|
Otázka
|
Litmanová
a Michalany, Posmrtny
zivot
|
22.
feb 1999
|
Volám sa Lenka a
mám 14 rokov.
Zaujímal by ma
Vás názor na zjavenia v Litmanovej
a v Michalanoch.
Rada cítam
clánky o UFO. Co si myslíte o
tejto problematike?
Este by som chcela vediet
nieco o posmrtnom zivote.
|
Odpoved
|
o.
Eirene
|
22.
feb 1999
|
Drahá
Lenka!
Velmi ma potesili Tvoje
otázky ako aj to, ze si povedala kolko
más rokov.
1)
Pokial ide o zjavenia na
ktoré sa pytas, Lenka, tie patria k
takzvanym "súkromnym zjaveniam". Jestvuje
vsak aj "verejné Zjavenie", alebo
"konecné Zjavenie", alebo casto
jednoducho iba "Zjavenie". Uzíva sa pren
aj termín "Depositum Fidei - Poklad
Viery". Verejné Zjavenie je vsetko to, co
nám Boh zjavil skrze prorokov
Starého Zákona a v plnosti skrze
Jezisa Krista.
Na toto Zjavenie sa
vztahujú slová Jezisa Krista,
ktoré povedal svojim apostolom potom, ked
ich poslal hlásat evanjelium
vsetkému stvoreniu:
Kto
uverí a dá sa pokrstit, bude
spaseny; ale kto neuverí, bude
odsúdeny. (Mk 16:16)
Neuverit verejnému
Zjaveniu, ako vidís, znamená
vecné zatratenie. Verejné Zjavenie
zaväzuje cloveka vo svedomí. Boh
nepripústa lahostajnost k
verejnému Zjaveniu. Kristus odovzdal
verejné Zjavenie svojej Cirkvi, a
tá ho bude ohlasovat az do konca sveta.
Najkratsím vyjadrením
verejného Zjavenia je, ked sa
modlís "Verím v Boha…".
Katechizmus katolíckej Cirkvi, ktory
teraz na Slovensku vysiel, je vynikajúcim
pramenom pre poznanie Bozieho Zjavenia. Clovek
nemusí poznat vsetky dogmy a
teologické spisy, aby mohol byt veriacim.
Stací, ked verí vsetko, co
katolícka Cirkev verit prikazuje, cize
ked verí katolíckej
Cirkvi.
Súkromné
zjavenia nie sme povinní verit. To
znamená: môzeme, ale
nemusíme. Od toho nezávisí
priamo nasa spása.
Spomínany katechizmus
katolíckej Cirkvi hovorí o
súkromnych zjaveniach toto (preklad z
anglictiny, lebo nemám poruke slovensky
text):
66 -
V priebehu vekov jestvujú
takzvané "súkromné
zjavenia", z ktorych niektoré boli
uznané autoritou Cirkvi. Nepatria vsak
k pokladu viery. Ich úlohou nie je
vylepsit alebo doplnit Kristovo
konecné Zjavenie, ale aby v urcitom
historickom období pomohli plnsie
prezívat ho. Sensus fidelium, vedeny
ucitelskym úradom Cirkvi, vie ako
rozlísit a prijat v tychto zjaveniach
to, co pre Cirkev predstavuje pravé
volanie Jezisa Krista, alebo jeho
svätych.
Krestanská
viera nemôze prijat "zjavenia",
ktoré prehlasujú, ze
prevysujú alebo opravujú
Zjavenie, ktorého Kristus je
naplnením. Je to v prípade
istych nekrestanskych nábozenstiev a
tiez u niektorych nedávnych siekt,
ktoré sú zalozené na
takychto "zjaveniach".
Cirkev nás teda
ucí, ze súkromné zjavenia
(ak sú pravé) nám
POMÁHAJÚ plnsie zit to, co od
nás ziada vseobecné Zjavenie.
Nemyslím si preto, ze je múdre len
tak mávnut rukou, alebo pohrdnút
súkromnymi zjaveniami. Nemyslím
si, ze je správny postoj tych,
ktorí tvrdia, ze nepotrebujeme ziadne
súkromné zjavenia, lebo
úplne vraj stací to, co Cirkev
ucí (cize verejné Zjavenie). Ved
to Cirkev ucí, ze súkromné
zjavenia nám POMÁHAJÚ. Boh
nám v tazkych historickych obdobiach
prichádza nimi pomôct, dáva
nám osobitnú milost.
Nepomáhal by nám nimi, keby vedel,
ze túto pomoc nepotrebujeme. Nie je preto
múdre, myslím si, pohrdat Bozou
POMOCOU!
Zaiste, nemáme byt
naivní alebo hlúpi. A tí,
ktorí úprimne milujú Jezisa
Krista a Jeho Matku, tí nie sú
takí naivní, ako si mnohí o
nich myslia. "Sensus fidelium", ktory
katechizmus spomína, to je ten "cit"
alebo "zmysel veriacich", ktory im umoznuje
rozoznat pravdu od lzi. Ludia, ktorí
majú zivú vieru, ktorí sa
snazia zachovávat Bozie prikázania
a nechajú sa viest ucitelskym
úradom Cirkvi, takyto ludia
rozoznajú, - ved to Cirkev tvrdí -
pravé zjavenia od falosnych.
Súkromné
zjavenia môzu mat rozlicny rozmer, od
ciste osobnych zjavení, ktoré
sú urcené len pre tú jednu
osobu, az po tie, ktorych posolstvá
sú urcené pre celú Cirkev,
ako je to napríklad v prípade
Fatimy, alebo v prípade ustanovenia
sviatku Bozského Srdca… (ale aj
vtedy spadajú do kategórie
"súkromnych" zjavení).
Je teda jasné, ze
Cirkev nemôze zaujat stanovisko ku vsetkym
moznym zjaveniam vo svete. Ak nezaujme svoje
stanovisko, tym ich ani neschvaluje ani
nepopiera (ponecháva to na sensus
fidelium).
Viem, Lenka, pytala si sa na
môj názor na Litmanovú. Toto
vsetko som vsak musel napísat, aby som ho
mohol povedat a aby nedoslo k
nedorozumeniu.
Sv. Alfonz a sv. Ludvik z
Montfortu nám hovoria ohladom
súkromnych zjavení, ze je
dokonalejsie verit ako neverit, lebo
"láska vsetko verí" (1 Kor 13). Ja
sa snazím drzat tejto zásady. Ak
mi niekto nieco povie, chcem mu verit.
Neverím mu az vtedy, ked vidím v
jeho reci jasné protirecenie alebo
mám iné vázne argumenty.
Neverit niekomu bez príciny,
znamená tazko ho urazit a vyhlásit
ho bez príciny za luhára. Preco by
som to mal robit? To robia len pysní
ludia.
Pokial som sledoval
posolstvá z Litmanovej, nevidel som tam
nic, co by si protirecilo, alebo bolo proti
Zjaveniu (verejnému). Naopak, podla mna,
sú to krásne a hlboké, hoci
zdanlivo jednoduché posolstvá. Ak
by si niekto chcel vymysliet tolké
posolstvá, nie je mozné aby sa
niekde nepomylil. Ak tomu niekto neverí,
nech skúsi vymysliet tolké
posolstvá, akokolvek jednoduché,
ci sa mu to podarí!
Poznám ludí
najmenej zo styroch farností,
ktorí tam chodievali autobusmi. Sú
to vsetko ludia s hlbokou vierou, ktorí
sa snazia zachovávat Bozie
prikázania a sú verní
Cirkvi. Ci tento sensus fidelium nie je silnym
dôkazom litmanovskych
zjavení?
Sám som svedkom
velkych duchovnych obrátení,
ktoré sa stali na Litmanovej.
Hlavnú váhu tu
má vsak prehlásenie (hoci nie
definitívne) presovského otca
biskupa Jána Hirku na Litmanovej, z 3.
decembra 1995, ked povedal:
"To, co
sa tu doteraz stalo, nebolo nic
závadné proti viere, ani proti
mravom." Len on, ako
miestny ordinár a biskup má
právo vyjadrit sa oficiálne o
tychto súkromnych zjaveniach. Ak by sa
niektory iny biskup (hoci aj vlastny pomocny)
vyjadroval autoritatívne o tejto
zálezitosti, prekracoval by hranice
svojej kompetencie.
A predsa, este jednu vec
ohladom Litmanovej. Starsí spolubrat o.
Jozef, knaz svätého zivota, mi raz
povedal:
"Pre mna je
argumentom v prospech Litmanovej
pokoj
dievcat.
Ved keby si to
vymysleli, nemohli by zostat také
pokojné. Keby som si ja vymyslel nieco
také, a potom, ked by som videl, co
som narobil, ze tam chodí
desattisíce ludí, ja by som sa
zbláznil."
Nuz, Lenka, toto je môj
názor na Litmanovú. Ale ak niekto
neverí, nemôzem sa na neho hnevat,
lebo tu treba respektovat postoj inych, kedze sa
nejedná o verejné
Zjavenie.
Co sa tyka Michalan,
nemôzem o tom vela hovorit (a nikdy nie
autoritatívne), lebo som tam osobne
nebol. Informácie, ktoré sa ku mne
dostali, boli skôr negatívne. A
neviem ani o nejakom vyhlásení
miestneho biskupa.
2)
UFO - Pre odpoved vid
otázku
císlo
8.
3)
Co sa tyka posmrtného
zivota, o tom jasne ucí
spomínané verejné
Zjavenie.
Po smrti cloveka nasleduje
okamzite osobny súd. Clovek je
súdeny z toho, ako zil. Ak clovek zomrel
v nejakom tazkom hriechu, ide okamzite do pekla.
Ak má odpustené vsetky hriechy ako
aj tresty za ne, ide hned do neba a vidí
Boha z tváre do tváre. Ak
nemá este vsetko zadostucinené,
ide do ocistca (z ocistca clovek môze
potom íst len do neba).
Je velmi dobré
rozmyslat o tychto veciach, lebo aj Sv.
Písmo hovorí: "Pamätaj na
posledné veci a nezhresís." Tie
posledné veci sú: smrt,
súd, peklo, nebo.
Sv. Alfonz napísal
vynikajúcu knihu o tychto veciach, nazyva
sa Vo
svetle vecnosti a
mozno si ju objednat aj v nasom klástore
v Michalovciach.
Ak odpovede, ktoré som
Ti tu dal, Lenka, neodpovedali na vsetko co si
mozno chcela vediet, napís zase a upresni
svoje otázky, prípadne zasli aj
nové.
Zehnám Ti a
odporúcam Ta pod ochranu nasej nebeskej
Matky.
o. Eirene
