Otázka
|
Manzelstvo
katolíka a
evanjelika
|
24.
máj 2004
|
Mily otec
Eirene,
existuje taky
sposob sobasneho obradu katolika s evanjelikom,
pri ktorom by obidvaja mohli vyslovit slub pred
Bohom v sulade so svojim
vierovyznanim?
Pocula som o
tom, ze je mozny sobas, pri ktorom by boli
pritomni katolicky ako aj evanjelicky knaz na
nejakej neutralnej pode. Ak takato mozno
neexistuje a pokial viem, tak ani manzelstvo
katolika s evanjelikom uzavrete v evanjelickom
kostole nie je v katolickej cirkvi platne, nie
je to potom voci evanjelikom trochu
"nefer"?
Je pravda, ze
katolicka cirkev stale vyzaduje, aby evanjelik
pri sobasi s katolikom podpisoval, ze deti budu
vychovavane v katolickej viere?
Dakujem,
Vlasta
Odpoved
|
o.
Eirene
|
24.
aug 2004
|
Pri
otázke, ci existuje taky spôsob
sobása, kde by katolík i evanjelik
vyslovili slub pred Bohom v súlade so
svojím vierovyznaním, musím
odpovedat: ÁNO. Lebo manzelstvo nie je
nábozenská ustanovizen, ale
prirodzená ustanovizen. Katechizmus
katolíckej Cirkvi hovorí, ze
prekázka pre manzelstvo medzi
katolíkom a nekatolíkom nie je
neprekonatelnou prekázkou. Opakujem, lebo
manzelstvo je prirodzenou
ustanoviznou.
A predsa je to
prekázkou. Cirkev takéto
manzelstvá zakazuje, kladie im
prekázky, nie preto, ze by manzelstvo
medzi katolíkom a nekatolíkom
nebolo mozné, ale preto, lebo v takychto
manzelstvách je obycajne ohrozená
viera katolíka.
Manzelstvo je
docasné, vecny zivot je naveky. Co z
toho, ze si niekoho zoberiem za muza, ci zenu,
ak mám nakoniec naveky horiet v pekle?
Kto stratí vieru, stratí vecny
zivot. Preto miesty knaz má
posúdit, ci má alebo nemá
ziadat biskupa o povolenie sobásit
katolíka s nekatolíkom. Je to
velká zodpovednost knazov. Dispenz od
biskupa sa nemá vybavovat automaticky.
Nuz ak povedzme
evanjelik sa sobási v katolíckom
kostole, nic tam nie je proti jeho viere, lebo
sa zaväzuje zit do smrti s urcitou osobou a
byt otvoreny pre potomstvo, pre
prijímanie detí. To nie je nic
proti evanjelickej viere. To je vsetko
prirodzeny zákon platny pre vsetkych
ludí.
Ak sa pytas, ci
môze aj katolícky aj evanjelicky
knaz sobásit spolu na nejakej
neutrálnej pôde, odpoved je
jasné NIE.
Preco?
Pretoze
"jednanie" o tychto veciach sa uz netyka
otázky samotného manzelstva, ale
viery. A vo viere nejestvuje kompromis.
Katolícka
viera je pravá viera, t.j. je tá
viera, ktorú chce Boh od kazdého
cloveka na svete. Boh poslal Jezisa Krista,
svojho Syna na zem, aby nám zjavil vsetky
veci, ktoré máme verit. Jezis
Kristus, Boh, zalozil katolícku Cirkev.
Len katolícka Cirkev je od Jezisa Krista.
Vsetky ostatné dnesné
krestanské cirkvi vznikli v priebehu
dejín a zalozili ich obycajní
ludia. Ak niekto nemá tolko pokory
priznat túto skutocnost, potom si
nemôzem pomôct. Kazdého bude
súdit Boh. Vid clánok
cislo 31.
My si casto
myslíme, ze evanjelíci
napríklad sú na tom vo viere tak
ako my katolíci. A to je velky omyl.
Katolícka viera je
napomáhaná Bozou milostou.
Lebo
spasení ste milostou skrze vieru; a to
nie je z vás, je to Bozí dar
(Ef 2:3)
Verit
katolíckou vierou, t.j. verit vsetko, co
Cirkev svätá verit prikazuje, to nie
je z nás, je to Bozí dar. Pre
tento dar sa majú otovorit vsetci, aj
nekatolíci. Nekatolíci
nemajú tento nadprirodzeny dar tak ako ho
majú katolíci. Katolíci,
pretoze majú tento dar, veria akosi
"automaticky". Kdezto nekatolíci, veria
povedzme v Jezisa Krista ako svojho Spasitela,
ale neveria v mnohé iné veci, lebo
väcsina ich "viery" je zalozená len
na ich vlastnom rozume, na ich vlastnych
ludskych náhladoch, a ak sú
horliví vo svojej viere, tak na ich
vlastnom osobnom vysvetlovaní
Svätého písma. A preto, ak
povedzme evanjelik ide na sobás do
katolíckeho kostola, to ani zdaleka nie
je proti jeho viere. Cosi sa mu môze
nepozdávat, ale je to daleko od
katolíckej "istoty" viery.
Katolícka viera má "istotu",
pretoze je napomáhaná osobitnou
milostou Bozou. Nekatolíci, aj ked
sú dobrej vôle, jednoducho NEVEDIA,
o co sa presne jedná. Koniec koncov, to,
co Boh zjavil a je to zachované v
katolíckej Cirkvi, to nikdy nemôze
byt v plnom vyzname proti svedomiu ziadneho
cloveka.
Katolík
nemôze zradit svoju vieru, lebo
zradí Krista. Nekatolíci
nemajú tú istotu a preto u nich
ide iba o ustúpenie zo svojho
NÁZORU. Ak si vsak niekto predsa len
myslí, a je tak skalopevne "presvedceny",
ze nemôze ustúpit zo svojej
nekatolíckej viery, potom riesenie je
velmi jednoduché. Nech sa rozídu.
Ak sa nerozídu, potom jeden, alebo
obidvaja, to s tou vierou vôbec nemyslia
vázne.
Co sa tyka
vychovy detí, tu niet ziadneho kompromisu
opät. Katolícka strana sa
MUSÍ zaviazat, ze urobí VSETKO,
aby VSETKY deti boli pokrstené a
vychované ako katolíci.
Ak
katolícka strana je ochotná
íst na sobás do
nekatolíckej modlitebne alebo cerkvi a
nechat deti pokrstit (alebo nepokrstit) ako
katolíkov, to samo osebe je jasnym
znakom, ze takáto osoba sa rúti do
zatratenia, a preto ani sobás nemá
ziadny zmysel.
Co sa tyka
detí a nekatolíckej strany v
prípadnom sobási,
nekatolícka strana musí
podpísat, ze si je VEDOMÁ
záväzkou katolíckej strany.
Predtym Cirkev ziadala od nekatolíka, aby
súhlasil, ze vsetky deti budú
pokrstené a vychované po
katolícky. Teraz sa od nej ziada iba
podpísat, ze si je VEDOMÁ
záväzkov katolíckej strany.
Co sa tyka
praktickych dôsledkov, v terajsom i v
predchádzajúcom prípade,
dôsledky sú tie isté.
Dnes,
práve vzhladom na ohlad na "vieru"
nekatolíka, sa od neho ziada iba to, aby
podpísal, ze si je VEDOMY toho, k comu sa
zaväzuje jeho budúca polovicka. Ak
to nemyslí vázne a robí to
iba ako formalitu a ak katolícka
stránka nedokázala natolko spoznat
nekatolíka, alebo jej na tom velmi
nezálezalí, potom je to v prom
rade ich problém, klamú Boha i
seba.
o.
Eirene