ASTRONÓMIA - BIG BANG

GEORGES LEMAITRE

Katolícky knaz otcom najmodernejsej vedeckej teórie

Veda a nábozenstvo: "Za alebo proti?" - toto je tá prastará otázka, obava, tvrdenie… Táto otázka, zdá sa, bude do konca sveta visiet v ovzdusí a delit ludí na dva tábory.

Preco tak myslím?. Pretoze na svete bude vzdy boj o vieru alebo proti nej. Otázka viery rozdelluje ludí na dva tábory. Sv. Pavol chce priviest ludí k "poslusnosti viery". Avsak tá poslusnost je to, co jedni chcú a druhí nechcú za ziadnu cenu.

Kedze clovek je stvoreny ako rozumná bytost, nemôze nerozmyslat. Nemôze sa vyhnút sile argumentu, sile svetla, ktoré mu dáva jeho vlastny rozum. Sú tu teda dve mohútnosti, ktoré má clovek: rozum a vôla. Vôla je slobodná a môze sa postavit aj proti najväcsiemu dobru, ktoré jej predstaví rozum. Áno, môze to urobit, ale nie bez bolesti duse. Vidiet dobro a nechciet ho je peklo duse a cloveka. Clovek nechce niekedy dobro, ktoré mu predkladá jeho rozum, lebo sa nechce vzdat svojho JA. Nechce zapriet svoje JA, lebo si myslí, ze jeho JA je väcsou hodnotou, ako Boh. Bolest z rozkolu medzi rozumom a vôlou, mohútnostami tej istej duse, je neznesitelná a preto clovek, ktory nechce prijat rozumom mu predkladané dobro, bude sa namáhat do vycerpania, aby nasiel rozumové dôvody proti onému dobru. Tak sa clovek vydáva na dobrodruznú cestu hladania dôvodov o neexistencii Boha, prinajmenej Boha, ktory by bol Stvoritelom vsetkého, ktory by nás osobne miloval a ktorému by bolo treba dat odpoved ako Otcovi a Stvoritelovi.

Tak zacína cesta hladania argumentov proti ktorejkolvek ceste, ktorá by viedla k Nemu.

Toto je pozadie vsetkych horúcich vedeckych debát v histórii ludstva. Nie je to inak ani s tou najznámejsou a najvseobecnejsie prijatou vedeckou teóriou dneska Big Bangom. Vsetky zdlhave a nákladné vyskumy, ktoré sa v tejto oblasti urobili nepriniesli ziadny materiálny prínos pre cloveka, okrem jednej oblasti a nou je dusa cloveka a jej kvest po pravde, ci odpor voci nej. Toto je prvorady a podstatny dôvod astronómie, ci astrofyziky.

Teória Big Bang, t.j. vedecká teória, ze vsetok vesmír vznikol vybuchom prvého "atómu", v ktorom bola sústredená vsetka hmota vesmíru vrátane nasich tiel, presla v minulosti nesmiernou palbou kritiky a odporu. Preco? Lebo jednoznacne ukázala a ukazuje, ci dokazuje, ze vesmír má pociatok a teda svojho Stvoritela.

Zaráza ma preto dnes, ze táto teória, - ba je ovela viac nez len teóriou (snád je to chyba, ze tento termín vôbec pripústam), - sa pouzíva na dôkaz proti viere.

Niektorí so mnou nebudú súhlasit a v istom zmysle budú mat pravdu, lebo pre zainteresovanych Big Bang je ohromnym dôkazom Boha Stvoritela. Taká je pravda. Ale ja mám na mysli masy jednoduchych a masmédiami ovplyvnenych ludí. Mám na mysli mnohych mladych, ktorí nemajú sirokú základnu znalostí a preto môzu byt lahko otrasení v otázkach Boha a viery.

Teda, ked sa dnes spomenie viera a veda, jednou z prvych reakcií je argument: A co Big Bang?!

Mne to pripadá presne tak, ako keby niekto popieral slnko s argumentom: A co svetlo?!

Ak sa vrátim k argumentu: A co Big Bang?!, - treba poznamenat, ze za tym samozrejme, nenasleduje ziadna odpoved, alebo argumenty, ktoré by ukazovali ako je Big Bang proti viere. Vsetko je zalozené na púhom "Pavlovom reflexe", nie na akejkolvek logike.

Vedec Pavlov, ako mnohí vedia je objavitelom podmieneného reflexu. Zakazdym, ked dával svojim skúsobnym psom jest, zvonil pritom zvoncekom. Po urcitom case im nedal nic jest, ale zazvonil zvoncekom a psom zacali tiect sliny, hoci tie nemajú nic spolocné so zvoncekom. Podobne Big Bang nemá nic spolocné s argumentami proti Bohu.

Presny opak je pravdou.

17. júla 1894 sa v mestecku Charleroi v Belgicku narodil chlapcek, ktory sa má stat otcom najvelkolepejsej vedeckej teórie. Jeho meno je Georges Lemaitre. V tom case bolo vseobecnym presvedcením, ze vesmír ide do nekonecna a je stabilny vo svojom vseobecnom vzhlade. Nás chlapcek rástol, povedali by sme „v múdrosti, veku a v oblube u Boha i ludí". Svoju vedeckú kariéru zacal na kolégiu inzinierstva v Louvain v roku 1913, avsak po roku musel slúzit pocas prvej svetovej vojny v Belgickom delostrelectve. Ked sa vojna skoncila, vstúpil do seminára arcidiecézy v Malines. Vo svojom volnom case sa vsak venoval svojej zálube, matematike a vede. Po svojej knazskej vysviacke v roku 1923 Lemaitre ide studovat matematiku a vedu na Cambridge (cítaj: Kembridzskú) univerzitu, kde jeden z jeho profesorov, Arthur Eddington, je riaditelom hvezdárne.

Georges Lemaitre je fascinovany fyzikou a studuje Einsteinov gravitacny zákon publikovany v roku 1915. Prichádza k záveru, ze ak Einsteinova teória je pravdivá (a od roku 1919 pre to bolo dost dôvodov), znamená to, ze vesmír sa musí rozpínat. Lemaitre v roku 1927 dosiahol doktorát a predlozil svoju teóriu, v ktorej prehlásil, ze rozpínajúci sa vesmír je rovnaky vo vsetkych smeroch, uplatnujú sa v nom vsade tie isté zákony, nie je staticky. Tu môzeme vidiet Lemaitreho genialitu, ked na základe vypoctov Einsteinovej teórie relativity vyvodil záver o nestatickom vesmíre. Nezávisle jeden od druhého predtym (1922) sovietsky vedec Alexander Friedmann na základe revízie Einsteinovych vypoctov prisiel tiez k záveru, ze vesmír nie je staticky. Casopis Zeitschrift für Physik prijal Friedmannov clánok 29. júna 1922, kde píse, ze polomer zakryvenia vesmíru bud vzrastá alebo sa periodicky mení v case.

Spomínam si na istú knihu z 1950-tych rokov, napísanú pod komunistickym rezimom, kde zúrivo a vásnivo útocili na ídeu Big Bangu. Co si spomínam je hlavne to, ako obvinovali pápeza z podporovania teórie Big Bang, lebo bolo jasné, ze tá ocividne nahrávalo stvoreniu. Mali by sme komunistom podakovat, ze z pápeza urobili takého vyznamného cinitela vedy (ked uz nechcú pripustit dobrovolne, ze Cirkev je prvou síritelkou vedy, urobili to nedobrovolne). Knihu som cítal dávno a preto mená ako Lemaitre a Friedman som si nezapamätal, ale zaiste tam museli byt. Co si pamätám, je to, ze závery vedcov sa v knihe vysvetlovali ako ciastocny, miestny jav vo vesmíre, totiz, ze pokial na jednom mieste sa vesmír rozpína, na druhom sa stahuje. Tym chcem povedat iba to, ze nezávislé vypocty Friedmanna a Lemaitreho dokázali predovsetkym to, ze vesmír nie je stabilny, to vsak este vzdy nie je samotná myslienka Big Bangu. S tou prichádza po prvykrát Georges Lemaitre.

V roku 1927, nevediac o Friedmannovej práci, Lemaitre publikuje pojednanie v málo známych análoch vedeckej spolocnosti v Bruseli, v ktorom nacrtol matematickú teóriu, ktorá spájala vseobecnú teóriu relativity s pomerne málo prípadmi uz pozorovaného cerveného posunu. Lemaitre urobil v clánku záver, ze vesmír sa musí rozpínat. Jeho hypotéza bola dva roky predtym, nez Hubble oznámil, ze objavil vzdialujúce sa galaxie.

Neskôr toho istého roku na piatej Solvajskej konferencii fyzikov v Bruseli sa Lemaitre pokúsil získat Einsteinovu pozornost. Einstein, ktory bol normálne tolerantny a mily, rázne odsunul Lemaitreho stranou s poznámkou: „Vos calcus sont corrects, mais vorte physique est abominable. - Vase vypocty sú správne, ale predstava o fyzike je otrasná."

Tu vidíme, ako ani Einstein nedokázal prekonat svoje predsudky, ktoré mu nanútilo okolie. Vidíme, ako môze byt i najväcsí vedec storocia zastraseny dogmatizmom materialistického svetonázoru.

Ci to nebola práve viera, ktorá dala Lemaitreovi slobodu hladat i proti prúdu, i tam, kde iní sa báli hladat? Nebát sa pohnút stabilnym, alebo prinajmenej nekonecnym vesmírom?

Neznechuteny Einsteinom, ktory uz vtedy bol najslávnejsím fyzikom na svete, a podporeny dôkazom, ktory jeho novej teórii dal Hubbleov cerveny posun, Lemaitre priviedol svoju teóriu k tomu, co videl ako jej logicky záver: Vesmír musel mat pôvod v prvotnej explózii.

Lemaitreov model vesmíru vsak zostal vo vedeckom svete po urcitú dobu nepovsimnuty.

Ale v roku 1929 americky astronóm Edwin Hubble (cítaj: Habl) objavuje galaxie, totiz iné hviezdne "mracná", ktoré nie sú súcastou násho hviezdneho "mracna", nasej galaxie, ktorú nazyvame "mliecna cesta" a Hubble teraz uz jasne dokazuje na základe cerveného posunu v spektre onych galaxií, ze naozaj zijeme v rozpínajúcom sa vesmíre a tym dáva prvy pádny dôkaz o hlbokej intuícii a vzdelanosti Georgesa Lemaitre.

Hubbleov objav sa vsak dostal do protirecenia s Einsteinovou teóriou relativity. Pre zmenu, teraz sa Einsteinova predstava o fyzike dostala pod palbu. V Anglicku sa zisla Královská astronomická spolocnost, aby zvázila toto zdanlivé protirecenie medzi vizuálnymi pozorovaniami a teóriou relativity. Arthur Eddington sa dobrovolne ponúkol, ze vypracuje nejaké riesenie. Ked Lemaitre cítal o tychto jednaniach, poslal Eddingtonovi kopiu svojej práce z roku 1927. Eddington si uvedomil, ze Lemaitre preklenul priepast medzi pozorovaniami (Hubble) a teóriou (Einstein). Na Eddingtonov návrh Královská spolocnost publikovala anglicky preklad práce Lemaitreho v marci 1931.

Väcsina vedcov, ktorí cítali Lemaitreho pojednanie, prijala, ze sa vesmír rozpína aspon nateraz, ale odporovali konklúzii, ze vesmír má pociatok. Boli prílis zvyknutí na ídeu, ze cas bezí naveky. I samotny Eddington napísal, ze vedomie pociatku sveta je "odporné".

Mimochodom, z uvedeného môzeme vidiet, ako celou tou velkou VEDOU hybe na prvom mieste viera alebo nevera, ochota prijat alebo neprijat Stvoritela.

Lemaitre odpovedal Eddingtonovi v liste publikovanom v "Nature" 9. mája 1931. Lemaitre zastával svoj pohlad, ze svet má rozhodny zaciatok, v ktorom vsetka matéria a energia boli skoncentrované do jediného bodu.

Ak svet zacal s jedinym kvantom, nemalo by ziadny zmysel hovorit o priestore a case na pociatku. Zacali by mat prakticky vyznam, len ked sa prvé kvantum rozdelilo do nálezitého poctu kvánt. Ak tento pohlad je správny, zaciatok sveta sa udial trosku pred zaciatkom priestoru a casu.

Nás belgicky knaz to nazyva "prvotny atóm" alebo tiez "kozmické vajce" (lebo sa z neho vyliahol cely vesmír).

Georges Lemaitre a Albert Einstein v r. 1933

Pre väcsí obrázok klinkni tento riadok

V januári 1933 Lemaitre a Einstein cestovali do Kalifornie na sériu seminárov. Tam Lemaitre podrobne vysvetlil svoju teóriu. Po jej prednesení Einstein vstal, s potleskom, a prehlásil: „Toto je najkrajsie a najuspokojivejsie vysvetlenie stvorenia, aké som kedy pocul."

Za touto necakanou a otvorenou reakciou Einsteina vidím aj snahu ospravedlnit sa za to, co sa stalo v roku 1927. Vidím v tom morálnu vysku Einsteina, ktory sa dokázal ospravedlnit za svoju slabost, za svoj strach z mienky okolia, ktoré sa zvysoka pozeralo na "spiatocníckeho" katolíckeho knaza.

Einstein sa neskôr vyjadril, ze volba nekonecného, statického vesmíru bola "najväcsím omylom jeho kariéry".

Prvym dôkazom Lemaitreovej teórie Big Bangu, ako som povedal, bol Hubbleov objav galaxií v roku 1929, ktory naviazal na cerveny posuv v spektre a ukázal, ze galaxie sa vdialujú, t.j. vesmír sa rozpína. Bol to vsak zatial len jeden argument pre Lemaitreovu teóriu. Bol to vsak velmi pádny argument, po ktorom sa v dalsich desatrociach rozpútala vedecká "atómová vojna".

Spomínal som na pociatku knizocku z pätdesiatych rokov, kde komunisti zúrivo útocili na túto teóriu a obvinovali Cirkev a pápeza zo vsetkého mozného.

Ak Big Bang je skutocnostou, potom, uvazovali niektorí, mal by tu byt urcity pozostatok po "vybuchu", urcité teplo rozplynuté v celom vesmíre. Toto objavili Arno Panzias a Róbert Wilson v roku 1965. Hodnota tohto reliktného ziarenia je 3 stupne Kelvina. Dostali za tento objav aj Nóbelovu cenu.

Toto bolo druhym dôkazom Lemaitreovej teórie Big Bangu. Táto radostná správa mu bola dorucená krátko pred jeho smrtou. Georges Lemaitre odisiel k svojmu Stvoritelovi 20. júna 1966 v Louvain.

Objav reliktného ziarenia ukoncil búrlivé debaty okolo Big Bangu, ktory sa stal vseobecne prijatou vedeckou teóriou o vzniku vesmíru.

Tretím pilierom teórie Big Bang, ktory k tomu pristúpil, je mnozstvo lahkych prvkov vo vesmíre pre vznik, ktorych dáva vysvetlenie horúci pociatok Big Bangu. Zdá sa, ze Velky Tresk je jedinym miestom dost horúcim, kde sa mohol sformovat vodík.

Stvrtym pilierom je to, ze Big Bang model podáva vysvetlenie pre sformovanie galaxií a velkorozmernych struktúr.

Nuz sotva sa nájde dnes niekto, kto by nevedel o Big Bangu. Kto vsak vie, ze otcom tejto najslávnejsej vedeckej teórie je katolícky knaz, jezuita, Georges Lemaitre?

Georges Lemaitre, ktory nasiel chybu vo vypoctoch Alberta Einsteina, Georges Lemaitre, ktory sa nebál postavit proti prúdu a predstavil svetu svoju "kvapku", ktorú on skondenzoval z vedy svojej doby, Georges Lemaitre, ktory prisiel k pojmu "prvotného atómu", prvého kvanta, pred ktorym nemalo zmyslu hovorit o case. To prvé kvantum, ktoré oznacovalo prvy den, alebo ako ho nazval Lemaitre: Den bez vcerajska.

o. Eirene