KYROS POMAZANY BOZÍ PASTIER

 

Skoro 150 rokov predtym, ako sa Kyros narodil, prorok Izaiás predpovedal jeho narodenie, meno, a skutky, ktoré Boh Stvoritel predurcil jemu, ze ich má vykonat. Biblia zaznamenáva, ze niektorí ludia sú predurcení, aby sa narodili, a uskutocnili speciálne úloh pre Boha pocas ich zivota a mnohí z tychto jednotlivcov sú nazvaní uz pred ich narodením. Kyros Velky bol jednym z tychto jednotlivcov, ktorych Boh predurcil, aby hral klúcovú úlohu v jeho obdivuhodnom pláne pre ludstvo.

Král Kyros bol extrémne dôlezitou osobou, pretoze Boh znicil cez neho Babylonskú rísu, a priniesol koniec sedemdesiat rocnému trestu Zidov, ktory na nich Boh uvalil pre ich vzburu proti nemu. Takisto, skrze krála Kyra, Boh uviedol do pohybu svoje proroctvo sedemdesiatich tyzdnov, ktoré sa viazalo na rok Mesiásovej smrti a vzkriesenia, a odhalil sled udalostí a dátumov pre Mesiásov návrat, ktory privedie ku koncu ludskú vládu na zemi, a ohlási vo vláde Boha, aby panoval nad celou zemou..

Aj ked historici majú trochu rozlicné interpretácie a pohlady na biblické záznamy, dotykajúce sa dátumov Kyrovho narodenia a smrti a jeho rozlicnych úspechov, predsa je hojná historická dokumentácia, ze Kyros Velky bol skutocne reálnou postavou, ktorého meno je spomenuté v Biblii viac ako 22 krát, a ktorého hrobka v Iráne sa dá aj dnes navstívit.

KYROVA OCHRANA

V prvom dieli svojich historickych prác grécky dejepisec Herodotus zaznamenáva, ze pred narodením Kyra král Astyages sníval, ze z jeho dcéry Mandany vytiekol prúd vody, ktory zaplnil jeho hlavné mesto a celú Áziu. Ked sa opytal vykladacov snov na vyznam, povedali mu, ze jeho tehotná dcéra bude mat syna, ktory zvrhne jeho vládu.

Aby zabránil tejto povsimnutej hrozbe na svoju vládu, král Astyages poslal po svojho dôveryhodného sluhu Harpagusa a povedal mu aby zabil a pochoval dieta jeho dcéry, hned ako sa narodí; avsak Harpagus sa nemohol donútit zabit novonarodené dieta a namiesto toho ho dal pastierovi a jeho zene na zabitie. Ale oni boli tiez neochotní zabit dieta a namiesto toho vychovali Kyra ako svojho vlastného.

Harpagovo zdráhanie sa zabit dieta Kyra a emocionálne naviazanie sa manzelského páru ku novonarodenému dietatu ukazuje ruku Boha Stvoritela v dieli aby naplnil svoj plán pre Kyra. Pozri Izaiás 45:10-13.

Biblia je plná správ o jednotlivcoch, v ktorych mal Boh zvlástny záujem a chránil ich a sprevádzal celym ich zivotom; a to bol aj prípad Kyra. Boh predurcil tohoto cloveka aby sa stal jeho pomazanym sluzobníkom (Izaiás 45:1) a chránil a sprevádzal udalosti v jeho zivote tak, aby naplnil svoj osud.

CLOVEK KYROS

Kyros bol vnukom Astyagesa, Krála Médov. Narodil sa v provincii Perzia, v juhozápadnom Iráne v roku 590 pr. Kr. a zomrel v bitke v roku 530 pr. Kr. Zalozil Archaemenianovskú dynastiu a Perzskú rísu. Vyvrátil tri velké ríse: Médov, Lydijcanov a Babyloncanov. Takisto zjednotil väcsinu Stredného Vychodu v jeden stát rozprestierajúc sa od Indie ku Stredozemnému moru, co znamená, ze ovládal najväcsiu rísu v tom case na svete.

Kyros bol vodcom obdivuhodnych vojenskych schopností a vysokych morálnych a etickych hodnôt; nemal sklony k extrémnej brutalite, krutosti, a stálemu boju za nové územia, ako mali mnohí iní dobyvatelia. Kyros bol tiez extrémne tolerantny ku zvykom a nábozenstvám národov, ktoré si podmanil.

Gréci usudzujú, ze Perzská rísa bola najväcsou hrozbou ich vlastnej nezávislosti, ale vysoko vyzdvihujú Kyra pre jeho charakter a etické nariadenia.

KYROV VALCEK

Jeden podstatny zdroj histórie o Kyrovi je takzvany Kyrov valcek objaveny v roku 1879 Hormonzom Rassamom pocas vykopávok v Babylone. Aj ked valcek nie je úplne neporuseny a je tam istá diskusia tykajúca sa presného prekladu klinopisného zápisu, aj tak je jasné, ze tento staroveky dokument dokladá biblické záznamy dotykajúce sa znicenia Babylonskej ríse a návratu Zidov z babylonského zajatia.

Co nasleduje je ciastocnym prekladom klinopisného zápisu na Kyrovom valceku, ktory je datovany medzi rokmi 538 az 529 pr. Kr., a je uschovany v Britskom múzeu:

"Ja som Kyros, král sveta, velky král, mocny král, král Babylonu, král zeme Sumeru a Akkadu, král styroch stvrtín, syn Cambysesa, velkého krála, krála Anshanu, vnuk Kyra, velkého krála, krála Anshanu, potomok Teispesa, velkého krála, krála Anshanu, potomok nekonciacej královskej línie, o ktorú s láskou sa starali Bel a Nabu, ktorí si kralovanie ziadali pre potesenia ich srdc."

"Ked som priatelsky vstúpil do Babylonu, ustanovil som sídlo vlády v královskom paláci za osláv a radosti. Marduk, velky boh, spôsobil dobrosrdecnym obyvatelom Babylonu, ze ma milovali. Kazdy den som sa usiloval chválit ho. Mnohé moje oddiely sa nerusene pohybovali v centre Babylonu."

"Nedovolil som nikomu aby terorizoval krajiny Sumeru and Akkadu. Zohladnil som potreby Babylonu a vsetkych jeho svätyn, podporujúc ich blaho. Obyvatelom Babylonu som zdvihol ich nehanebné jarmo. Obnovil som ich zborené príbytky. Urobil som koniec ich nestastiam."

"Na moje skutky sa mi Marduk, velky Pán zaradoval, a mne, Kyrovi, královi, ktory ho chválil, a Cambysesovi, môjmu synovi, potomkovi mojich bedier, a vsetkym mojim jednotkám, dal stedro svoje pozehnanie, a v dobrom duchu sme neobycajne chválili jeho velkú bozskost."

"Vsetci králi, ktorí sedeli v trónnych miestnostiach, vsade v styroch stvrtinách, od Horného ku Dolnému moru, tí, ktorí prebyvali v. . .vsetci králi Západnej krajiny, ktorí prebyvali v stanoch, mi priniesli ich velké poplatky a pobozkali moju nohu v Babylone. Od ...ku mestám Asura a Súz, Agade, Eshnunany, miest Zambanu, Meurnunu, Deru, az tak daleko ako územie krajiny Gutium, sväté mestá medzi Tigrisom, ktorych svätyne boli v ruinách pocas dlhého casu, Bohov, ktorí prebyvali v ich strede som vrátil na miesta a domov, aby tam prebyvajúc zotrvávali.

"Zhromazdil som vsetkych ich obyvatelov a vrátil ich do ich príbytkov. Bohovia Sumeru a Akkadu, ktorych mal Nabonidus, ktorych na hnev Pána bohov priniesol do Babylonu, som ja na príkaz Marduka, velkého Pána umiestnil do miest ich prebyvania, slastne byvajúcich.

"Kiez vsetci bohovia, ktorych som umiestnil do ich svätyn adresujú dennú modlitbu v môj prospech Belovi a Nabuovi, aby moje dni boli dlhé."

Text hore ukazuje, ze král Kyros skutocne povolil mnohym národom, ktoré si podrobil nielen praktizovanie ich rozlicnych nábozenstiev. Ba co viac, znovuvybudoval ich chrámy, obnovil ich clánky bohosluzieb, a povolil viacerym etnickym skupinám (zahrnujúc Zidov), ktory boli zajatí v Babylone návrat do ich domoviny.

KYROVO NAPADNUTIE BABYLONU

Nasledujúci vynatok textu z valceka rozpráva o lahkosti, s akou Kyrove armády vstúpili do mesta Babylonu. Toto takisto dokazuje Izaiásovo proroctvo a udalosti v knihe Daniel:

"Jeho siroko rozsiahle jednotky, ich pocet, ako vody v rieke, ktorá sa nedá odmerat prechádzali pozdlzne, ich zbrane ulozené. Bez jedinej bitky vkrocil do mesta Babylon, usetriac tym Babylonu skody. Odovzdal do mojich rúk Nabonidusa, král, ktory ho nechválil."

Kniha Daniel odhaluje iba, ze v rovnakú noc, v akú mal král Babylonu velkú oslavu, bolo mesto napadnuté a král bol zabity. Zdá sa, ze biblická správa podporuje text na Kyrovom valceku v tom, ze invázia do Babylonu bola rychla a lahká, a ze tam bol slaby, alebo ziadny odpor od obrancov.

V prvom zväzku svojich historickych práci grécky historik Herodotus zaznamenáva nasledovné o invázii do Babylonu králom Kyrom:

"Na vrchu, medzi hranami hradby, skonstruovali budovy, jednoduché komnaty jednu vedla druhej, nechajúc medzi nimi priestor velky pre otocenie stvorzáprahu. V obvode hradieb je sto brán, vsetky mosadzné, s bronzovymi prekladmi a závesmi. . .Mesto je rozdelené na dve casti riekou, ktorá tecie cez jeho stred. Táto rieka je Eufrat, siroká, hlboká, s lahkym prúdom, ktorá povstáva v Arménsku a vyteká do Erythreanského mora.

"Na riekach, kde koncia tieto krízne ulice sú nízke brány v plote, ktory lemuje prúd, ktoré sú, ako velké brány vo vonkajsom plote, vsetky mosadzné a otvorené oproti vode. Kyros na svojej ceste do Babylonu prisiel na breh Gyndes, ktorého prúd, zacínajúci v horách Matienianskych, tecie cez krajinu Dardanians, a vyteká do rieky Tigris. Tigris, po tom, co priberá Gyndes, ktory do neho vteká pri meste Opis, a vylieva sa do vôd Erythraeanského mora.

"Ked Kyros dosiahol tento prúd, ktory môze byt prekroceny iba lodkami, jeden z posvätnych konov, ktoré sprevádzali jeho pochod, plny ducha a velkého temperamentu, vkrocil do vody, a snazil sa sám ju prekrocit; ale prúd ho zadrzal, prúd s ním zmietal a stiahol ho do svojich hlbín. Kyros sa nahneval na rieku a pohrozil, ze zlomí jej silu tak, aby ju v budúcnosti aj zena dokázala prekrocit lahko bez toho, aby si namocila kolená.

"Vzhladom k tomuto zámeru, oddialil svoj útok na Babylon a rozdeliac armádu na dve casti, vytycil na oboch stranách lanami stoosemdesiat priekop na kazdej strane Gyndes, odvádzajúc od nej vsetkymi smermi, a nechajúc kopat svoju armádu, niektorych na jednej strane rieky, niektorych na druhej, previedol svoju hrozbu za pomoci velkého poctu rúk, ale nie bez toho, aby stratil celé letné obdobie. Po tom, co porazil rieku Gyndes, tym ze jej vody odviedol tristosestdesiatimi kanálmi, Kyros, s pristupujúcou jesenou vytiahol v ústrety proti Babylonu. Babyloncania, utáborení vo vnútri ich hradieb ocakávali jeho príchod.

"Bitka bola bojovaná na krátku vzdialenost od mesta, v ktorej boli Babyloncania porazení perzskym králom, kde ustúpili mnohí z ich obrancov. Tu sa mnohí zatarasili a robili si srandu z jeho obliehania, leziaci v sklade s proviantom na mnohé roky, pripravení proti útoku; pretoze ked videli ako Kyros dobyva národ za národom, boli presvedcení, ze on nikdy neskoncí, a ze na nich dôjde rad na konci. Teraz Kyros nevedel ako postupovat, lebo ako cas pokrocil, on neurobil ziaden pokrok v dobyvaní mesta.

"V jeho rozrusení niektorí sa mu navrhli myslienku, alebo on sám prisiel s plánom, ktory sa rozhodol nasledovat. Umiestnil cast svojej armády na miesto, kde rieka vtekala do miesta, a inú cast na koniec, kde vytekala, s nariadením, aby sa dostali do mesta dnom rieky, hned ako rieka sa stane dostatocne plytkou: on potom so svojou armádou ustúpil a prisiel na miesto, kde Nitocris vykopal nádrz pre rieku, a tam urobil presne to isté, co uz urobil v minulosti: odklonil Eufrat kanálom do nádrze, ktory sa stal potom bazinou, a tym rieka klesla na tak nízku hladinu, ze prirodzené dno prúdu sa stalo prekrocitelnym.

"Nato Perzania, ktorí boli nechaní pri babylone na behu rieky vstúpili do prúdu ktory teraz klesol tak, ze dosahoval v strede vysku muzskych stehien, a vkrocili do mesta.

"Ak by boli Babyloncania varovaní, co zamysla urobit Kyros, alebo by si uvedomili ich nebezpecenstvo, nikdy by nedovolili, aby Perzania vstúpili do mesta, to by ho radsej znicili; ak by uzavreli vsetky brány ciest, ktoré koncili pri rieke, a nadstavali by hradby pozdlz oboch strán prúdu, tak by chytili nepriatela a boli by v pasci. Ale, ako to bolo, Perzania prisli k nim prekvapujúco a prevzali mesto.

 

"Následkom velkej rozlohy mesta, obyvatelia centrálnej casti Babylonu, este dlho po tom, co boli prebraté vonkajsie casti mesta nevedeli nic o tom, co sa stalo, lebo boli zapojení do festivalu tancu a hyrenia. Také boli okolnosti prvého zaujatia Babylonu." Pozri Daniel kapitola 5.

Skoro 150 rokov pred Kyrovym narodením, Boh deklaroval cez proroka Izaiása, ze clovek menom Kyros bude pomazany za pastiera nad jeho ludom a znovuvybuduje Jeruzalem. V case Izaiásovho proroctva bol Jeruzalem prosperujúcim mestom, ktoré nebolo znicené viac ako 100 rokov, az babylonskym králom Nabuchodonozorom.

Izaiás 44:24, 26-28

"Toto hovorí Pán, ktory ta vykúpil a ktory ta formoval od materského lona: "Ja som Pán, co som vsetko stvoril, nebesá som sám roztiahol, zem som rozprestrel vlastnou mocou.. . . Uplatnujem slovo svojho sluhu a plán svojich poslov splnam. Vravím Jeruzalemu: "Bud obyvany!" - a mestám Júdska: "Budte zbudované!" - a jeho zrúcaniny postavím. (verse 24, 26).

Vo versi 24, Boh pripomína príslusníkom Izraela, ze on je Stvoritel vsetkych vecí a ich Vykupitel. Vo versi 26 hovorí, ze on má silu uskutocnit vsetky veci, ktoré boli povedané jeho sluhami a poslami a sluby na znovuosídlenie Jeruzalema a znovuvybudovanie miest Júdu

" Hlbine hovorím: "Vyschni!" - a tvoje rieky vysusím. Kyrovi vravím: "Môj pastier, splnís kazdú moju ziadost." On povie Jeruzalemu: "Zbuduj sa!" a chrámu: "Bud zalozeny!" (verse 27-28).

Niektorí si myslia, ze odkaz na hlbku a vyschnutie riek vo versi 27 sa vztahuje na metódu, ktorou bola rieka Eufrat odchylená pre vstup Kyrovej armády do Babylonu. Aj ked to znie ako hodnoverné vysvetlenie dané historickym pramenom o invázii mesta, môzu existovat aj iné vysvetlenia, ktoré sú mimo rozsahu tejto stúdie. Akokolvek, vsak vers 27 je znacne jasny v tom, ze Boh menoval Kyra ako muza, ktory bude pastierom jeho ludu a postará sa o jeho plán návratu Zidov do ich domoviny a znovu vybuduje ich mestá a chrám.

Izaiás 45:1-13

"Toto hovorí Pán svojmu pomazanému, Kyrovi, ktorého som vzal za pravú ruku, aby som pred ním posliapal národy a odpásal bedrá králov, aby sa pred ním otvorili vráta a brány sa nezatvorili: "Ja pôjdem pred tebou, co je hrbolaté, urovnám, kovové brány prelomím a zelezné závory pozrázam. Dám ti poklady ukryté v tme a tajnosti skrys, aby si vedel, ze ja som Pán, ktory ta volám po mene - Boh Izraela. " (verse 1-3 ).

Vo versoch 1 az 3 vidíme, ze Kyros je nazvany Pánov pomazany (hebrejsky mashiyach [maw-shee'-akh]). Ktoré oznacuje osobu specificky vbratú a oddelenú kvôli specifickej úlohe. Vsíma si tieziahnut a pomôct Kyrovi porazit mnoho národov (to jest urovnat hrbolaté).

Otvorenie vrát, rozpoltenie bronzovych dverí a rozrezanie bronzovych závor chce ukázat Boziu intervenciu na otvorenie stovky bronzovo - zmesovych brán Babylonu královi Kyrovi a jeho armáde.

Predstavte si Kyrovo prekvapenie a striezlivé uvazovanie, ked si zacal uvedomovat izaiásovo proroctvo a uvedomil si, ze takmer 150 rokov pred jeho narodením bol pomenovany a uvedeny Bohom Izraelitov, aby sa stal mocnym vítaziacim králom a uskutocnil úlohu pre tohto Boha, o ktorom nikdy nepocul, a ani ho nechválil.

Dnes sa na Izaiásovo proroctvo dívame v matnom svetle starodávnej histórie, co stazuje plné pochopenie Kyrovej perspektívy proroctva. Kyros vnímal prorocvtvo z perspektívy svojich mnohych vítaznych bitiek a ako lahko si podmanil mnoho národov, zahrnujúc mocnú babylonskú rísu s jej hlavnym mestom.

"Pre svojho sluhu, Jakuba a Izrael, svojho vyvolenca, som ta zavolal po mene a dal som ti názvy, hoci si ma nepoznal. Ja som Pán a iného niet, okrem mna nieto Boha. opásal som ta, hoci si ma nepoznal, aby vedeli od vychodu slnka i od západu, ze okrem mna nieto nikoho, ja som Pán a iného niet. Formujem svetlo a tvorím tmu, spôsobujem blaho a utváram nestastie, ja som Pán, co robím toto vsetko. " (verse 4 az 7).

Boh Stvoritel vyjadruje vo versi 6, ze jednym z dôvodov pre jeho proroctvo je, aby ludia mali pokracujúce svedectvo, ze on je Boh. Proroctvo dotykajúce sa Kyra a jeho naplnenia je pokracujúcim svedectvom sily a autority Boha Stvoritela nad jeho stvorenstvom. Pozri Jn. 1:1-3; Ef. 3:8-9; Heb. 2:10.

" Beda tomu, co sa so svojím tvorcom háda, jeden crep z crepov zeme. Ci hlina povie tvorcovi: "Co robís, ved tvoje dielo nemá rúk?" Beda tomu, co vraví otcovi: "Co plodís?" - a zene: "Co sa zvíjas v krcoch?" Toto hovorí Pán, Sväty Izraela, jeho tvorca: "Pytate sa ma o budúcnosti mojich synov a rozkazujete o diele mojich rúk? Ja som ucinil zem a cloveka na nej som ja stvoril. Moje ruky roztiahli nebesá a rozkázal som vsetkému ich vojsku" (verse 9 az 12).

Verse 9 az 12 sa zdajú byt varovaním královi Kyrovi, aby starostlivo vzal v úvahu a respektoval desivú moc Boha, ktory si nárokuje mat maximálnu moc na stvorenie a znicenie a zazanamenal slová dotykajúce sa ho, a toho co mal vykonat 150 rokov pred jeho narodením.

"Ja som ho [Kyra] vzbudil v pravde a vsetky jeho cesty urovnám, on postaví moje mesto [Jeruzalém] a mojich zajatcov prepustí, nie za kúpnu cenu ani za dar, hovorí Pán zástupov. " (vers 13).

Tuna vidíme úlohu, pre ktorú bol Kyros privedeny k existencii vykonat pre Stvoritela Boha Izraela. Hisória zaznamenáva, ze Kyros vykonal úlohu, na ktorú bol predurceny.

Kyrovo prehlásenie

V druhej knihe Kroník, v kapitole 36 a v knihe Ezdrás, v kapitole 1, je nám povedané, ze král Kyros bol motivovany Bohom, aby napísal dekrét, ktory povoloval Zidom návrat do Jeruzaléma, aby vybudovali chrám:

"V prvom roku perzského krála Kyra, aby sa splnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiásovymi ústami, Pán vzbudil ducha perzského krála Kyra, ze dal v celom svojom královstve vyhlásit - a to aj písomne - toto: "Takto hovorí perzsky král Kyros: Pán, Boh nebies, mi dal vsetky královstvá zeme a on mi nalozil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktory je v Judei. Kto z vás teda patrí k vsetkému jeho ludu, Pán, jeho Boh, nech je s ním a nech ide!" (2. Kroník 36:22-23).

"V prvom roku perzského krála Kyra, aby sa splnilo Pánovo slovo, vyslovené Jeremiásovymi ústami, Pán vzbudil ducha perzského krála Kyra, ze dal v celom svojom královstve vyhlásit - a to aj písomne - toto: "Takto hovorí perzsky král Kyros: Pán, Boh nebies, mi dal vsetky královstvá zeme a on mi nalozil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktory je v Judei. 3 Kto z vás teda patrí k vsetkému jeho ludu, nech je s ním jeho Boh a nech ide do Jeruzalema, ktory je v Judei, a nech buduje dom Pána, Boha Izraela; to je ten Boh, ktory byva v Jeruzaleme." (Ezdrás 1:1-3).

Nehovorí sa nám, ze král Kyros si zacal uvedomovat Izaiásovo proroctvo tykajúce sa jeho zivota;avsak je úplne mozné, ze Kyros bol oboznámeny s proroctvom Danielom, ktory zastával jedno z najvyssích miest úradov parzskej ríse, ako hlavny z troch predstavenych nad Perziou (pozri Dan. 6:1-3). Takisto mu to mohlo byt povedané knazom Ezdrásom, alebo Nehemiásom, ktory bol dalsím vysokopostavenym Zidom v perzskej vláde (pozri Neh. 2:2; 8:9; 10:1). Inou moznostou je, ze Kyros objavil proroctvo sám, ked studoval nábozenstvá svojich zajatcov. Akokolvek vsak prisiel k pochopeniu Izaiásovho proroctva, pochopil, ze on je tym, kto v nom bol pomenovany, a ze bol vyvoleny pred svojim narodením, aby vykonal sluzbu Bohu Zidov, ktory si nárokoval byt Zvrchovanym Bohom a Stvoritelom vsetkych vecí.

Jeremiásovo proroctvo

Kapitola 36 druhej knihy Kroník a tiez kapitola 1 v Ezdrásovi ukazuje, ze Boh Stvoritel oboznámil král Kyra s proroctvom u Izaiása a motivoval ho ku dovoleniu Zidom vrátit sa do ich domoviny v poriadku tak, aby sa vyplnili slová, vyrieknuté Jeremiásom.

Prorok Jeremiás v prvom rade zaznamenáva priebeh svetovych udalostí cez históriu a ich kulináciu pri príchode Mesiása a ustanovenie Bozieho královstva na zemi. Sväté písma odhalujú, ze v pláne Zvrcovaného Otca pre ludstvo je tiez specificky casovy rámec, kedy tento plán bude ukonceny a ze sú specifické doby, ked sa urcité udalosti, ktoré sú v tomto pláne musia odohrat. Zdá sa, ze jediné proroctvo zaznamenané Jeremiásom, ktoré rozpráva o babylonskom zajatí pre dom Júdu a ich návrat do ich domoviny z tohto zajatie je u Jeremiása, kapitoly 25 a 29.

Jeremiás 25:8-13

"Nuz toto hovorí Pán zástupov: Pretoze ste nepocúvali moje slová, hla poslem a zoberiem vsetky kmene severu (hovorí Pán - aj Nabuchodonozorovi, královi Bábela, svojmu sluhovi) a privediem ich proti tejto krajine a proti jej obyvatelom i proti vsetkym tymto okolitym národom. Splním na nich kliatbu, obrátim ich na hrôzu a posmech a na vecnú púst." (verse 8-9).

Vzhladom na ich trvalú vzburu proti nemu a ich odmietnutie napravit ich hriechy, Boh povedal, ze spôsobí, ze dom Júdu pôjde do babylonského zajatia.

"Odstránim spomedzi nich hlas plesania a hlas radosti, hlas zenícha a hlas nevesty, hlas mlyncekov a svetlo lampy. Celá táto krajina bude vyhnanstvom a hrôzou a tieto národy budú slúzit sedemdesiat rokov babylonskému královi." (verse 10-11). Pozri tiez Jer 29:1-10.

Vers 11 nám hovorí, ze zem bude pustatinou a ze dom Júdu bude v zajatí 70 rokov. Ale preco 70 rokov trestu? Jednym z dôvodov tohto zajatia bolo odmietnutie Zidov poslúchat Bozie zákony. Jeden z tychto zákonov sa dotykal toho, aby pôda bola nechaná na oddych kazdych sedem rokov (t.j., zem Sabatu):

"V siedmom roku vsak nech má zem úplny odpocinok, cas pokoja pre Pána! Vtedy neosievaj svoje pole a neorezávaj svoju vinicu! Nezbieraj, co samo narástlo po tvojej zatve, a vinicové strapce, ktoré si neorezával, neoberaj: zem má mat rok odpocinku." (Lev 25:4-5).

"Ak ma nebudete poslúchat a prestúpite niektory z tychto mojich príkazov, ak opovrhnete mojimi predpismi a ak sa vám budú moje nariadenia príkrit, takze nevyplníte niektory z mojich príkazov a tak porusíte zmluvu so mnou, potom vám urobím toto: Zoslem na vás hrôzu, suchoty a horúcku, co vyhasína zrak a stravuje zivot. Nadarmo rozsejete svoje semeno, lebo ho zozerú vasi nepriatelia. Obrátim svoju tvár proti vám, takze vás vasi nepriatelia dobyjú a vasi odporcovia vás potlacia a vy budete utekat aj vtedy, ked vás nebude nik prenasledovat. A ak ma nebudete ani potom pocúvat, budem vás trestat dalej sedem ráz väcsmi za vase hriechy.. . . . A ak aj potom budete konat proti mne a nebudete ma chciet pocúvat, budem vás bit dalej aj sedem ráz viac, podla vasich hriechov." (Lev 26:14-18, 21).

"Vás vsak rozozeniem medzi národy a za vami vytasím mec. Vasa krajina sa stane pústou a vase mestá budú rumoviskami. Potom sa krajine nahradí jej odpocinok za cely cas, co bude spustosená a kym bude vás nepriatel zit vo vasej krajine; vtedy bude mat krajina odpocinok a nahradí si svoje soboty. Za cely cas, co bude spustosená, bude mat odpocinok, odpocinok, aky nemávala, kym ste v nej byvali. " (Lev 26:33-35 ).

Co je odhalené o 70 rokoch trestu v 2. knihe Kroník môze naznacovat, ze Zidia porusovali zákon o odpocinku pôdy:

" A co ostalo spod meca, odviedol do zajatia do Babylonu a boli jemu i jeho synom otrokmi, az kym sa nezacalo perzské královstvo, aby sa naplnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiásovymi ústami a aby zem mala do chuti sobotnych rokov; cez cely cas spustosenia slávila sobotu, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov." (2. Kroník 36:20-21).

Kedze väcsina obyvatelstva domu Júdu bola v babylonskom zajatí, zem odpocívala, pretoze v Palestíne zostalo vellmi málo ludí na to, aby obrábali zem.

"A az uplynie sedemdesiat rokov, potrescem babylonského krála i ten lud -hovorí Pán - pre ich hriech, aj krajinu Chaldejcov a obrátim ju na púst. Privediem na tú krajinu vsetky svoje hrozby, ktoré som proti nej vyhlásil, vsetko, co je napísané v tejto knihe, co Jeremiás prorokoval proti vsetkym národom. " (Jer 25:12-13).

Aj ked Jeremiás predpovedá koniec zidovského zajatia po 70 rokoch, nehovorí nic o tom, kedy budú Zidia poslaní spät do ich domoviny.

(Pre Redemptio prelozil Danko)