplynie do vety
ako: "Viete, z toho ako sa rozprávame,
vidím, ze stojím pred
váznym problémom, ktory
musím riesit." Môzete jej potom
povedat: "Povedzte mi, ako to mám teraz
riesit, lebo viera má pre mna
najväcsiu dôlezitost."
Nemusíte
sa teda starat o to, co Vy jej máte
"vysvetlit", skôr v pokore predstavit pred
nu Vás problém a nech ona
Vám povie ako by to ona riesila.
Teda po
rozhovore budete vediet ovela lepsie, co robit a
ako reagovat. Samozrejme, na prvom mieste sa
treba za vyriesenie situácie modlit.
Myslím,
ze toto by bol prvy krok riesenia
situácie - rozhovor o viere, rozhovor o
tom, ze ste boli udivená, ze chodí
k jehovistom, rozhovor o tom, ze celkom
prirodzene ste z toho zmetená a rada by
ste nejakym dobrym, primeranym, láskavym,
ale aj správnym spôsobom vyriesili
tútu situáciu.
Chcem pridat
len postreh k tomu, ze tá pani
chodí pät rokov k jehovistom na
prednásky. Na jednej strane
hovorí, ze cirkev, knazi sú
zbytocní a zlí a na druhej strane
uz pät rokov chodí do "cirkvi"
jehovistov a nechá sa ucit od ich
"knazov". To je slepota. Na jednej strane clovek
odvrhuje katolícku Cirkev ako
struktúru a jej ucitelsky úrad,
ale na druhej strane nemá ziadny
problém prijat struktúru
jehovistickej organizácie a nechá
sa ucit od jej "magistéria", od jej
ucitelov. Co to za slepota! Rozumiem, ze
tá pani vyrastala na luteránskej
fare, a to nie je katolícka fara, ale,
opät, ako môze odvrhovat
akúkolvek cirkevnú
organizáciu a ucitelsky úrad, ked
ten isty princíp prijíma u
jehovistov.
Ja
chápem preco, len sa divím, ako
to, ze oni nevidia tú nelogicnost aj
napriek tomu, ze mnohí sú
inteligentní ludia. Hovorím
"chápem", lebo viem, ze tie
rozlicné sekty ich zaslepujú
svojím lichotením. Diabol im
lichotí, aby ich mohol zaslepit. Ale
stretol som aj jehovistov, s ktorymi, ku podivu
sa dalo rozprávat. Nie, ze by hned
prijali katolícku vieru, ale
zopárkrát sa mi stalo, ze som
videl, ze uvazovali nad argumentami z
katolíckej strany. Nemôzeme teda
nikdy posudzovat ludí, ale náuka
jehovistov je jednou z tych, ktoré tak
premyjú hlavu cloveka, ze casto nie je
schopny (ludsky povedané) vôbec
normálne debatovat a rozmyslat o
stanovisku druhého.
Jehovisti
napríklad chodia z domu do domu vzdy
najmenej po dvaja.
Mimo
iného je to priamo proti tomu, co
hovorí Biblia:
Neprechádzajte
z domu do domu! (Lk
10:7) Jezis
hovorí, aby nechodili z domu do domu a
oni presne to robia. Pán Jezis nechodil z
domu do domu, ale z dediny do dediny.
O niekolko
dní znova vosiel do Kafarnauma. Ludia
sa dopoculi, ze je v dome, a zislo sa ich
tolko, ze uz nebolo miesta ani predo dvermi.
A on im hlásal slovo. (Mk
2:1-2)
Jezis prisiel
do niektorého domu a tam zostal. Potom sa
ludia dopoculi, on ich neisiel kazdého
jedného z nich tahat z domu, alebo
neisiel ku kazdému do domu a tam
súkromne im hlásat evanjelium.
Jezis respektuje slobodu ludí. Preto, ked
prichádza na nejaké miesto (dedina
napríklad) vojde do jedného domu,
kde ho prijmú a tam
prichádzajú ludia pocúvat
evanjelium. Kazdy je slobodny príst a
odíst. Ale ked jehovisti prídu ku
dverám, je tu urcity psychologicky
nátlak, ludom nie je lahke ich jednoducho
odmietnut.
Jezis
mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril
svetu. Vzdy som ucil v synagóge
a v chráme, kde sa
schádzajú vsetci ludia,
a nic som nehovoril tajne. Preco sa
pytas mna? Opytaj sa tych, ktorí
poculi, co som im hovoril! Oni vedia, co som
hovoril." (Jn 18:20-21)
Jezis ucil
verejne. Nezatváral sa s ludmi do ich
domov takze nikto nevedel, co tam hovorili. A
presny opak robia jehovisti. Idú z domu
do domu, najmenej po dvaja a nikto nevie, co tam
vsetko hovoria, kolko spiny tam nahádzu
na katolícku Cirkev. Katolícka
Cirkev ucí verejne ako Kristus a kazdy
vie, co ucí ako aj to, co hovorí o
inych nábozenstvách (nie ich
príslusníkoch). Asi trikrát
boli jehovisti aj u mna na fare. Sadol som si s
nimi na schody, bolo leto, a debatovali sme.
Pozval som ich, aby prisli znovu a priniesli aj
nejaké odpovede na moje otázky.
Neprisli viac. U niektorych som mal dojem, ze
boli v zivote zlomení a prezili
urcitú trpkost. Postreh, ktory ste aj Vy
povedali. Naozaj, nehovorím, ani
nesúdim tu ludí, ale
jehovistickú organizáciu.
Raz som bol u
jedného cloveka na návsteve a
práve tam prisli jehovisti. Zacal som s
nimi debatovat. Debata isla dost tazko. Zrazu mi
"zaplo" preco jehovisti VZDY chodia najmenej
dvaja. Aby boli kontrolovaní.
Viem, viem dobre, ze Jezis posielal
uceníkov po dvoch, to je mi jasné.
Ale je mi jasné aj to, ze nikto z
apostolov nemal zakázané
rozprávat sa s inymi sám. I Jezis
sa sám rozprával so
Samaritánkou. Jehovistická
organizácia vsak tymto zdanlivo
svätym dôvodom z Biblie nedovoluje
svojim clenom jednotlivo rozprávat sa o
nábozenstve s ludmi. Aj som im to vtedy
povedal hned na mieste, lebo som videl, ze sa
báli odpovedat na moje otázky,
báli sa povedat to, co si mysleli. Iba
raz sa mi stalo, ze som rozprával s
jehovistom osobne (jedna k jednej). Bolo to
dávno v Kosiciach. Najprv zacal zo seba
"sypat" vsetko proti katolíckej Cirkvi,
co mu jehovisti tisickrát opakovali, ale
potom akosi zacal rozmyslat aj o tom, co somu mu
hovoril a ako sme sa prechádzali po
"Bozenke" myslím, zacali sme sa rozumiet.
Pamätám, ze som mu vykresloval pojem
Najsvätejsej Trojice. Bol som takmer
sokovany, ked som videl, ze zacína
chápat a prijímat.
Kazdy clovek
môze prijat a otvorit sa pre pravdu, ale
ked jehovisti "nemôzu" ohlasovat
evanjelium sami, je to preto, ako to
vidím, aby boli kontrolovaní a aby
nikto nevysiel za medze, v ktorych ich
drzí jehovistická
ORGANIZÁCIA.
Druhá
vec na rozdiel od katolíckej Cirkvi (a
Jezisa) je, ze jehovisti sú
uzavretá organizácia. Do
katolíckeho kostola môze
príst ktokolvek a pocúvat vsetko,
co sa hlása. - Práve my povstalo v
mysli: KTO MÔZE ÍST NA
JEHOVISTICKÉ KÁZNE? - Zaiste, oni
pozyvajú ludí na svoje skolenia,
ale viac menej ako clenov (budúcich).
Mozno, co tu teraz písem sa zdá
byt slabym argumentom, ale naozaj, kde je
mozné mat slobodné VEREJNÉ
debaty s jehovistami? Slobodné debaty o
viere som zazil a aj teraz nachádzam IBA
V KATOLÍCKEJ CIRKVI. Vsetky
ostatné cirkvi sa "musia" skryvat do
domov, "královskych siení" (alebo
za televízne kamery), lebo vedia, alebo
prinajmenej cítia, ze by vo verejnej
debate neobstáli. Len katolícka
Cirkev sa nebojí pravdy, lebo v nej je
zachovaná PLNOST ZJAVENEJ PRAVDY.
Nuz ak
pohrdajú kostolami, cirkevnou
organizáciou, ak majú "sväty"
dôvod sa uzavriet, dôvodom je presne
to, co tu hovorím: Boja sa pravdy.
Ale to
nepísem, aby som ich provokoval, ale aby
sa im otvorili oci, ak sú naozaj
presvedcení, ze idú za pravdou.
Nuz, Renata,
akosi som sa rozpísal.
Nuz prvá
vec je zacat dialóg a potom
uvidíte jasne (a lahko), co robit. Jedna
vec je vsak jasná: Je to velmi
vázna zálezitost a treba ju
vázne riesit. Kazdá matka (a otec
samozrejme) chce pre svoje dieta nielenze nieco,
co je dobré, ale to najlepsie.
V tomto
prípade tu je velké nebezpecie
duchovnej nákazy.
V modlitbe to
dokázete.
S
pozehnaním
o.
Eirene
|
Odpoved
|
Renata
|
15.
april 2004
|
Ano, dakujem za
Vasu odpoved.
Musim povedat,
ze este pred jej dorucenim som podobny rozhovor
s pani absolvovala (nedalo mi to a hned som ju
navstivila). Dospela som k poznaniu, ze hoci
navstevuje svoje spolocenstvo uz pat rokov,
pravdepodobne nie je velmi aktivna v ich
"polnej" sluzbe. Neviem, ci chodi po
domacnostiach s niekym inym, no sama nema
evidentne ten dar niekoho presviedcat. (To, ze
je inteligentna osoba som myslela na jej dceru,
pani je naopak skor jednoducha zena, ktora nema
vlastny nazor na veci). Chcela mi vysvetlovat
"teologiu" - ich sposob interpretacie Biblie,
naucene veci, ktore im iste vtlkaju do hlavy.
Ale ja som sa jej pytala na jej vlastny nazor na
to, ci vie, kto tu bibliu pre nich napisal,
preco veri tym ludom, ktori tvrdia, ze toto je
jedina pravda, ci si nemysli, ze pravda je
samotny Boh a nie nejaky clovek v Amerike, ktory
iba po svojom interpretuje Boha. Clovek - ludia,
ktori si dobre ziju, maju vybudovanu silnu
organizaciu, ktora im zabezpecuje velke prijmy.
Bola v pomykove
- vlastne myslenie ju evidentne boli a brani sa
mu. Je ovela pohodlnejsie nechat sa viest - aj
to na konci rozhovoru sama priznala. Vie,
uvedomuje si, ze je oveckou, ktoru niekto vedie
na spagate, ale nema sily (ani nechce) vymanit
sa, je jej to pohodlne. Jej dcere sa matkina
orientacia nepaci, no kedze sama nie je veriaca,
pravdepodobne nema moznosti ju od takejto cesty
odklonit. Vianoce oslavuju takmer ako ini ludia
(navonok) - kvoli dievcatku, aby mala radost z
darcekov, stromceka. Narodeniny takisto - pani
nevyzenie deti, ked jej pridu zagratulovat, hoci
jehovisti narodeniny oslavovat nesmu. Takisto
neusla zo spominaneho velkonocneho koncertu v
katolickom kostole. Je toho dost, co "toleruje".
Na druhej
strane jej to mozno vycitaju - alebo to pred
nimi taji. Moznoze o nej aj vedia, ze nie je
pevna v ich presvedceni, no beru ju ako
neskodnu, toleruju ju medzi sebou, ale mozno ju
budu stale viac nutit do pevnejsieho a
pevnejsieho postoja a ktovie kde to
skonci.
Kazdopadne sme
s celou mojou rodinou usudili, ze v tomto
momente nie je pre naseho synka nebezpecna -
budeme vsak eliminovat pripadne vplyvy nanho.
Prilis velku citovu vazbu sa pokusime
nepripustit, resp.budeme ju eliminovat este
silnejsimi citovymi vazbami vo vlastnej rodine,
ktora je velmi sudrzna a priatelska, je v nej
vela vzajomnej lasky. Verim, ze prave to bude
ten zaklad, o ktory sa bude raz v zivote moj syn
opierat. Uz nemam ziadne pochybnosti, viem, ze
pri nas stoji Boh, ktory nam pomoze.
Priala by som
si, aby ho nasla aj pani - chyba jej pokoj v
dusi, stale nieco hlada a netusi, ze to je
skryte v jej vlastnom srdci.
Je mi jej
luto.
Este raz Vam
dakujem za Vase odpovede, velmi mi tato
korespondencia pomohla.
Prajem vsetko
dobre a vela sily do Vasej dalsej zasluznej
prace.
Renata.
Súvisiace otázky: [154]
- [158]
- [179]
- [180]
Súvisiace
clánky: [32]
