|
Otázka
|
Vznik
nábozenstva
|
8.
nov 2004
|
Ako vzniklo
nabozenstvo? Potrebujem jeho historiu. Prosim
odpovedzte mi do stvrtka. Dakujem
Petronella
|
Odpoved
|
o.
Eirene
|
9.
nov 2004
|
Nábozenstvo
vzniklo odvtedy, odkedy clovek rozmysla. Teda
odvtedy, odkedy clovek jestvuje, lebo clovek bol
stvoreny ako rozmyslajúca bytost, ako
bytost s rozumom a slobodnou vôlou. Clovek
nebol nikdy bez nábozenstva. Clovek je vo
svojej podstate nábozenskou bytostou.
Nábozenstvo teda nedatuje ziadny pociatok
v ludskej histórii, lebo je také
staré ako ludská história
samotná.
Co sa tyka nábozenstva, rozdelil by som
ho na 3 etapy.
1)
Nábozenstvo v raji (pred
hriechom)
Adam a Eva boli
stvorení ako dokonalí ludia a
tesili sa rôznym mimoprirodzenym darom,
ktorymi ich Boh obdaroval. Jednym z nich bola
napríklad aj nesmrtelnost tela. Kedze
dusa a telo boli v dokonalej harmónii,
poznanie Boha bolo bez akejkolvek pochybnosti a
so vsetkou urcitostou. Z tohto poznania vyplyval
aj vztah medzi prvymi prarodicmi a Bohom. Lebo
nábozenstvo nie je nic iné ako
vztah k Bohu. Pomimo poznania Boha silou
prirodzeného rozumu bol tu aj akysi
mimoprirodzeny (alebo aj nadprirodzeny)
spôsob, ktorym sa toto spolocenstvo s
Bohom umocnovalo, - Boh sa s nimi
rozpráva. Adam pocuje Bozí hlas v
záhrade…
2)
Nábozenstvo po vyhnaní z raja az
po príchod Spasitela
Nasledkom
hriechu sa telo protiví duchu,
zaniká pôvodná
harmónia. Tvorivá práca
cloveka sa mení na tazkú
námahu, rodenie detí sa
stáva bolestnym:
Zene
povedal: "Velmi rozmnozím tvoje
trápenia a tarchavost; v bolesti budes
rodit deti, a hoci budes po muzovi
túzit, on bude vládnut nad
tebou." A Adamovi povedal: "Preto, ze si
pocúval hlas svojej zeny a jedol si zo
stromu, o ktorom som ti prikázal:
"Nesmies z neho jest!", nech je prekliata
zem pre teba; s námahou sa z nej budes
zivit po vsetky dni svojho zivota. Trnie a
bodlacie ti bude rodit a ty budes jest
polné byliny. V pote svojej
tváre budes jest svoj chlieb, kym
sa nevrátis do zeme, z ktorej si bol
vzaty, lebo prach si a na prach sa
obrátis!"
Gn
3:16:19
Hoci rozum
cloveka sa nasledkom hriechu "nepokazil" vo
svojej schopnosti rozmyslat, predsa pod vplyvom
vásní a tazkej práce
pohotovost a istota rozumovych usudzovaní
poklesla. Je to asi tak ako ked si baterkou
zasvietime do ocí, po urcitú dobu
nemôzeme vidiet. Nie preto, ze by sme si
znicili oci, ale jednoducho preto, lebo
nás svetlo baterky zaslepilo. Nie nadarmo
sa teda hovorí, ze vásne
zaslepujú cloveka. Ked sa clovek dostane
do osialu vásní, nie je schopny
rozmyslat ani nad samozrejmymi
vecami.
Po
vyhnaní z raja sa teda schopnost poznania
Boha, Stvoritela zmensila, avsak rozum cloveka
nie je "pokazeny", má iba mnohé
prekázky, s ktorymi sa musí borit,
aby nestratil jasnú predstavu o Bohu.
Musíme
vsak vziat do úvahy aj to, ze je tu
urcitá TRADÍCIA
pochádzajúca z raja, ktorú
si ludia z generácie na generáciu
podávali. Toto podávanie
informácie a slov Bozích z raja,
najmä o príchode Zeny a jej Potomka,
ktorí premôzu diabla, bola zaiste
silno vrytá do ludského pokolenia.
Nezabádajme, ze vtedy nemali ziadnu
televíziu a rozhlas, ktoré by ich
rozptylovali, ale v dlhych veceroch si opakovali
slovo po slove SPRÁVY, ktoré
prijali od svojich rodicov.
Stav
ludí po páde teda obsahuje
prirodzené poznanie Boha (rozumovymi
schopnostami) premiesany, aspon spociatku,
vedomostami z raja.
Co sa tyka
poznania Boha prirodzenym svetlom rozumu je to
velmi jednoduché pre cloveka v
ktorejkolvek historickej dobe, lebo nie je
nic jednoduchsie pre premyslajúceho
cloveka ako usudzovat z úcinku na
prícinu. Úcinok, to je
táto stvorená zem so vsetkym, co
je v nej a cely vesmír. Ked to vsetko
clovek nepredpojate pozoruje, je mu
jasné, ze najmenej tolko krásy,
múdrosti, dobra musí byt aj v
PRÍCINE toho vsetkého, lebo je
jasné, ze to vsetko prislo z
PREDOSLÉHO. Je jasné, ze to, co je
TERAZ, nemá prícinu samo v sebe,
lebo prislo to z PREDOSLÉHO. Je
JASNÉ, ze múdrost, ktorá sa
prejavuje v hmote, nepochádza z hmoty.
Nuz toto
rozmyslanie je jednoduché tak pre
nás, ako bolo aj pre ludí pred
tisícmi rokov. Nase vysoké skoly
na tom nic nezmenia. Toto je najkratsia cesta k
poznaniu Boha, k pojmu Boha Stvoritela. PRE
TOTO, ludstvo nikdy nebolo bez
nábozenstva. Jestvujú
takzvaní ateisti, ale v celej ludskej
histórii sa nikdy nenasiel NÁROD
bez nábozenstva. V kazdom národe
mali urcitú formu nábozenstva.
A práve
túto formu môzeme trochu
rozdebatovat.
Po
vyhnaní z raja, v prvopociatkoch ludstva,
je nábozenstvo v znacnej casti vo forme
MONOTEIZMU, vo forme JEDNOBOZSTVA. Postupom
casu, ako dôsledok hriechu, v pojme Boha
nastupuje postupne úpadok, az
"vrcholí", mal by som povedat
"dolí", lebo isiel do doliny, teda
vrcholí v MNOHOBOZSTVE, POLYTEIZME. Tento
"vyvoj" nábozenstva je v ludstve ako
takom, nie v kazdom jednotlivom clovekovi. Vieme
napríklad, ze Aristoteles, velky filozof,
ktory zil krátko pred Kristom (384-322),
napriek mnohobozstvu vo svojom okolí,
prisiel k poznaniu NEHYBNÉHO HYBATELA.
Teda boli jednotlivci, ktorí si udrzali
pojem jedného Boha, ale ludstvo ako
také degradovalo k mnohobozstvu,
ktoré je najväcsím
znetvorením nábozenstva (ale vzdy
je to nábozenstvo).
Ja to
prirovnávam k rodicovi, ktorého
neposlúcha jeho dieta a tak rodic
nechá dieta samo, nech ukáze, co
dokáze. Cosi podobné urobil Boh s
ludmi. Ked sa proti nemu postavili v raji,
nechal ich na ich vlastné sily, nech
ukázu, co dokázu bez Boha. Clovek
dosiel do najlbsej krízy v case
Rímskeho impéria, ked mnohobozstvo
rozkvitalo.
Nepriatelia
Boha by radi nahovorili ludom, ze tu islo u
urcity zákonity vyvoj v
nábozenstve. A v ich ústach
"vyvoj" má samozrejme vzdy
pozitívny tón, v ich ústach
je to cosi, co vedie vzdy k dokonalejsiemu stavu
vecí. Chceli by nahovorit ludom, ze
najprv ludia boli úplne bez
nábozenstva, potom ludia zacali verit v
mnohobozstvo, potom sa to stencovalo k
monoteizmu az nakoniec i ten jeden Boh zmizol a
sa to vyvinulo do vedeckého ateizmu, co
je najvyssia forma ludského uvedomenia (a
múdrosti).
Napadá
ma, ze AK "vyvoj" je vzdy cosi pozitívne
a kladné, preco to islo od ateizmu k
ateizmu? Preco tu bol úpadok k
"nerozumnému nábozenstvu"
uprostred medzi dvoma ateistickymi dobami, AK
vyvoj je podla nich vzdy cosi
pozitívne?!
História
ludstva, cím ideme dalej dozadu,
svedcí o tom, ze najstarsie casy
majú najviac monoteizmu. Proces z
monoteizmu k polyteizmu nie je ziadnym
pozitívnym "vyvojom" ale jednoducho
ÚPADKOM. Boh ich nechal samych na seba a
ludia ukázali, ze nielenze nevedia sami
od seba dat odpoved na základné
otázky zivota, ako je zmysel zivota,
smrti, utrpenia, co po smrti, co s
hriechom… ale nedokázu ani len
udrzat základnú vedomost o Bohu,
ktorú samo osebe sú schopní
spoznat i púhym svetlom svojho rozumu.
Nuz toto je
druhá fáza nábozenstva, ked
Boh ukázal ludom, ze sami zo seba
sú morálne neschopní udrzat
si poznanie a morálku, ktorá z
toho vyplyva. Áno, lebo clovek
uteká od pravého poznania Boha aj
z dôvodu, ze poznanie si vyzaduje
urcité konanie, t.j. morálku.
3)
Nábozenstvo Jezisa Krista -
ZJAVENÉ NÁBOZENSTVO
V tomto
najväcsom úpadku ludstva, v stave
nejasnosti a beznádeje, zasahuje Boh
svojím Slovom, ktoré sa stalo
telom.
Slovo je
prostriedkom komunikácie, náuky,
svetla pre rozum. Jezis Kristus, Syn
Bozí, prichádza, aby poucil
ludí o spáse A ABY ICH SPASIL.
Táto
tretia a posledná etapa
nábozenstva vlastne zacína este
pred Kristom, ale iba v jednom národe, v
národe Abraháma. Je tu viac ako
tisícrocná postupná
príprava na zjavenie sa nového
nábozenstva. nábozenstva Jezisa
Krista. Preto musíme tu vsunút
PRÍPRAVU.
3.
1. PRÍPRAVA NA DEFINITÍVNE
NÁBOZENSTVO.
Uz v casoch
Abraháma (asi 1700 pred Kristom) je
mnohobozstvo silne zakorenené v
národoch. Tu je nám
potrebné zdôraznit pojem
PRIRODZENÉHO NÁBOZENSTVA.
PRIRODZENÉ
NÁBOZENSTVO sa zakladá na
PRIRODZENOM POZNANÍ Boha. Ako som to uz
vysvetlil, clovek je schopny poznat Boha svetlom
prirodzeného rozumu. Clovek svetlom
prirodzeného rozumu nemôze poznat
síce vela vecí o Bohu, ale
môze spoznat aspon základné
veci.
Bozí
hnev z neba sa zjavuje proti kazdej
bezboznosti a neprávosti ludí,
ktorí neprávostou
prekázajú pravde. Je im predsa
zjavné, co mozno o Bohu vediet; Boh im
to zjavil. Ved to, co je v nom
neviditelné - jeho vecnú moc a
bozstvo -, mozno od stvorenia sveta rozumom
poznávat zo stvorenych vecí;
takze nemajú vyhovorky. Hoci Boha
poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu
nevzdávali vdaky; ale stratili sa vo
svojich myslienkach a ich nerozumné
srdce sa zatemnilo. Hovorili, ze
sú múdri, a stali sa
hlupákmi. Slávu
nesmrtelného Boha zamenili za podoby
zobrazujúce smrtelného cloveka,
vtáky, stvornozce a plazy. Preto ich
Boh vydal necistote podla ziadostí ich
srdca; a tak hanobili svoje vlastné
telá tí, co Boziu pravdu
zamenili za loz, uctievali stvorenia a
slúzili radsej im ako Stvoritelovi,
ktory je zvelebeny naveky. Amen.
Rim
1:18-25
Stary
zákon, knihy Starého
zákona, ako aj patriarchovia a proroci,
to je Bozie slovo, ktoré po dlhom
odmlcaní sa v raji, k nám
prichádza. Boh sa nám v nom
prihovára (najprv iba v jednom
národe) a vyjavuje nám veci
ohladom seba (Boha) ako aj nás. Toto
slovo Bozie Starého zákona
má dvojakú funkciu. Najprv,
ocistuje cloveka od omylov jeho rozumu. To
znamená, ako to bolo povedané,
hoci clovek samo v sebe má schopnost
rozmyslat, predsa pre spomenuté
dôvody je casto zaslepeny. Preto prvou
funkciou Starého zákona je
napravit aj normálne prirodzené
rozmyslanie cloveka, alebo lepsie
povedané, OCISTIT ho od nánosov
omylov. Druhym dôvodom Starého
zákona je PRIPRAVIT cloveka na
príchod Mesiása a jeho
tajomstvá. Ak hovoríme
"tajomstvá" myslí sa tu na
VYJAVENIE NADPRIRODZENYCH skutocností, na
vyjavenie skutocností, na ktoré by
clovek nikdy a nijakym spôsobom nemohol
príst púhym uvazovaním
svojho rozumu, nech by ten rozum bol akokolvek
skvely. Clovek by nemohol príst na tieto
skutocnosti jednoducho preto, lebo sú to
Bozie skutocnosti, ktorá absolútne
presahujú schopnosti akéhokolvek
stvoreného rozumu. Tieto skutocnosti
clovek prijíma uz nie na základe
uvazovania svojho rozumu, ako je to v
prirodzenom nábozenstve, ale na
základe autority zjavujúceho Boha,
teda prijíma ich VIEROU (napríklad
Tri Osoby v jednom Bohu).
V prirodzenom
nábozenstve sa teda nejedná presne
o "vieru", ale o rozumové poznanie.
Prirodzené nábozenstvo pred
príchodom nadprirodzeného teda
bolo opodstatnené, odsudzovali sa iba
omyly prirodzeného nábozenstva,
nie nábozenstvo ako také. Koniec
koncov ludia boli v istom zmysle nevinní,
pretoze jednoducho nevedeli sa velmi dopracovat
k lepsím vysledkom.
Pavol
si stal doprostred areopágu a hovoril:
"Aténcania, podla vsetkého
vidím, ze ste neobycajne
nábozní. Lebo ked som sa
prechádzal a prezeral si vase
svätyne, nasiel som aj oltár s
nápisom: "Neznámemu bohu." Co
teda uctievate, hoci to nepoznáte, to
vám ja zvestujem. Boh, ktory stvoril
svet a vsetko, co je v nom, pretoze je
Pánom neba i zeme, nebyva v
chrámoch zhotovenych rukou, ani sa mu
neslúzi ludskymi rukami, akoby nieco
potreboval, ved on dáva vsetkym zivot,
dych a vsetko a z jedného urobil
celé ludské pokolenie, aby
obyvalo cely povrch zeme; urcil im vymedzeny
cas a hranice ich byvania, aby hladali Boha,
ak by ho dajako nahmatali a nasli hoci od
nikoho z nás nie je daleko. Lebo v nom
zijeme, hybeme sa a sme, ako to aj
niektorí z vasich básnikov
povedali: "Ved aj jeho pokolenie sme." Ked
sme teda Bozím pokolením,
nemáme si mysliet, ze bozstvo sa
podobá zlatu, striebru alebo kamenu,
vytvoru ludského umenia a
dômyslu. Ale Boh prehliadol casy
nevedomosti a teraz zvestuje ludom, aby
vsetci a vsade robili pokánie,
Sk
17:22-30
3.
2. DEFINITÍVNE
NÁBOZENSTVO
To, co sa
zacalo v Izraelskom národe, narodilo sa
na svet s príchodom Jezisa Krista. On
ZAVRSUJE Zjavenie a USKUTOCNUJE vsetky
predpovede Starého zákona. V
Jezisovi Kristovi je vsetko v plnosti
vyjavené (nazyvame to odbornym
termínom ZJAVENIE) a odovzdané
ludstvu v Cirkvi do konca sveta. Kedze tieto
skutocnosti nie sú zalozené uz iba
na púhom ludskom rozmyslaní, ale
predovsetkym na zjavujúcej autorite Boha,
toto nábozenstvo je uz NAPRIRODZENYM
nábozenstvom a preto je aj
definitívnym nábozenstvom,
jednoducho preto, lebo Boh sa nemôze
mylit. Navyvame ho aj ZJAVENYM
NÁBOZENSTVOM. Prijatie tohto
nábozenstva od Boha znamená VIERU
a len v tomto nábozenstve má slovo
VIERA plny vyznam. V
predchádzajúcich
nábozenstvách ide v podstate o
FILOZOFIU. Ale v krestanskom nábozenstve
sa Boh plne zjavuje ludom, totiz aky je, ako
zmysla, ako nás miluje, co s nami
plánuje, ako nás spasil, kto je
clovek, co prinieslo smrt do sveta, co bude po
smrti, ako sa odstránil hriech, ako
správne oslavovat Boha, a proste vsetko
co potrebujeme pre zivot aj pre smrt, aby sme
boli spasení. Kedze Boh sa nemôze
mylit, nemôze ani "opravovat" svoje
nábozenstvo a preto katolícke
nábozenstvo je definitívne a
ziadne nové nábozenstvo
nemá ziadnu reálnu
perspektívu ani budúcnost.
V case velkych
zemepisnych objavov, osemnáste,
devätnáste storocie, ateisti sa
snazili násjt niekde v dzungli
primitívny kmen, ktory by bol
úplne bez nábozenstva, aby tak
dokázali, ze nábozenstvo je iba
produktom historického vyvoja ludstva. Na
svoje znechutenie, dokázali pravy opak.
Nikde sa nenasiel národ alebo kmen, ktory
by bol bez nábozenstva. V jednom
prípade sa "osvietení vedci"
predcasne radovali, ked na Ohnovej zemi
(najjuznejsí cíp Juznej Ameriky)
nasli kmen, ktory nemal ziadne meno pre Boha
alebo boha. Bol to vsak iba pociatocny dojem,
lebo po case zistili, ze aj oni majú meno
pre Boha, ale z úcty k nemu ho iba
zriedkakedy vyslovujú. To len dokazuje,
ze prirodzené nábozenstvo je
naozaj prirodzené a dokazuje to aj to, ze
Desat Bozích prikázaní je v
podstate iba zverbalizovany prirodzeny
zákon, ktory má clovek vlozeny do
srdca, v tomto prípade: Nevezmes meno
Bozie nadarmo.
Gilbert
Chesterton, zil na pociatku XX. storocia, v
case, ked osvietenci este vzdy dúfali
nájst niekde daleko nejaky ten
primitívny kmen, na ktorom by sa im
konecne podarilo dokázat "vyvoj" a
"vznik" nábozenstva. Nuz Gilbert
Chesterton, najslávnejsí
spisovatel XX. storocia, im odpovedá:
Ak
chcete vediet ako vzniklo nábozenstvo,
nepotrebujete sa plavit na Sandwichove
ostrovy, ale chodte do kostola.
o.
Eirene
