Otázka
- 9
|
Ukrajina,
pravoslavie a
ÚNIA
|
19.
okt 1998
|
Vazeny
otce!
Vo svojej
odovedi ste pisali ze Kijevska cirkev nikdy
nebola formalne rozdelena. Nemohli by ste to
prosim trosku rozpisat. Ako to bolo v historii s
pravoslavim a zjednocovacimi snahami na
ukrajine.
Dakujem pekne
za odpoved.
Vilo
Na
uvedené skutocnosti poukázal
exarcha Husar, ktorého funkcia je na
úrovni latinského arcibiskupa, a
baziliánsky predstaveny o. Atanasio Pekar
5. júla 96 masmédiám pri
prílezitosti slávenia
styristorocnice Brestskej
únie.
Carihradská
cirkev sa oficiálne (formálne)
oddelila od Apostolského Stolca v roku
1054. Rím vtedy exkomunikoval
carihradského patriarchu a carihradsky
patriarcha zase exomunikoval pápeza
(samozrejme, z jeho strany exkomunikácia
nebola platná).
Ukrajina
prijala krestanstvo v roku 988, teda este pred
rozdelením.
Krestanstvo a
obrad prisli na Ukrajinu z Carihradu. Ked teda
Carihrad bol formálne odlúceny od
katolíckej Cirkvi, neznamená to,
ze aj Ukrajinská cirkev bola od
Ríma odlúcená, nakolko mala
uz svoju vlastnú existenciu.
Ukrajinská
cirkev sa následkom svojho pôvodu
a, povedal by som, zotrvacnostou pridrziavala
Carihradskej cirkvi. Vtedy totiz tieto
zálezitoti neboli vseobecne
kazdému také jasné, ako
sú nám teraz.
V praxi sa teda
pridrziavala Carihradu, ale oficiálne
(FORMÁLNE) nebola nikdy
odlúcená od Ríma. Vzhladom
na nu nebola vydaná ziadna
exomunikácia ci iny dokument
vyhlasujúci jej separáciu od
Petrovho Stolca.
Preto o.
Atanasio Pekar hovorí:
"Mozno povedat,
ze Únia nebola dokonca ani
návratom, ale predovsetkym
obnovením zabudnutej jednoty,
pretoze Kyjevská cirkev sa nikdy
formálne neoddelila od
Apostolského Stolca."
Co sa tyka
pravoslávia a zjednocovacích
snáh na Ukrajine, to je siroká
téma. Odporúcam napr. knihu Sv.
Jozafát Kuncevic, ktory bol Plockym
arcibiskupom a je muceníkom jednoty.
Pár kopií máme v nasom
klástore v MI.
Sv.
Jozafát velmi trpezlivo a láskavo
vysvetloval reholníkom i inym
zainteresovanym situáciu Ukrajinskej
cirkvi v súvise s Rímom.
Mnohí sa nechali presvedcit jeho
argumentami i láskavostou. Mal taky velky
vplyv, ze ho nazyvali "dusechvat".
Treba si
uvedomit, ze v tom case neboli masmédia,
ako ich máme dnes. Medzi klérom a
reholníkmi (nehovoriac uz o jednoduchom
lude) bolo ohladom danej veci vela
neinformovanosti.
Samotné
slovo "pravoslavie" znamená "pravá
oslava (Boha)", alebo tiez "pravá
náuka o Bohu".
Pred schizmou
(1054) celá Cirkev, tak Vychodná
ako aj Západná, sa nazyvala
pravoslávnou. Ba i dnes katolícka
Cirkev sa nevyhyba uzívaniu tohto slova.
Ak sa napríklad povie, ze niekto je
ortodoxny katolík, znamená to, ze
sa verne pridrziava katolíckeho ucenia.
Slovo "pravoslávny" sa v gréctine
povie "ortodox", co je to isté. Pri
uzívaní tohto slova v
masmédiách i inde sa na jeho
vyznam, ci ide o názov cirkví
alebo sa hovorí o pravom ucení,
vychádza z daného kontextu.
Slovanské slovo "pravoslavie" sa
uzíva obycajne iba v súvise s
pravoslávnymi cirkvami.
Carihrad, po
odstiepení sa, zdôraznoval, v
protive k Rímu, ze on je ten, ktory
má pravú náuku,
pravoslavie. Z toho im teda zostal názov
"pravoslávna (ortodoxná) cirkev".
Vsetky
pravoslávne cirkvi majú svoj
pôvod a korene v katolíckej Cirkvi.
Prvy vyznam slova "pravoslávna cirkev" je
schizmatická cirkev, ktorá
neuznáva autoritu Petrovho Stolca.
o. Eirene
|
9
|
|