Kazdy
zrejme tisíckrát pocul, ze
peniaze sú kryté zlatom. Chcem
teda hovorit o tejto bájke.
Mozno
ste prekvapení, ale
vydrzte.
Najprv
dávam otázku: Ak by to bola
pravda, ze peniaze sú kryté
zlatom, nájde sa aspon jeden clovek na
svete, ktory by dokázal vysvetlit, co
to znamená? Stretli ste uz niekoho,
kto by to VÁM dôkladne
vysvetlil?
Nie,
peniaze vôbec nie sú
kryté zlatom! Inác
povedané, peniaze nie sú o nic
viac kryté zlatom, ako sú
kryté dverami mojej izby, na
ktoré sa práve pozerám.
Aby
sme to pochopili, musíme pochopit co
sú peniaze.
Nuz,
co sú peniaze? (Viem, ze pre
niektorych sú bohom a preto vopred sa
ospravedlnujem, ze meno ich boha vyslovujem
len tak ako mi príde na
jazyk.)
Nuz
peniaze sú len púhe
císlo.
Neveríte?
Odstránte císlo z bankovky. Kto
potom povie, ze sú to peniaze?
Niekto
povie: Urobte to naopak, odstránte
papier. Budú to potom
peniaze?
Áno
budú, lebo aj bez papiera peniaze
môzu existovat, napríklad v
pocítaci. Ked vám banka
otvorí úcet, napríklad
pôzicku, ona tie peniaze
nevytlací na papier, císla
sú iba v pocítaci (a sú
to peniaze!).
Nuz
peniaze sú iba císla.
Louis
Even, francúzsky Kanadan vysvetluje
podstatu penazí vo svojom dielku
"Mytus
penazí
vyvráteny".
Ludská
spolocnost je tam reprezentovaná
piatimi stroskotancami na Ostrove
Prozretelnosti. Títo piati muzi sa
dostanú na ostrov, kde kedysi
dávno ktosi zil, ale teraz je tam len
polozdivocely dobytok, opustené polia
a lesy. Chytia sa vsetci do práce. Kto
pracuje, ten cosi vyrobí. Kazdy je v
niecom odborník, jeden stavbár,
druhy farmár, iny zeleziar. Behom roka
sa ich zivotná úroven podstatne
zlepsí. Nastáva vsak jeden
problém. Vymenny obchod, tovar za
tovar, sa s rastúcou vyrobou
stáva komplikovanym. Jeden
napríklad zrúbe strom v zime,
ale druhy dopestuje zemiaky v jeseni. Inokedy
niekto chce kúpit velkú vec, za
ktorú by trebalo vela malych
vecí. Peniaze by tento obchod
podstatne zlahcili. Avsak nik z nich nie je
odborníkom v peniazoch.
Zrazu
prichádza na ostrov dalsí
trosecník. Je to bankár menom
Oliver. Vsetci sú natesení, ze
majú odborníka na peniaze.
Urobia dohodu s Oliverom. Oni mu postavia
dom, dajú mu vsetko, co potrebuje,
jedlo saty, atd, jeho jedinou úlohou
bude starat sa o peniaze.
Oliver
slávnostne vyhlási:
Podarilo sa mi zachránit
súdok so zlatom. Ten stací na
tlacenie mnohych penazí." Potom Oliver
vytlací pre kazdého muza 200
jednodolároviek, spolu 1000
dolárov.
Muzi
mu natesene dakujú za peniaze, ale
Oliver hovorí: Nie tak
páni, peniaze sú predsa
moje."
Toto
je prvy trik bankára. Za svoju jednu
hodinu práce (tolko asi potreboval na
vytlacenie bankoviek) si privlastnil
jednorocny pracovny vysledok piatich muzov.
Ukradol pät rokov za jednu hodinu.
Oliver
dalej hovorí: Myslím,
páni, ze 8 percentny úrok
nebude nerozumny." Muzi ochotne
súhlasia, ved vsade na svete to tak
chodí. Nevsimli si, ze je to uz druhy
trik.
Kedze
peniaze ulahcili vymenu vyrobkov, produkcia
nasich muzov sa v dalsom roku este
zdvojnásobila. Ale na konci roka bolo
treba bankárovi vrátit peniaze.
Niektorí mohli vrátit peniaze
aj s úrokami, väscine to vsak
nijako nevychádzalo. Az jeden z nich
si sadol a zacal pocítat: Oliver
nám dal po 200 dolárov, to je
spolu 1000 dolárov. Úroky
sú 80 dolárov. Vrátit mu
teda máme 1080 dolárov. Ked by
sme vzali aj vsetky peniaze na ostrove, nikdy
mu nebudeme schopní dat 1080
dolárov, lebo tych 80 dolárov
nejestvuje a jediny, kto ich môze
vyrobit je bankár Oliver. Ak aj niekto
z nás by bol schopny vrátit mu
peniaze s úrokmi, vsetci spolu to
nikdy nedokázu, lebo je to matematicky
nemozné. Ak mu ich nevrátime,
zhabe nám nase domy.
Príbeh
pokracuje dalej tak, ze Oliver "blahosklonne"
neziada okamzite základnú
pôzicku, ale iba úroky a
poziciava im dalsie peniaze. Podstatou je
vsak to, ze matematicky, hoci by sa aj
potrhali, ako celok mu nikdy nebudú
môct vrátit stále
stúpajúce dlhy. Toto je presne
financná situácia v dnesnom
svete, ked zopár bankárov
má v hrsti cely svet. Vsetky
státy sú zadlzené az po
usi.
Ale
vrátme sa k nasej téme:
cím sú kryté
peniaze?
Predstavme
si este raz nasich muzov ako pracujú
jeden rok na ostrove. Za ten rok kazdy nieco
vyrobí. Jeden vyrába stolicky.
Jednu vyrobí povedzme za 10
hodín. Druhy vyrába stoly,
jeden vyrobí za 50 hodín a
dalsí vyrába koberce, jeden
koberec vyrobí za 100 hodín.
Napísme teraz na kazdú stolicku
císlo 10, na kazdy stôl
císlo 50 a na kazdy koberec
císlo 100. Teraz, co sa stane, ked
ten, co vyrába stolicky chce
napríklad kúpit stôl? Ide
za "stolárom" a povie mu: Dám
ti pät stoliciek a ty mi daj jeden
stôl. Nuz toto je cely princíp
penazí, len s tym rozdielom, ze
namiesto toho, aby sme nemuseli hybat vecami,
polozíme císla na papier. Kedze
kazdy z muzov odpracoval za rok 2000
hodín, kazdému dáme 2000
dolárov (císel). Ked potom
príde "stolár" k tomu, co
vyrába stolicky, a chce iba jednu
stolicku, dá mu 10 dolárov. Ak
by tie peniaze nemal, mal by problém
vymenit 50 hodín práce za 10
hodín. Peniaze to vsak
umoznujú.
Vieme
uz teraz, cím sú kryté
peniaze? Sú kryté vyrobenym
tovarom, teda naozaj aj tymi dverami, na
ktoré sa práve pozerám.
Zlato nemá ziadne privilegované
postavenie medzi vsetkymi ostatnymi vecami.
Ján
Slanicky