|
|
|

|
23
|

|
|
|
|
|
Krádez
tisícrocia - Interpol
pátra - Kto ukradol
hmotu?
|

Poculi
ste alebo videli film o velkej vlakovej
lúpezi, ktorá bola
prehlásená za
lúpez, krádez storocia?
O
com idem teraz rozprávat
musí byt krádezou
tisícrocia. Do vysetrovania
tejto krádeze sa zapojili stovky
najgeniálnejsích
hláv posledného storocia.
Uz po desiatky rokov sa títo
detektívi "interpolu" krvopotne
snazia nájst co i najmensiu
stopu po zmiznutom materiáli, -
zial zatial úplne bezvysledne.
Kto
ho ukradol? Kde je ukradnuty
materiál? Kde bol predtym? Komu
bol ukradnuty? Kedy sa zistilo, ze bol
ukradnuty?
Odpoved
máme iba na
základné otázky.
Materiál
bol ukradnuty materialistom,
ktorí to zistili na pociatku
druhej polovice XX. storocia.
O
aky druh materiálu sa
jedná?
O
ziadny "druh", jednoducho sa
jedná o matériu ako
takú. Materialistom proste chyba
matéria-hmota. Tvrdia, ze by
mala byt kdesi vo vesmíre.
Znie
to záhadne a mozno az komicky,
ale materialistom chyba matéria.
Naozaj tragédia! To akoby
kapitánovi lode chybalo more.
Treba zdôraznit, ze nie
kazdému chyba hmota, ba
mnohí nemajú ani potuchy
o tom, ci nejaká hmota chyba
alebo nechyba.
Ak
sa mám hned na pociatku vyjadrit
o tejto zálezitosti aj ja, nuz
pre mna ziadna hmota vo vesmíre
nechyba.
Ak
budem chodit od cloveka k cloveku a
hovorit, ze mi v penazenke chyba
tisíc korún,
kazdému bude jasné, ze to
hovorím preto, lebo som ich tam
predtym mal.
Ak
poviem, ze mi v nádrzi v aute
chyba benzín, znamená to,
ze benzín je podstatne potrebny
pre chod auta, co vysvetluje moje
prehlásenie, ze mi
chyba.
Nuz
ak ktosi vzdy prehlasuje: "Kde je
chybajúca hmota
vesmíru?", znamená to, ze
tu predtym bola a teraz ju ktosi
ukradol, alebo je tu urcity logicky
dôvod, preco chyba. To
znamená, ak by tu bola, dala by
zadost urcitej logickej potrebe. Avsak
hoci som úzko spojeny s tymto
detektívnym príbehom a
desiatky rokov ho sledujem, je takmer
nemozné dopátrat sa jasne
sformulovaného dôvodu,
preco by hmota mala vo vesmíre
chybat. Ostáva preto iba
prvé vysvetlenie, ze tú
hmotu, vyse 90 percent vesmíru,
ktosi ukradol. Nuz, naozaj,
krádez
tisícrocia.
Aby
som nikomu nezostal dlzny
konkrétne citácie,
tú sú prehlásenia
tych, ktorym chyba
hmota:
|
Chladná
tmavá hmota je jednym z
hlavnych kandidátov vysvetlit
tajomstvo chybajúcej hmoty
vesmíru.
Pri
pokuse vysvetlit kozmologické
modely, vedci uz po mnohé
roky musia celit cudnému
problému: vo vesmíre
niet dostatok hmoty
Mnohí
fyzici veria, ze chybajúca
hmota by mohla existovat vo forme
záhadnych castíc,
ktoré majú väcsiu
hmotnost, nez ich velkost ukazuje.
Ak vyskyt tychto castíc je
hojny a ak sú
rozsírené po celom
vesmíre, mohlo by to
vysvetlit, preco tento
problém vidíme v celom
vesmíre.
Viac
nez 90 percent vesmíru
"chyba". (1. august
2002)
vysvetlit
najväcsiu záhadu
modernej astronómie - preco
viac nez 90 percent vesmíru
je
neviditelná.
"Toto
je nepriamy dôkaz o tmavej
hmote" - povedal pre
BBC.
Niektorí
vyskumníci sa
domnievajú, ze táto
záhadná hmota
má formu exotickych
sub-atomickych castíc - ale
zatial sa nic také priamo
nepotvrdilo.
Ak
by astronómovia mali byt
vedúcimi oddelenia
"stratené -
nájdené", dávno
by uz boli prepustení.
Väcsina z nich prisla k
poznaniu, ze prinajmenej 90 percent
matérie vo vesmíre
musí pozostávat z
akejsi záhadnej, tmavej
hmoty, ktorú nemôzu
priamo zistit
Nové
pozorovania naznacujú, ze
astronómovia môzu
nájst chybajúcu hmotu
proste tam, kde teoretici
predpovedajú: v
medzigalaktickom
priestore.
Dr.
Róbert Foot naznacuje, ze
mnoho z onych chybajúcich
komét by mohlo
pozostávat z akéhosi
exotického materiálu
nazyvaného "zrkadlová
hmota", akysi novy typ neviditelnej
matérie, o ktorej malá
skupina fyzikov verí, ze by
to bola takzvaná
"tmavá hmota". Tmavá
hmota sa povazuje za kozmické
lesenie, ktoré tvorí
väcsinu vesmíru, ale
nikto ju nemôze zistit.
Vedci
veria, ze snád viac ako 90
percent vsetkej matérie
vesmíru je v neviditelnej
forme. Toto je jednym z
najudivujúcejsích
objavov v histórii
astronómie. Astronómi
nazyvajú túto
neviditelnú hmotu
"tmavá hmota", a jej
presná povaha nie je
známa. Niektorí
hovoria, ze táto hmota
pozostáva proste len z
hromád planét a
mrtvych hviezd. Iní
poukazujú na
neutrína
Niektorí fyzici hovoria o
hypotetickej, nepochopitelnej forme
hmoty, ktorá by mohla byt
vsade okolo nás. A iní
zase myslia, ze tmavá hmota
je kombináciou vsetkych
tychto.
(24.
jún 2003) 96 percent
vesmíru je
záhadná pre
astronómov
(CNN)
Zem, mesiac, slnko a vsetky
viditelné hviezdy na oblohe
predstavujú menej nez 1
percento vesmíru.
"Ak
ste optimista," hovorí
astrofyzik Richard Musocky z NASA,
"polovica chyba. Ak ste pesimista,
90 percent chyba".
Kde
je vesmír vo
vesmíre?
zachytit
stopu chybajúcej hmoty
vesmíru, pozorovat
pôvod a vyvoj chemickych
prvkov a odkryt tajomstvo,
ktoré je za ciernymi dierami
- objektami s takou silnou
gravitáciou, ze ani svetlo
nemôze
uniknút.
Pravdou
je to, ze po viac nez 30 rokoch
hladania, vzdy nemáme
dôkaz, ze WIMP [slabo
reagujúce masívne
castice] jestvujú, alebo
ze MACHO [masívne
kompaktné halové
objekty] by niekedy vytvorili
viac nez 5 percent celkového
globálu chybajúcej
tmavej hmoty.
Vedci
dnes hladajú
záhadnú tmavú
hmotu nielen preto, aby vysvetlili
gravitacné pohyby
galaxií, ale aby tiez
potvrdili súcasné
teórie o vzniku a osude
vesmíru.
Je
to zahanbujúce, ze
dominantné formy hmoty vo
vesmíre sú iba
hypotetické
Je
to dost zahanbujúca
situácia pripustit, ze
nevieme nájst 90 percent
vesmíru
|

Hádam
bolo uz dost citátov.
Takychto
a podobnych citátov ohladom
"chybajúcej hmoty
vesmíru" je tisíce.
Nuz
o co tu ide?
Vieme,
ze belgicky katolícky knaz
Georges
Lemaitre
v roku 1927 po prvy krát
publikoval svoju teóriu o vzniku
celého vesmíru z
prvotného "atómu",
"kozmického vajca". Jeho
teória, z ktorej jasne vysvital
pociatok a teda STVORENIE
vesmíru, vzbudila prudké
reakcie. Hoci sám Einstein
verejne aplaudoval Lemaitreovu
teóriu na stretnutí
vedcov v Kalifornii v roku 1933, to
zrejme nezmenilo vela na
názoroch tych, ktorí
nechceli pripustit myslienku o pociatku
vesmíru, a samozrejme
Stvoritela. Jeden z ateistickych vedcov
bol Sir Fred Hoyle (1915 - 2001).
Desiatky rokov strávil
hladaním odpovedí na
otázky vzniku zivota a
pôvodu a veku vesmíru. V
1940-tych rokoch, spolu s Hermanom
Bondim a Tomásom Goldom,
predlozili teóriu
"stabilného" vesmíru.
Bola to vlastne viera, ze vesmír
nemá ziadny zaciatok ani koniec,
ale vzdy existoval a vzdy bude
existovat.
Ale
pretoze evidencia o prudkej expanzii
vesmíru predcila predpovede
Hoyleho teórie, a tiez preto, ze
nebola tu ochota verit, ze boli
porusené základné
zákony, mnohí
astronómovia prijali Lemaitreovu
teóriu, ze totiz explózia
extrémne hustej matérie
bola pociatkom priestoru a casu. V
rádiovom seriáli
"Príroda a vesmír" na BBC
v roku 1950 Hoyle vysmesne nazval
túto teóriu "big bang"
(velky tresk). Iróniou je, ze
táto teória - ako aj
spociatku posmesny názov - sa
stali siroko prijatymi nielen v
astronómii, ale aj v beznej
spolocnosti.
Niektorí
astronómovia na základe
teórie "big bang" predpovedali,
ze vo vesmíre by mal byt urcity
zvysok teploty po vybuchu.
Prvykrát ho náhodne nasli
Arno Penzias a Róbert Wilson v
roku 1965 v New Jersey pri práci
na telefónoch. Táto
teplota (ziarenie) sa prejavovalo ako
zvyseny sum v
rádioprijímaci, ktory
budovali. V tom case v blízkej
Princetonskej univerzite
vyskumníci vedení
Róbertom Dickom sa snazili
vymysliet experiment na nájdenie
kozmického mikrovlnového
pozadia. Ked sa dozvedeli o
situácii v telefónnej
firme, okamzite si uvedomili, ze sa
práve objavilo reliktné
ziarenie po big bangu. Hodnota tohto
reliktného (zvyskového)
ziarenia je 3 stupne Kelvina.
Hoci
teóriu "big bang"
podporujú este dalsie dva
piliere (ktoré k tomu
pristúpili), bol to objav
reliktného ziarenia, ktory
serióznym vedcom specatil ich
názor na vznik vesmíru.
Dnes o "big bangu" hovoria uz aj
malé deti.
86
rocny Fred Hoyle zomrel v pondelok, 20.
augusta 2001. Údajne neprijal
myslienku Stvoritela a ani myslienku
Big Bangu, ktory k Stvoritelovi tak
jasne vedie. Co asi prezíval v
poslednych rokoch zivota, ked videl, ze
to, z coho sa on vysmieval sa stalo
celosvetovo prijatou vedeckou
teóriou a vyraz jeho úst,
ktory mal byt vysmechom, proti jeho
vôli sa stal perfektnym
vyjadrením skutocnosti?
Kolkokrát som si vsimol, ze s
nepriatelmi Boha stací casto iba
súhlasit, aby sme ich usvedcili.
Zaiste,
Fred Hoyle sotva bol schopny prijat to,
z coho sa tak od srdca a verejne
vysmieval. Iní, ktorí s
ním majú spolocné
to, ze odmietajú Stvoritela,
nemusia vsak prehltat trpkú
pilulku svojho omylu ohladom big bangu.
Samozrejme, ze nechcú prijat
Stvoritela, ale argumenty v prospech
big bangu sú prílis
silné.
Co
im tu ostáva
robit?
Je
tu jedna "záchrana". Je tu jedna
"záchrana" ako neverit v
Stvoritela. - ZASTAVIT
VESMÍR!
Áno,
vieme, ze vesmír sa
rozpína úzasnou
rychlostou. Niektoré galaxie
majú rychlost az 144
tisíc kilometrov za sekundu.
Takou rychlostou sa vzdialujú od
centra, kde vesmír vybuchol.
Nuz
vesmír sa momentálne
rozpína.
Ale
sú tu aj gravitacné sily.
Vieme, ze hmota sa navzájom aj
pritahuje. Cím viac hmoty je
niekde, tym viac prítazlivej
sily tam úcinkuje. Nuz tieto
gravitacné sily by mohli
zastavit rozpínanie
vesmíru. Galaxie by sa
zastavili, a kedze gravitacná
sila vzdy úcinkuje, zacnú
letiet opacnym smerom, k centru
vybuchu. Ked gravitacné sily
skoncentrujú vsetku hmotu
vesmíru opät do
malilinkého priestoru, nastane
znovu vybuch a vesmír sa bude
znovu rozlietat. A tak dokola. Toto by
bola "záchrana" pre ateistov
(materialistov), aby mohli povedat, ze
vesmír sa takto správa od
vecnosti do vecnosti. Tak by si urobili
aspon trosku ilúziu, ze sa
vyhnú zaciatku a teda
Stvoritelovi.
Cítal
som takyto názor asi pred
tridsiatimi rokmi. Názov
clánku bol "Pulzujúci
vesmír?".
Teória
nie je zlá, ale vtip je proste v
tom, ze veda dokáze
vypocítat hustotu vesmíru
a velkost gravitacnej sily,
ktorá vo vesmíre
pôsobí a kolko
gravitácie (hmoty) je
potrebné na zastavenie
vesmíru. A veda to aj urobila.
Ako som povedal, uz asi pred
tridsiatimi rokmi som cítal v
casopise Expres o "pulzujúcom
vesmíre?". Bolo to za
tuhého ateizmu v nasom
státe. V clánku sa
prepocítavala hustota
vesmíru na kubicky parsek (jeden
parsek je vzdialenost, z ktorej
vidíme vzdialenost medzi
zemegulou a slnkom pod uhlom jednej
sekundy). V clánku na pociatku,
v strede a na konci sa
zdôraznovalo, ze tieto vyskumy
majú "dalekosiahle
filozofické dôsledky".
Samozrejme, nenapísali,
aké dôsledky.
Clánok, opakujem,
napísany v tvrdom ateizme, bol
prekvapujúci, lebo tvrdil, ze vo
vesmíre je sto krát menej
hmoty nez je potrebné na
zastavenie rozpínania.
Nejestvuje teda ziadny
"pulzujúci vesmír", t.j.
vybuch-kolaps do nekonecna.
Iróniou
je, ze aj keby bolo dost hmoty na
zastavenie vesmíru, i tak by to
nebol dôkaz proti Stvoritelovi,
lebo je evidentné, ze
vesmír nemá
prícinu sám v sebe.
Materialistom vsak nie je
dopriatá ani tá
slabá útecha
"pulzujúceho
vesmíru".
Jezis
Kristus hovorí, ze clovek ak
nechce verit, neuverí aj keby
niekto vstal z mrtvych. Ak clovek
nechce verit, zaprie si aj nos medzi
ocami. Pascal povedal, ze ak by pravda
"1+1=2" kládla urcité
morálne nároky na
cloveka, mala by tolko neprialov, kolko
ich dnes má katolícka
viera.
Nuz
co sú to tie "dalekosiahle
filozofické dôsledky" z
big bangu okolo ktorych sa chodí
ako okolo horúcej
kase?
Neveríte,
ze sa okolo toho chodí ako okolo
horúcej kase? Pozrite si
nasledujúci
citát:
|
Verte
alebo nie, to kolko "matérie"
je vo vesmíre urcuje
nás osud. Nateraz vedci
zistili, ze vesmír sa
rozpína. Ale zastaví
sa táto expanzia alebo bude
pokracovat naveky? Odpoved na
túto otázku
závisí na tom, kolko
matérie je vo vesmíre.
Dve sily tu pôsobia proti
sebe: odstredivá sila
rozpínania a vnútorny
tah gravitácie. Ak je vo
vesmíre vela "hmoty", alebo
viac kvantitívne, ak hustota
vesmíru prekrocí
"kritickú hustotu," potom
prevládne prítazlivost
a vesmír padne sám do
seba. Na druhej strane, ak hustota
vesmíru je mensia nez
"kritická hustota," vsetko sa
bude navzájom vzdialovat a
vesmír sa bude vzdy
rozsirovat.
|
Pytam
sa: Naozaj to, kolko je matérie,
urcuje nás osud?
Nepovedal
by som. Ci sa vesmír bude
rozsirovat navzdy, alebo ci padne
opät na seba, to nic nemení
na nasom osude. Najprv, nás sa
to uz nebude tykat, lebo obidva procesy
zaberú milióny a
milióny rokov, a za
druhé, ak by sme aj zili, v
obidvoch prípadoch bude po
nás, ci by sme zahynuli od
entrópie alebo dalsieho big
bangu.
Nuz
ak tu nieco urcuje nás osud, tak
je to uznanie alebo neuznanie
Stvoritela.
Vesmír
sa nevratne rozpína, co jasne
hovorí o Stvoritelovi. Po
desatrociach vedci sú pri tej
istej konklúzii ako predtym: Vo
vesmíre je asi stonásobne
menej hmoty, ako je potrebné na
zastavenie big bangu.
Ked
si v mysli pustíme spätne
film big bangu, prídeme k
jednému bodu, kde sa uz hlbsie
nedá íst. A to je jasny
pociatok.
Táto
skutocnost ako prízrak
máta materialistov a tak
zúfalo polujú vo
vesmíre v nádeji, ze
ulovia nejakú tú
"zmiznutú", "stratenú",
"antihmotovú",
"zrkadlovú", "tmavú",
"neviditelnú",
"ciernodierovú",
"chybajúcu" HMOTU.
Akokolvek,
ak by niekto nasiel nejakú stopu
po zmiznutej hmote, nech to
ohlási na najblizsie oddelenie
FBI, alebo Interpol.
o.
Eirene
Linky
súvisiace s
témou
http://www.globalserve.net/~mbc24/Q%20001-050/008_klastorstudium.htm
http://www.iprimus.ca/~mbc24/CLANKY/0001_vianocna_med_astr.htm
Georges
Lemaitre
http://www.iprimus.ca/~mbc24/CLANKY/0007_chrobak_bombarder.htm
http://www.iprimus.ca/~mbc24/CLANKY/0028_vyvoj_.htm
http://www.iprimus.ca/~mbc24/200-300-Q/209_mimozemske_cirkev_.htm
http://www.iprimus.ca/~mbc24/Q%20051-100/056_pohlady_na_dusu.htm
|
|
yu
|
|