KRST:
Jedine ponorením?
Hoci
katolíci latinského obradu
sú zvycajne krstení
poliatím (liatím vody), vedia, ze
aj ponorenie a pokropenie sú tiez
platné spôsoby krstu.
Fundamentalisti vsak povazujú za platny
jedine krst ponorením,
uzatvárajúc z toho, ze
väcsina katolíkov nie je platne
pokrstenych.
Hoci Novy
zákon neobsahuje jasné instrukcie
ako fyzicky treba prevádzat krst vodou,
fundamentalisti tvrdia, ze slovo
baptizo,
ktoré sa nachádza v Novom
zákone znamená ponorit
(pohrúzit). A takisto trvajú na
tom, ze len ponorenie odráza
symbolickú hodnotu byt pochovany a
vzkrieseny s Kristom (pozri Rimanom
6:3-4).
Je
pravda, ze baptizo
casto znamená ponorenie. Napríklad
grécka verzia Starého
zákona nám hovorí, ze
Náman na Elizeov pokyn "zostúpil a
sedem ráz sa ponoril do Jordána!
(2 Krl 5:14, Septuaginta).
Ponorenie
vsak nie je jedinym zmyslom slova
baptizo.
Niekedy má vyznam umyvat sa. Lukás
11:38 uvádza, ze ked Jezis jedol v dome
farizeja, "farizej sa zacudoval, ked videl, ze
sa pred obedom neumyl [baptizo]
Nikto v starovekom Izraeli sa pred jedlom
neponoril, ale farizeji "nejedia, kym si
neumyjú /nipto/ ruky az po
zápästie. A ked prídu z trhu,
nejedia, kym sa nevykúpu
[baptizo]"
(Marek 7:3-4a). Takze baptizo
môze znamenat ocistenie alebo
obradné umyvanie a taktiez ponorenie.
Podobny
rozsah vyznamov mozno vidiet, ked sa slovo
baptizo
pouzíva obrazne (metaforicky). Obrazny
"krst" je niekedy daco také ako
"ponorenie", ale nie vzdy. Napríklad, ked
Jezis hovoril o svojom budúcom
utrpení a smrti, povedal: "Ale krstom
[baptisma]
mám byt pokrsteny
[baptizo]
a ako mi je úzko, kym sa to stane!"
(Lukás 12:50) Toto môze naznacovat,
ze Kristus bude "ponoreny" v utrpení. Na
druhej strane zváz prípad byt
"pokrsteny Duchom Svätym."
V
Skutkoch Apostolov 1:4 -5 Jezis prikázal
svojim ucenníkom, "aby
neodchádzali z Jeruzalema, ale aby
ocakávali Otcovo prislúbenie: "O
ktorom ste poculi odo mna, ze Ján krstil
vodou, ale vy budete o niekolko dní
pokrstení Duchom Svätym." Znamenalo
to, ze boli "ponorení" v Duchu? Nie:
trikrát Skutky apostolov
uvádzajú, ze Duch Sväty bol
na nich vyliaty na Turíce (2:17, 18, 33).
Neskôr sa Peter zmienoval, ze Duch na nich
(apostolov) i na inych po Turícach
zostúpil, jednoznacne hovoriac o
udalostiach s príslubom krstu Ducha
Svätého (Skutky apostolov 11:15-17).
Tieto casti Svätého písma
nám dokazujú, ze vyznam slova
baptizo
je dost rozsiahly na to aby zahrnul i slovo
"liatie."
KRESTANSKY
KRST
Tvrdenie
fundamentalistov, ze baptizo
vzdy znamená ponorenie, je
prílisné zjednodusenie. Toto je
obzvlást pravdou, lebo v krestanskom
pouzívaní má slovo velmi
specificky vyznam, ktory je odlisny od vyrazu,
ktory sa bezne pouzíva.
Rovnaky
princíp môzeme vidiet v inych,
speciálne krestanskych vyrazoch ako napr.
"Trojica" a "agape" (bozská
láska), ktoré boli pôvodne
beznymi gréckymi slovami a ktoré
nemali ziadny, speciálne
nábozensky vyznam. Najstarsiu zmienku o
Bohu ako o "Trojici" nájdeme v liste
Teofila Antiochijského (Ad Autolycum,
A.D. 181). Slovo "Trojica" (triad po
grécky) predtym ako ho krestania zacali
pouzívat, znamenalo jednoducho
nejakú skupinu troch vecí. Ked
vsak tento vyraz zacali krestania
pouzívat v teologickom vyzname, rychlo
získal novy, odborny vyraz, ktory sa
specificky vztahoval na tri osoby Bozskej
prirodzenosti. Ked krestania hlásali, ze
Boh je "Trojica," nemysleli tym skupinu troch
bohov, ale jedného Boha v troch
osobách. Tu vidíme, ze slovo,
ktoré sa pouzívalo v kazdodennom
zivote bolo vyuzité vo zvlástnom,
teologickom vyzname.
To
isté platí i pre slovo agape,
pôvodne vseobecny vyraz pre akykolvek druh
lásky. Gréctina mala iné,
specifickejsie vyrazy pre konkrétne druhy
lásky ako napríklad&emdash;philia
(priatelstvo), eros (sexuálna
láska), storge (zalúbenie); ale
prví krestania rychlo prisli na to, ze
pre Boziu lásku, zjavenú Jezisom a
vstepenú do ich srdc, neexistoval
primerany vyraz. Krestania zacali
pouzívat slovo agape, ktoré
neskôr stratilo svoj pôvodny zmysel
lásky vo vseobecnosti a nadobudlo
specificky vyznam a to Bozská
láska.
Podobne
slovo baptizo
nadobudlo pre krestanov specificky vyznam,
odlisny od pôvodného vyznamu. V
skutocnosti este predtym ako si ho krestania
osvojili, toto slovo uz malo celú
históriu specificky
nábozenského pouzívania.
Dlhy cas pred Jezisovym príchodom na zem,
obrátenci z pohanstva na zidovskú
vieru boli "pokrstení" i obrezaní.
Potom Ján Krstitel zaviedol pre Zidov
"krst pokánia" ako dramatické
prorocké gesto, naznacujúce, ze
Zidia potrebujú obrátenie takisto
ako pohania. Toto pouzívanie slova
baptizo
sa asociovalo s prijatím
(zasvätením),
obrátením a
pokáním.
Pokial
vezmeme do úvahy túto
históriu, pre Jezisa a jeho
následovníkov bolo
prirodzené pouzit rovnaké slovo
pre krestansky krst i ked nebol identicky ci uz
so zidovskym krstom alebo s krstom Jána.
Je úplne chybné pokúsit sa
urcit vyznam slova v jeho krestanskom zmysle len
na základe jeho pôvodného
svetského pouzívania. Bolo by to
nieco podobné ako si mysliet, ze
doktrína o Trojici je polyteizmus
(mnohobozstvo) alebo ze
novozákonné nabádanie
"milovat jeden druhého" znamená
len mysliet jeden na druhého. Ak chceme
pochopit, co krestansky krst znamená,
musíme skúmat, co toto slovo
znamenalo a ako bolo praktizované v
krestanskom kontexte a nie, co znamenalo v inych
kontextoch.
VNÚTORNY
A VONKAJSÍ KRST
Jedno
dôlezité hladisko
krestanského krstu v Novom zákone
je zretelny vztah medzi byt pokrsteny vodou a
byt "pokrsteny Duchom Svätym" alebo
"znovuzrodeny." Hlavnou zálezitostou
tejto rozpravy je spôsob krstu, nie jeho
efekt (viac o vztahu medzi krstom a
znovuzrodením pozri Ján 3:5; Sk
2:38, 19:2-3, 22:16; Rim 6:3-4; Kol 2:11-12;
Tít 3:5 a 1 Pt 3:21). I krestania
nekatolíci musia uznat, ze Novy
zákon jasne spája krst vodou s
krstom Ducha a znovuzrodením (hoci tento
vztah nevysvetlujú ako prícinu a
následok).
Hned zo
zaciatku, akonáhle nám bol dany na
Turíce Duch Sväty, voda a Duch sli
ruka v ruke: "Robte pokánie a nech sa
dá kazdy z vás pokrstit v mene
Jezisa Krista na odpustenie svojich hriechov a
dostanete dar Ducha Svätého" (Sk
2:38). (Duch Sväty predtym [pred
Turícami] este nebol dany, preto
apostoli v case, ked boli krstení vodou,
este Ducha nedostali).
V
Skutkoch apostolov 10:44 pohania, ktorym Peter
kázal, dostali Ducha Svätého
este predtym ako boli pokrstení vodou.
Táto moznost je tu vzdy, pretoze Boh
môze pôsobit neobmedzene - mimo
sviatostí a takisto i vo vnútri
sviatostí. V tomto prípade bolo
pre Ducha postacujúce darovat sa pred
krstom, aby mohol ukázat, ze Boh
prijíma veriacich pohanov. Este i za
tychto okolností spojenie ku krstu vodou
je zrejmy z Petrovej reakcie: "Môze este
niekto zabránit, aby boli vodou
pokrstení tí, co dostali Ducha
Svätého tak ako my?" (Sk
10:47).
A takisto
v Skutkoch dalej cítame, ze ked Pavol
nasiel ludí, ktorí nemali Ducha,
hned sa ich spytal, ci boli pokrsteny vodou. Ked
sa dozvedel, ze nie, pokrstil ich a vlozil na
nich ruky a oni dostali Ducha (Sk
19:1-6).
Tieto
úryvky nám ukazujú vztah
medzi vodou a Duchom, ktory nám ako prvy
ukázal Jezis: "Ak sa niekto
nenarodí z vody a z Ducha, nemôze
vôjst do Bozieho
královstva."
Ako sme
uz skôr videli, "krst Duchom Svätym"
bol popísany ako "liatie." Tieto
úryvky ukazujú, ze "krst" alebo
"liatie" Ducha majú blízky vztah
ku krstu vodou.
Toto
dáva urcité vyvázenie
argumentu fundamentalistov, ze len krst
ponorením primerane symbolizuje smrt a
vzkriesenie s Jezisom. Je pravdou, ze ponorenie
najlepsie reprezentuje smrt a vzkriesenie a
takisto plnsie odhaluje zmysel sviatosti ako
liatie alebo pokropenie (pozri Katechizmus
Katolíckej cirkvi 1239). (Ponorenie je
pre Katolícku Cirkev vychodného
obradu vlastne obvykly spôsob prevedenia
krstu) Na druhej strane, liatie najlepsie
reprezentuje vyliatie Svätého Ducha,
ktory sa spája s krstom vodou. A vsetky
tri spôsoby prevedenia naznacujú,
ze zmyslom krstu je ocistenie. Ziadny
spôsob nemá vylucnú
symbolickú hodnotu nad druhym.
VECNÉ
(FYZICKÉ) TAZKOSTI
Pavol bol
pokrsteny v dome. V skutocnosti, Pavol bol
pokrsteny postojacky (Sk 9:17-18). Ked ho
Ananiás prisiel pokrstit, povedal: "A
teraz - co cakás?! Vstan (doslovne,
postav sa) daj sa pokrstit, zmy svoje hriechy a
vzyvaj jeho meno!" (Sk 22:16).
Po prvom
Petrovom kázaní sa dalo v
Jeruzaleme pokrstit tritisíc ludí
(Sk 2:41). Archeológovia dokázali,
ze tam neboli dostacujúce zásoby
vody pre tak vela ludí, aby mohli byt
pokrstení ponorením. Dokonca ak by
aj boli, domorodí obyvatelia by im sotva
dovolili, aby mestské zásoby vody
znecistilo tritisíc neumytych tiel.
Títo ludia museli byt pokrsteny
liatím alebo
pokropením.
Dokonca i
v dnesnej dobe môzu praktické
problémy spravit ponorenie skoro alebo
úplne nemozné pre niektorych
jednotlivcov. Napríklad ludia s urcitymi
zdravotnymi problémami -
pripútaní na lôzku;
ochrnutí; ludia s tracheotómiou
(otvorená priedusnica - chirurgickym
zákrokom) alebo dychanie
negatívnym tlakom (ocelové
plúce). Tí, ktorí
práve presli urcitou operáciou
(chirurgia otvoreného srdca) nemôzu
byt ponoreny a nezelajú si odlozit krst
kym sa uzdravia (napríklad ak musia
podstúpit dalsie
operácie).
Iné
problémy sa vyskytnú v urcitom
prostredí. Napríklad ponorenie
môze byt skoro alebo úplne
nemozné pre pústnych
kocovníkov alebo Eskimákov. Alebo
ak zvázime väznov - nie v Amerike -
ale v nejakom nepriatelskom prostredí ako
je moslimsky rezim, kde sa krst musí
prevádzat v tajnosti, bez
dostatocného mnozstva vody na
ponorenie.
Co
máme robit v tychto alebo v podobnych
prípadoch? Odmietneme ludom sviatost len
preto, ze ponorenie je pre nich
nepraktické alebo
nerealizovatelné? Paradoxne,
fundamentalista, ktory uznáva, ze krst je
prikázany, ale myslí si, ze nie je
podstatny pre spásu, môze mnohym
ludom úplne znemoznit, aby boli
pokrstení, a to v poslusnosti Boziemu
príkazu. Katolík, ktory
verí, ze krst udeluje milost a je
normatívne potrebny na spasenie, obhajuje
názor, ze Boh by neziadal taky
spôsob prevedenia krstu, ktory je pre
niektorych ludí nemozny.
KRST
V PRVOTNEJ CIRKVI
To, ze
prvotná cirkev povolila liatie namiesto
ponorenia nám demonstroval syrsky
liturgicky rukopis Didaché, ktory
nasiroko koloval medzi cirkvami v prvych
storociach krestanstva, mozno najstarsí
krestansky rukopis okrem Nového
zákona.
Didaché
bol napísany okolo 70 A.D. a hoci nebol
inspirovany, presvedcivo dokazuje
posvätné vykonávanie krstu v
apostolskej dobe. V siedmej kapitole
Didaché cítame: "Co sa tyka krstu,
krsti tymto spôsobom: Povediac vopred
vsetky tieto veci, krsti v mene Otca i Syna i
Ducha Svätého v zivej vode (t.j., v
tecúcej vode - ako v rieke). Ak
takáto voda nie je, pokrsti v inej vode a
ak nie je mozné pouzit studenú
vodu, pouzi teplú. A ak nemás ani
takú, lej trikrát na hlavu vodu v
mene Otca i Syna i Ducha Svätého."
Tieto pokyny boli dané dokopy bud este za
cias, ked apostoli a ich nasledovníci
este zili alebo hned v dalsej generácii
krestanov. A títo krestania
reprezentovali uz pevne stanoveny
zvyk.
So
svedectvom Didaché súhlasia aj
iné ranné krestanské spisy.
Hipolytus Rímsky povedal, "Ak je voda
vzácnostou, ci uz ide o stály
problém alebo prílezitostny, potom
pouzi akúkolvek vodu, ktorá je k
dispozícii" (Apostolská
tradícia, 21, A.D. 215). Pápez
Kornélius I. písal, ze ked
zomieral Novacian, "bol pokrsteny v posteli, na
ktorej lezal, poliatím" (List Fabiovi z
Antiochie, A.D. 251; citovené
Eusébiom, Cirkevná
História, 6:4311).
Cyprián
odporúcal, aby sa nikto "neznepokojoval
len preto, ze na chorych sa voda leje alebo sa
pokropia, ked prijímajú milost
Boziu" (List istému vznesenému,
69:12, A.D. 255).
Tertulián
opísal krst takto: "(krst) je prevedeny s
takou úzasnou jednoduchostou, bez
okázalostí, bez velkych
novôt pri príprave a napokon bez
vydavkov, clovek je pokrsteny vo vode a s
pouzitím niekolkych málo slov je
pokropeny vodou a znovu sa postaví nie
prílis (alebo vôbec nie)
cistejsí [fyzicky] ako bol
predtym, ale dosah, aky to má pre
vecnost, je neuveritelny." (O KRSTE, 2, A.D.
2003). Ocividne, Tertulián nepokladal
krst ponorením za jedinú
platnú formu krstu.
HISTORICKÉ
KRESTANSKÉ MOZAIKY UKAZUJÚ
POLIATIE
A potom
tu máme dôkazy z umenia. Vela
rannych krestanskych umeleckych diel
znázornuje krst - ale nie krst
ponorením. Ak príjemca tejto
sviatosti je v rieke, vzdy je znázorneny
ako stojí vo vode a tá mu je liata
na hlavu z pohára alebo musle.
Kachlickové mozaiky v starovekych
kostoloch, malby v katakombách, kresby na
beznych domácich predmetoch ako sú
hrnceky a lyzicky, rytiny na mramore - krst je
vzdy znázorneny liatím.
Baptistériá v rannych
cintorínoch sú jasnym
dôkazom krstu liatim. Vsetky
záznamy, ktoré máme o
rannej cirkvi - ako vidíme z
Nového zákona, z rôznych
spisov a dôkazov - naznacujú, ze
spôsob prevedenia nebol obmedzeny iba na
ponorenie.
Iné
archeologické dôkazy
potvrdzujú to isté. V Nazaretskom
kostole - v Jezisovom rodnom meste - bola
nájdená historická
krestanská krstitelnica, ale táto
krstitelnica, ktorá sa datuje z
druhého storocia, bola prílis
malá a úzka nato, aby do nej bolo
mozné ponorit osobu.
(Pre
Redemptio prelozila Ivana)