KRST: Jedine ponorením?

Hoci katolíci latinského obradu sú zvycajne krstení poliatím (liatím vody), vedia, ze aj ponorenie a pokropenie sú tiez platné spôsoby krstu. Fundamentalisti vsak povazujú za platny jedine krst ponorením, uzatvárajúc z toho, ze väcsina katolíkov nie je platne pokrstenych.

Hoci Novy zákon neobsahuje jasné instrukcie ako fyzicky treba prevádzat krst vodou, fundamentalisti tvrdia, ze slovo baptizo, ktoré sa nachádza v Novom zákone znamená ponorit (pohrúzit). A takisto trvajú na tom, ze len ponorenie odráza symbolickú hodnotu byt pochovany a vzkrieseny s Kristom (pozri Rimanom 6:3-4).

Je pravda, ze baptizo casto znamená ponorenie. Napríklad grécka verzia Starého zákona nám hovorí, ze Náman na Elizeov pokyn "zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordána! (2 Krl 5:14, Septuaginta).

Ponorenie vsak nie je jedinym zmyslom slova baptizo. Niekedy má vyznam umyvat sa. Lukás 11:38 uvádza, ze ked Jezis jedol v dome farizeja, "farizej sa zacudoval, ked videl, ze sa pred obedom neumyl [baptizo] Nikto v starovekom Izraeli sa pred jedlom neponoril, ale farizeji "nejedia, kym si neumyjú /nipto/ ruky az po zápästie. A ked prídu z trhu, nejedia, kym sa nevykúpu [baptizo]" (Marek 7:3-4a). Takze baptizo môze znamenat ocistenie alebo obradné umyvanie a taktiez ponorenie.

Podobny rozsah vyznamov mozno vidiet, ked sa slovo baptizo pouzíva obrazne (metaforicky). Obrazny "krst" je niekedy daco také ako "ponorenie", ale nie vzdy. Napríklad, ked Jezis hovoril o svojom budúcom utrpení a smrti, povedal: "Ale krstom [baptisma] mám byt pokrsteny [baptizo] a ako mi je úzko, kym sa to stane!" (Lukás 12:50) Toto môze naznacovat, ze Kristus bude "ponoreny" v utrpení. Na druhej strane zváz prípad byt "pokrsteny Duchom Svätym."

V Skutkoch Apostolov 1:4 -5 Jezis prikázal svojim ucenníkom, "aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby ocakávali Otcovo prislúbenie: "O ktorom ste poculi odo mna, ze Ján krstil vodou, ale vy budete o niekolko dní pokrstení Duchom Svätym." Znamenalo to, ze boli "ponorení" v Duchu? Nie: trikrát Skutky apostolov uvádzajú, ze Duch Sväty bol na nich vyliaty na Turíce (2:17, 18, 33). Neskôr sa Peter zmienoval, ze Duch na nich (apostolov) i na inych po Turícach zostúpil, jednoznacne hovoriac o udalostiach s príslubom krstu Ducha Svätého (Skutky apostolov 11:15-17). Tieto casti Svätého písma nám dokazujú, ze vyznam slova baptizo je dost rozsiahly na to aby zahrnul i slovo "liatie."

KRESTANSKY KRST

Tvrdenie fundamentalistov, ze baptizo vzdy znamená ponorenie, je prílisné zjednodusenie. Toto je obzvlást pravdou, lebo v krestanskom pouzívaní má slovo velmi specificky vyznam, ktory je odlisny od vyrazu, ktory sa bezne pouzíva.

Rovnaky princíp môzeme vidiet v inych, speciálne krestanskych vyrazoch ako napr. "Trojica" a "agape" (bozská láska), ktoré boli pôvodne beznymi gréckymi slovami a ktoré nemali ziadny, speciálne nábozensky vyznam. Najstarsiu zmienku o Bohu ako o "Trojici" nájdeme v liste Teofila Antiochijského (Ad Autolycum, A.D. 181). Slovo "Trojica" (triad po grécky) predtym ako ho krestania zacali pouzívat, znamenalo jednoducho nejakú skupinu troch vecí. Ked vsak tento vyraz zacali krestania pouzívat v teologickom vyzname, rychlo získal novy, odborny vyraz, ktory sa specificky vztahoval na tri osoby Bozskej prirodzenosti. Ked krestania hlásali, ze Boh je "Trojica," nemysleli tym skupinu troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách. Tu vidíme, ze slovo, ktoré sa pouzívalo v kazdodennom zivote bolo vyuzité vo zvlástnom, teologickom vyzname.

To isté platí i pre slovo agape, pôvodne vseobecny vyraz pre akykolvek druh lásky. Gréctina mala iné, specifickejsie vyrazy pre konkrétne druhy lásky ako napríklad&emdash;philia (priatelstvo), eros (sexuálna láska), storge (zalúbenie); ale prví krestania rychlo prisli na to, ze pre Boziu lásku, zjavenú Jezisom a vstepenú do ich srdc, neexistoval primerany vyraz. Krestania zacali pouzívat slovo agape, ktoré neskôr stratilo svoj pôvodny zmysel lásky vo vseobecnosti a nadobudlo specificky vyznam a to Bozská láska.

Podobne slovo baptizo nadobudlo pre krestanov specificky vyznam, odlisny od pôvodného vyznamu. V skutocnosti este predtym ako si ho krestania osvojili, toto slovo uz malo celú históriu specificky nábozenského pouzívania. Dlhy cas pred Jezisovym príchodom na zem, obrátenci z pohanstva na zidovskú vieru boli "pokrstení" i obrezaní. Potom Ján Krstitel zaviedol pre Zidov "krst pokánia" ako dramatické prorocké gesto, naznacujúce, ze Zidia potrebujú obrátenie takisto ako pohania. Toto pouzívanie slova baptizo sa asociovalo s prijatím (zasvätením), obrátením a pokáním.

Pokial vezmeme do úvahy túto históriu, pre Jezisa a jeho následovníkov bolo prirodzené pouzit rovnaké slovo pre krestansky krst i ked nebol identicky ci uz so zidovskym krstom alebo s krstom Jána. Je úplne chybné pokúsit sa urcit vyznam slova v jeho krestanskom zmysle len na základe jeho pôvodného svetského pouzívania. Bolo by to nieco podobné ako si mysliet, ze doktrína o Trojici je polyteizmus (mnohobozstvo) alebo ze novozákonné nabádanie "milovat jeden druhého" znamená len mysliet jeden na druhého. Ak chceme pochopit, co krestansky krst znamená, musíme skúmat, co toto slovo znamenalo a ako bolo praktizované v krestanskom kontexte a nie, co znamenalo v inych kontextoch.

VNÚTORNY A VONKAJSÍ KRST

Jedno dôlezité hladisko krestanského krstu v Novom zákone je zretelny vztah medzi byt pokrsteny vodou a byt "pokrsteny Duchom Svätym" alebo "znovuzrodeny." Hlavnou zálezitostou tejto rozpravy je spôsob krstu, nie jeho efekt (viac o vztahu medzi krstom a znovuzrodením pozri Ján 3:5; Sk 2:38, 19:2-3, 22:16; Rim 6:3-4; Kol 2:11-12; Tít 3:5 a 1 Pt 3:21). I krestania nekatolíci musia uznat, ze Novy zákon jasne spája krst vodou s krstom Ducha a znovuzrodením (hoci tento vztah nevysvetlujú ako prícinu a následok).

Hned zo zaciatku, akonáhle nám bol dany na Turíce Duch Sväty, voda a Duch sli ruka v ruke: "Robte pokánie a nech sa dá kazdy z vás pokrstit v mene Jezisa Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Ducha Svätého" (Sk 2:38). (Duch Sväty predtym [pred Turícami] este nebol dany, preto apostoli v case, ked boli krstení vodou, este Ducha nedostali).

V Skutkoch apostolov 10:44 pohania, ktorym Peter kázal, dostali Ducha Svätého este predtym ako boli pokrstení vodou. Táto moznost je tu vzdy, pretoze Boh môze pôsobit neobmedzene - mimo sviatostí a takisto i vo vnútri sviatostí. V tomto prípade bolo pre Ducha postacujúce darovat sa pred krstom, aby mohol ukázat, ze Boh prijíma veriacich pohanov. Este i za tychto okolností spojenie ku krstu vodou je zrejmy z Petrovej reakcie: "Môze este niekto zabránit, aby boli vodou pokrstení tí, co dostali Ducha Svätého tak ako my?" (Sk 10:47).

A takisto v Skutkoch dalej cítame, ze ked Pavol nasiel ludí, ktorí nemali Ducha, hned sa ich spytal, ci boli pokrsteny vodou. Ked sa dozvedel, ze nie, pokrstil ich a vlozil na nich ruky a oni dostali Ducha (Sk 19:1-6).

Tieto úryvky nám ukazujú vztah medzi vodou a Duchom, ktory nám ako prvy ukázal Jezis: "Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôze vôjst do Bozieho královstva."

Ako sme uz skôr videli, "krst Duchom Svätym" bol popísany ako "liatie." Tieto úryvky ukazujú, ze "krst" alebo "liatie" Ducha majú blízky vztah ku krstu vodou.

Toto dáva urcité vyvázenie argumentu fundamentalistov, ze len krst ponorením primerane symbolizuje smrt a vzkriesenie s Jezisom. Je pravdou, ze ponorenie najlepsie reprezentuje smrt a vzkriesenie a takisto plnsie odhaluje zmysel sviatosti ako liatie alebo pokropenie (pozri Katechizmus Katolíckej cirkvi 1239). (Ponorenie je pre Katolícku Cirkev vychodného obradu vlastne obvykly spôsob prevedenia krstu) Na druhej strane, liatie najlepsie reprezentuje vyliatie Svätého Ducha, ktory sa spája s krstom vodou. A vsetky tri spôsoby prevedenia naznacujú, ze zmyslom krstu je ocistenie. Ziadny spôsob nemá vylucnú symbolickú hodnotu nad druhym.

VECNÉ (FYZICKÉ) TAZKOSTI

Pavol bol pokrsteny v dome. V skutocnosti, Pavol bol pokrsteny postojacky (Sk 9:17-18). Ked ho Ananiás prisiel pokrstit, povedal: "A teraz - co cakás?! Vstan (doslovne, postav sa) daj sa pokrstit, zmy svoje hriechy a vzyvaj jeho meno!" (Sk 22:16).

Po prvom Petrovom kázaní sa dalo v Jeruzaleme pokrstit tritisíc ludí (Sk 2:41). Archeológovia dokázali, ze tam neboli dostacujúce zásoby vody pre tak vela ludí, aby mohli byt pokrstení ponorením. Dokonca ak by aj boli, domorodí obyvatelia by im sotva dovolili, aby mestské zásoby vody znecistilo tritisíc neumytych tiel. Títo ludia museli byt pokrsteny liatím alebo pokropením.

Dokonca i v dnesnej dobe môzu praktické problémy spravit ponorenie skoro alebo úplne nemozné pre niektorych jednotlivcov. Napríklad ludia s urcitymi zdravotnymi problémami - pripútaní na lôzku; ochrnutí; ludia s tracheotómiou (otvorená priedusnica - chirurgickym zákrokom) alebo dychanie negatívnym tlakom (ocelové plúce). Tí, ktorí práve presli urcitou operáciou (chirurgia otvoreného srdca) nemôzu byt ponoreny a nezelajú si odlozit krst kym sa uzdravia (napríklad ak musia podstúpit dalsie operácie).

Iné problémy sa vyskytnú v urcitom prostredí. Napríklad ponorenie môze byt skoro alebo úplne nemozné pre pústnych kocovníkov alebo Eskimákov. Alebo ak zvázime väznov - nie v Amerike - ale v nejakom nepriatelskom prostredí ako je moslimsky rezim, kde sa krst musí prevádzat v tajnosti, bez dostatocného mnozstva vody na ponorenie.

Co máme robit v tychto alebo v podobnych prípadoch? Odmietneme ludom sviatost len preto, ze ponorenie je pre nich nepraktické alebo nerealizovatelné? Paradoxne, fundamentalista, ktory uznáva, ze krst je prikázany, ale myslí si, ze nie je podstatny pre spásu, môze mnohym ludom úplne znemoznit, aby boli pokrstení, a to v poslusnosti Boziemu príkazu. Katolík, ktory verí, ze krst udeluje milost a je normatívne potrebny na spasenie, obhajuje názor, ze Boh by neziadal taky spôsob prevedenia krstu, ktory je pre niektorych ludí nemozny.

KRST V PRVOTNEJ CIRKVI

To, ze prvotná cirkev povolila liatie namiesto ponorenia nám demonstroval syrsky liturgicky rukopis Didaché, ktory nasiroko koloval medzi cirkvami v prvych storociach krestanstva, mozno najstarsí krestansky rukopis okrem Nového zákona.

Didaché bol napísany okolo 70 A.D. a hoci nebol inspirovany, presvedcivo dokazuje posvätné vykonávanie krstu v apostolskej dobe. V siedmej kapitole Didaché cítame: "Co sa tyka krstu, krsti tymto spôsobom: Povediac vopred vsetky tieto veci, krsti v mene Otca i Syna i Ducha Svätého v zivej vode (t.j., v tecúcej vode - ako v rieke). Ak takáto voda nie je, pokrsti v inej vode a ak nie je mozné pouzit studenú vodu, pouzi teplú. A ak nemás ani takú, lej trikrát na hlavu vodu v mene Otca i Syna i Ducha Svätého." Tieto pokyny boli dané dokopy bud este za cias, ked apostoli a ich nasledovníci este zili alebo hned v dalsej generácii krestanov. A títo krestania reprezentovali uz pevne stanoveny zvyk.

So svedectvom Didaché súhlasia aj iné ranné krestanské spisy. Hipolytus Rímsky povedal, "Ak je voda vzácnostou, ci uz ide o stály problém alebo prílezitostny, potom pouzi akúkolvek vodu, ktorá je k dispozícii" (Apostolská tradícia, 21, A.D. 215). Pápez Kornélius I. písal, ze ked zomieral Novacian, "bol pokrsteny v posteli, na ktorej lezal, poliatím" (List Fabiovi z Antiochie, A.D. 251; citovené Eusébiom, Cirkevná História, 6:4311).

Cyprián odporúcal, aby sa nikto "neznepokojoval len preto, ze na chorych sa voda leje alebo sa pokropia, ked prijímajú milost Boziu" (List istému vznesenému, 69:12, A.D. 255).

Tertulián opísal krst takto: "(krst) je prevedeny s takou úzasnou jednoduchostou, bez okázalostí, bez velkych novôt pri príprave a napokon bez vydavkov, clovek je pokrsteny vo vode a s pouzitím niekolkych málo slov je pokropeny vodou a znovu sa postaví nie prílis (alebo vôbec nie) cistejsí [fyzicky] ako bol predtym, ale dosah, aky to má pre vecnost, je neuveritelny." (O KRSTE, 2, A.D. 2003). Ocividne, Tertulián nepokladal krst ponorením za jedinú platnú formu krstu.

HISTORICKÉ KRESTANSKÉ MOZAIKY UKAZUJÚ POLIATIE

A potom tu máme dôkazy z umenia. Vela rannych krestanskych umeleckych diel znázornuje krst - ale nie krst ponorením. Ak príjemca tejto sviatosti je v rieke, vzdy je znázorneny ako stojí vo vode a tá mu je liata na hlavu z pohára alebo musle. Kachlickové mozaiky v starovekych kostoloch, malby v katakombách, kresby na beznych domácich predmetoch ako sú hrnceky a lyzicky, rytiny na mramore - krst je vzdy znázorneny liatím. Baptistériá v rannych cintorínoch sú jasnym dôkazom krstu liatim. Vsetky záznamy, ktoré máme o rannej cirkvi - ako vidíme z Nového zákona, z rôznych spisov a dôkazov - naznacujú, ze spôsob prevedenia nebol obmedzeny iba na ponorenie.

Iné archeologické dôkazy potvrdzujú to isté. V Nazaretskom kostole - v Jezisovom rodnom meste - bola nájdená historická krestanská krstitelnica, ale táto krstitelnica, ktorá sa datuje z druhého storocia, bola prílis malá a úzka nato, aby do nej bolo mozné ponorit osobu.

(Pre Redemptio prelozila Ivana)