Vybuch roztrhol ich lod na kusy. Kazdy sa chytal najblizsích trosiek, ktoré plávali okolo. Ked bolo po vsetkom, zistili, ze ich zostalo iba pät. Pät stroskotancov schúlenych na plti unásanej vlnami. Po ostatnych obetiach katastrofy nebolo ani stopy.

Hodiny ubiehali a ich oci skúmali horizont. V mysliach sa im vynárala otázka... Zazrie ich nejaká blízko sa plaviaca lod? Nájde si ich provizórne zostrojená plt cestu na priatelské pobrezie?

Zrazu zaznel vykrik: "Zem! Pozrite, v tom smere kam nás nesú vlny!"

Ked sa ukázali hmlisté obrysy pobrezia skutocne potvrdzujúce zem, postavicky na plti sa radostne roztancovali.

Bolo ich pät. Piati Kanadania, ako môzte vidiet na obrázku vlavo.

Bol tam Frank, tesár, velky a energicky. To on prvy vykríkol: "Zem!"

Potom Pavol, farmár. Môzte ho vidiet v popredí vlavo na obrázku ako klací na kolenách, jednou rukou na podlahe a druhou sa drzí stoziara.

Dalsí je Jim, chovatel dobytka. To je ten v páskovanych nohaviciach, co klací a pozerá sa smerom k zemi.

Este je tam Harry, pestovatel ovocia, trochu tucnejsí, sediaci na kufri, ktory stroskotanci zachránili z potápajúcej sa lode.

A konecne Tomás, prospektor a mineralóg, vesely chlapík. Stojí vzadu. Jednou rukou sa drzí stoziara a druhú má na pleci tesára Franka.

Vstúpit na pevnú zem, bolo pre nasich stroskotancov ako návrat k zivotu.

Najskôr sa zohriali a ususili, potom preskúmali ostrov, na ktorom sa ocitli daleko od civilizácie.

Rychly prieskum stacil na to, aby ich povzbudil na dusi. Zistili, ze ostrov nie je neúrodnou skalou a oni sú jedinymi obyvatelmi ostrova. Podla napolo krotkého správania sa niektorych zvierat usúdili, ze ostrov museli niekedy obyvat ludia. Jim, chovatel dobytka, si bol isty, ze ich casom dokáze úplne skrotit a vyuzit pre ich potreby.

Pavol, farmár, zistil, ze pôda na ostrove je úrodná.

Harry, pestovatel ovocia, objavil na ostrove ovocné stromy, ktoré pri dobrom osetrovaní prinesú urcite bohatú úrodu.

Pre Franka, tesára, boli najdôlezitejsie rôzne druhy velkych stromov. Bez velkej námahy z nich dokáze postavit drevenice pre ich malú spolocnost.

A Tomás, prospektor, zistil, ze skaly na ostrove dávali tusit obsah bohatych zásob minerálov. No chyba im náradie. Vedel vsak, ze svojou vynachádzavostou a zrucnostou bude môct vyrobit kovy z rudy skrytej v skalách.

A tak kazdy cítil, ze svoj talent bude môct vyuzit pre spolocné dobro. Vsetci súhlasili, ze tento ostrov pomenujú Ostrov Spásy. Nakoniec vsetci vzdali vdaku Prozretelnosti za celkom dobry koniec.

Tu sú nasi muzi pri práci.

Tesár buduje domy a vyrába nábytok. Potravu najprv nachádzajú kde sa dá, ale polia sú coskoro obrobené a zasiaté a farmár dostáva svoju úrodu.

Spociatku hladali potravu vsade, kde len mohli. Neskôr Pavol, farmár, obrobil polia, zasial plodiny a mohol zbierat úrodu.

Z roka na rok sa Ostrov Spásy, toto dedicstvo piatich stroskotancov, stával bohatsí a bohatsí.

Jeho bohatstvo nepochádza zo zlata, alebo papierovych penazí, ale zo skutocnej hodnoty: z bohatstva potravy, oblecenia a príbytkov, skratka, zo vsetkych vecí, ktoré ludia potrebujú k zivotu.

Kazdy pracoval vo svojom remesle. Kto mal akékolvek prebytky vo svojej produkcii, zamienal ich za nadbytocné vyrobky inych.

Zivot k nim nebol vzdy jemny a ani taky, ako by si boli zelali. Chybalo im plno vecí, na ktoré boli zvyknutí v civilizácii. Ale nestazovali sa, lebo ich osud mohol byt ovela horsí.

Okrem toho, vsetci z nich zazili v Kanade velkú depresiu a stále si pamätajú na svoje prázdne zalúdky, hoci obchody boli preplnené jedlom.

Nemuseli sa aspon pozerat na veci, ktoré potrebovali a ktoré hnili v obchodoch rovno pred ich ocami. Na ostrove nepoznali dane a nemuseli sa stále strachovat, ze im skonfiskujú majetok.

Pracovali síce tvrdo, ale aspon sa mohli tesit z ovocia svojej námahy.

Tak zveladovali ostrov, dakujúc Bohu a dúfajúc, ze príde den, kedy sa stretnú ziví a zdraví so svojimi rodinami, co povazovali za najdôlezitejsie pozehnanie. 

Velmi casto sa rozprávali o svojej situácii.

Pod jednoduchym ekonomickym systémom, ktory sa na ostrove vyvinul, zacínalo ich znepokojovat to, ze nemali ziadne peniaze. Vymenny obchod mal svoje nevyhody. Veci urcené k vymene neboli vzdy po ruke v case dojednávania obchodu. Napríklad, drevo prinesené farmárovi cez zimu mohlo byt splatené v zemiakoch az o sest mesiacov neskôr, ked farmár zobral úrodu.

Alebo nejaky velky kus tovaru mohol byt zameneny za iné mensie kúsky v rozdielnom case a od rozlicnych ludí.

Toto vsetko komplikovalo trh a zatazovalo im pamät. Keby mali penazny systém, kazdy by mohol predávat svoje veci ostatnym za peniaze. S tymito peniazmi by mohli kupovat akykolvek tovar, ktory potrebujú, vtedy ked bol na trhu. Chceli mat nejaky penazny systém. Ale nevedeli, ako ho zostrojit. Vedeli síce, ako vyrobit skutocné bohatstvo - tovar, ale ako vyrobit peniaze - symbol tohto bohatstva, to bolo nad ich sily. Nemali ziadnu predstavu, akú hodnotu môzu mat peniaze, hoci ich potrebovali. Vela vzdelanych ludí by bolo v tej istej situácii. Celé desatrocie pred vojnou boli vsetky vlády v tej istej neriesitelnej situácii. Jediná vec, ktorá krajine vtedy chybala, boli peniaze a vláda nevedela, co má robit, aby ich získala.

5. Príchod utecenca

Jedného dna, ked vecer sedeli na plázi, lámajúc si hlavy nad tymto problémom, zazreli blíziacu sa lodku s nejakym clovekom. Zistili, ze on jediny sa zachránil z potápajúcej sa lode. Volal sa Oliver.

Nadsení, ze budú mat nového spolocníka, darovali mu najlepsí tovar a zobrali ho na prehliadku ich malej osady.

"Aj ked sme stratení a odrezaní od sveta," hovorili mu "je málo vecí, na ktoré by sme sa mohli stazovat. Lesy a zem nám dávajú vsetko. Chyba nám len jedna vec - peniaze. Pomohli by nám pri vymene tovaru."

"Môzete sa podakovat Prozretelnosti," odpovedal Oliver "lebo ja som bankár a ja vám zavediem penazny systém, ktory vás urcite potesí. Potom budete mat vsetko, co majú ludia v civilizovanom svete."

Bankár!... BANKÁR!... Anjel prichádzajúci z neba by nedokázal vzbudit viac úcty a respektu. Avsak nakoniec, nie sme aj my tí, ktorí sa klanajú bankárom kontrolujúcim krv financného zivota.

6. Zlty boh civilizácie

"Pán Oliver, nás bankár, tvoja jediná úloha na tomto ostrove bude, starat sa o nase peniaze. Nemusís robit ziadnu manuálnu prácu."

"Ja, tak ako kazdy bankár, budem vykonávat svoju prácu k vasej úplnej spokojnosti a prospechu spolocnosti."

"Pán Oliver, postavíme ti dom, dôstojny tvojmu postaveniu bankára. Ale zatial, ak ti to nevadí, ubytujeme ta v nasom domceku, ktory pouzívame pre nase stretnutia."

"To bude dostatocné, priatelia moji. Ale najprv vylozte moje veci z lodky.Je tam papier a malá tlaciarnicka, kompletná aj s cernidlom a písmenami. Zároven je tam este aj maly súdok. Radím vám, aby ste s ním zaobchádzali s najväcsou opatrnostou."

Vsetko vylozili. Maly súdok vzbudil velkú zvedavost.

"Tento súdok, " vyhlásil Oliver, "obsahuje poklad ako zo sna. Je plny zlata!"

Plny zlata! Nasi piati muzi skoro omdleli. Ten zlty boh civilizácie, vzdy skryty, ale hrozny v jeho moci, ktorého prítomnost alebo neprítomnost, alebo najmensí rozmar, dokáze rozhodnút o osude celej civilizácie, je tu na Ostrove Spásy!

"Zlato! Pán Oliver, ty si skutocne vyborny bankár!"

"Ó, velicenstvo! Ó, velavázeny pán Oliver - velkolepy najvyssí knaz boha - zlata! Prijmi nasu skromnú poctu a prijmi nasu prísahu vernosti!"

"Áno, priatelia moji, zlata je v súdku dost pre cely kontinent. Ale zlato nie je urcené na obeh. Zlato musí byt skryté. Zlato je duch zdravych penazí a duch je vzdy neviditelny. Ale ja vám to vsetko vysvetlím, ked dostanete prvé peniaze.

7. Tajné zakopanie

Skôr, ako sa rozisli, Oliver sa ich este opytal:

"Kolko penazí budete potrebovat na zaciatok?"

Pozreli jeden na druhého a potom s úctou na bankára. Po troche pocítania a s radou milého financníka sa rozhodli, ze 200 dolárov bude dost pre kazdého.

Cestou domov sa nadsene rozprávali. Napriek tomu, ze bolo neskoro vecer, vsetci lezali v posteliach a rozmyslali o zlate. Ked konecne zaspali, bolo uz ráno.

Ale Oliver nestrácal cas. V záujme svojej budúcnosti, zabudol aj na to, ze je unaveny. Nad ránom, pri prvom briezdení vykopal jamu, do ktorej odkotúlal súdok. Potom ju zasypal a zasadil maly krícek, okolo ktorého opatrne rozprásil zem, aby zakryl svoje stopy. Súdok bol dobre skryty.

Potom odisiel a so svojou malou tlaciarnickou zacal tlacit tisíc jedno-dolárovych bankoviek. Ako pozeral na nové bankovky vychádzajúce z tlaciarnicky, myslel len na svoju budúcnost.

"Ó! Aké je to jednoduché vyrobit peniaze. Vsetka ich cena pochádza z toho, aké veci sa za ne dajú kúpit. Bez tovaru nemajú cenu. Moji naivní zákazníci si to neuvedomujú. Oni si skutocne myslia, ze nové peniaze majú hodnotu zo zlata.Práve ich nevedomost ma robí ich pánom."

Ako prisiel vecer, piati ostrovania nedockavo utekali k Oliverovi. 

8. Kto vlastní nové peniaze ?

Pät kôpok novych bankoviek lezalo na stolíku.

"Predtym, nez rozdám peniaze," povedal bankár "chcel by som vás na nieco upozornit. Musíte si uvedomit, ze ich základ je zlato, cize sú moje. Nemusíte byt takí sklamaní. Ja vám ich poziciam a vy si ich uzívajte, ako sa vám páci. Lenze, budete mi musiet platit za ne úroky. Berúc do úvahy, ze peniaze sú na ostrove v malej zásobe, nemyslím, ze 8% je neprimerané.

"Ó, to je celkom primerané, pán Oliver."

"Este jedna vec, priatelia. Obchod je obchod aj medzi priatelmi. Predtym, nez dostanete peniaze, kazdy z vás mi podpíse listinu. V listine sa zaväzujete platit aj úroky aj kapitál pod pokutou, ze vám skonfiskujem majetok. To je len formalita. Vás majetok ma nezaujíma. Ja som spokojny s peniazmi. A som si isty, ze ich dostanem a vám ostane vás majetok."

"To je logické, pán Oliver. My budeme pracovat este usilovnejsie ako predtym, aby sme vám splatili dlh."

"To je ono. A kedykolvek, ked budete mat nejaky problém, prídte za mnou. Vás bankár je vás najlepsí priatel. Teda, tu máte kazdy dvesto dolárov."

A tak nasi muzi odisli s rukami plnymi dolárovych bankoviek a nadsení tym, ze majú peniaze. 

9. Aritmeticky problém

Takto sa Oliverove peniaze dostali na ostrove do obehu. Vymena tovaru, zjednodusená peniazmi, sa zdvojnásobila. Kazdy bol spokojny. Bankár bol vzdy vítany s neupadajúcim respektom a vdacnostou.

Ale, pozrime sa... Preco Tomás, prospektor, vyzerá ustarostene, ked sedí nad papierom s ceruzkou v ruke a namáhavo pocíta? Tomás, ako aj ostatní, podpísal,ze splatí Oliverovi za jeden rok cely dvestodolárovy dlh, plus sestnást dolárov úroky. Ale má len pár dolárov vo vrecku a den splatnosti je blízko. Dost dlho rozmyslal o tomto probléme, avsak bez úspechu. Nakoniec sa pozrel na to z hladiska celej ich malej spolocnosti.

"Berúc do úvahy kazdého na ostrove ako celok", pomyslel si, "sme vôbec schopní splatit nase záväzky? Oliver vytlacil a dal do obehu celkove tisíc dolárov. Pyta naspät 1080 dolárov. Ale aj ked mu donesieme vsetkych 1000 dolárov, ktoré vytlacil, a ktoré sú na ostrove, stále nám bude chybat 80 dolárov. Nikto ich nevytlacil. cize Oliver môze zobrat cely ostrov, pretoze my, vsetci spolocne, nedokázeme splatit cely dlh spolu s úrokmi.

"Aj ked niektorí z nás, bez ohladu na ostatnych, by ho dajme tomu dokázali splatit, tí ostatní nie. coskoro by prisiel rad aj na nich a bankár získa vsetko. Musíme ihned zvolat stretnutie a dohodnút sa, co robit."

Tomás, s císlami v ruke, nemal tazkost potvrdit ich situáciu. Vsetci sa zhodli v tom, ze boli oklamaní a rozhodli sa stretnút s Oliverom.

10.Benevolentny bankár

Oliver hned uhádol, na co mysleli, ale tváril sa, ze o nicom nevie. Popudeny Frank predniesol staznost za cely spolok.

"Ako ti môzeme zaplatit 1080 dolárov, ked spolu máme len 1000 dolárov na celom ostrove?"

"To sú tie úroky, milí priatelia. Nezvysila sa vám produkcia?"

"Zvysila, ale nie peniaze. A ty pytas peniaze, nie nase vyrobky. Ty si jediny, kto môze vyrobit peniaze a vyrobil si len 1000 dolárov, ale od nás pytas 1080. To nie je mozné!"

"Pocúvajte teda. Bankári sa pre spolocné dobro vzdy prispôsobujú aktuálnej situácii. Ja pytam od vás len úroky. Iba 80 dolárov. Vy si kazdy nadalej podrzte 200 dolárov.

"Pozehnaj ta pán Oliver! Zrusís tych 200 dolárov, co ti dlhujeme?"

"Ó, nie! Prepácte, ale bankár nikdy nezrusí dlh. Vy mi stále dlhujete vsetky peniaze, ktoré ste si pozicali. Ale kazdy rok mi zaplatíte len úroky. Ak kazdy rok splatíte úroky, tak nebudem od vás pytat kapitál. Je vsak mozné, ze niektorí z vás nebudú môct po case splácat ani úroky. Zorganizujte sa preto ako národ. Zalozte si systém dobrovolnych príspevkov, ktoré my nazyvame dane. Tí, ktorí majú viac penazí, budú platit väcsie dane, chudobnejsí mensie. Postarajte sa teda len o to, aby ste mi kazdy rok priniesli vsetky úroky a ja budem spokojny. A vás maly národík tak bude prosperovat."

Nakoniec vsetci odisli ako-tak uspokojení, ale stále neistí.

11. Oliver jasá

Oliver je sám, zahlbeny v úvahách:

"Obchod je dobry. Chlapi dobre pracujú, ale sú hlúpi. Ich nevedomost a naivita je moja sila. Poziadali ma o peniaze a ja som im nasadil otrocké retaze. Oni mi dávajú orchidey a ja ich pekne okrádam."

"Samozrejme, ze môzu povstat a hodit ma do mora. Ale nie! Ja mám ich podpisy. Oni sú cestní . Oni svoje sluby dodrzia. cestní, tvrdo pracujúci ludia boli daní na túto zem, aby slúzili financníkom."

"Ó, velkolepy Mammon! Cítim ako mi tvoj bankovy génius prúdi celym telom. Ó, eminentny pán! Akú si mal pravdu, ked si povedal:

"Nechaj ma kontrolovat národnú banku a mne nebude zálezat na tom, kto robí ich zákony. Ja som pán tohto ostrova, lebo ovládam jeho peniaze. Moja dusa jasá nadsením a ctiziadostou. Cítim, ze môzem panovat nad vesmírom. Co som ja, Oliver, urobil tu, to môzem urobit na celom svete! Keby som len mohol odíst z tohto ostrova! Ja viem ako vládnut svetu bez koruny na hlave."

"Jedinym mojím potesením by bolo, nastolit moju filozofiu v mysliach tych, ktorí vládnu národom: v mysliach bankárov, priemyselníkov, politikov, reformátorov, ucitelov, novinárov - - vsetci by boli moji sluhovia. Ľudia by spokojne zili aj v otroctve, ked sa elita spomedzi nich vydáva za ich ochrancov."

12. Neznesitelná cena zivobytia

Medzitym sa vsetko na Ostrove Spásy zhorsilo. Zo zlého sa stalo este horsie. Vyroba sa zvysovala, ale vymenny trh klesol na minimum. Oliver zbieral úroky pravidelne. Vsetci museli stále mysliet na to, ze cast svojich penazí musia odkladat na splácanie úrokov. A tak sa peniaze zacali hromadit, namiesto toho, aby obiehali. Tí co platili viac daní sa stazovali na tych, co platili menej. Zvysili teda ceny za svoje vyrobky, aby nahradili stratu. Nestastní chudobní, ktorí neplatili dane, lamentovali nad vysokou cenou zivobytia a kupovali málo.

Ak jeden bol zamestnany u druhého,tak stále ziadal zvysenie platu, aby mohol zit.

Morálka bola nízka. Zo zivota sa vytratila veselost. Nikto sa uz nestaral o svoju prácu. Vyrobky nesli na odbyt. Ak nieco predali, museli platit Oliverovi dane. Nedovolili si nic kúpit. Bola to naozajstná kríza. Navzájom sa obvinovali a ocernovali.

Jedného dna sa Harry, sediaci vo svojej záhrade, zamyslel nad situáciou. Prisiel k záveru, ze tento "pokrok", zrodeny z príselcovho penazného systému, vsetko na tomto ostrove pokazil. Samozrejme, ze kazdy mal svoje chybicky, ale Oliverov systém bol zostrojeny speciálne na to, aby vytiahol na povrch to najhorsie v ludskej povahe.

Harry sa rozhodol porozprávat o tom s priatelmi a zjednotit ich v cinnosti. Zacal s Jimom, ktorého nebolo tazké presvedcit. "Nie som génius", povedal, "ale uz dlho tusím, ze nieco s tymto bankárskym systémom nie je v poriadku."

Postupne si to zacali uvedomovat vsetci a rozhodli sa, ze sa stretnú s Oliverom.

13. Rozhovor s otrokárom

Okolo bankára sa strhla skutocná búrka.

"Peniaze strasia na tomto ostrove, ty nestastník, nie je ich dost, lebo nám ich beries! My ti platíme a stále ti dlhujeme tolko ako na zaciatku. My si derieme ruky usilovnou prácou, máme najúrodnejsiu zem, ale teraz sme na tom ovela horsie ako predtym, ked si sem prisiel: Dlhy! Dlhy!, sme zadlzení po usi!"

"Budte rozumní, páni! Vasa produktivita sa vám rozrástla vdaka mne. A ak to má byt pre dobro, tak musíte dôverovat vásmu bankárovi. Prídte ku mne ako ku svojmu otcovi... chcete viac penazí? Dobre. Môj súdok zlata je hodny ovela viac. Pozrite, ja vám zdlzim vás najnovsí majetok a poziciam vám dalsích tisíc dolárov.

"Cize, teraz nás dlh vystúpil na 2000 dolárov a budeme musiet platit dvojnásobne tolko úrokov ako predtym a na cely zivot!"

"To áno, ale ja vám vzdy poziciam viac, kazdy raz ako bude hodnota vásho majetku stúpat. a nikdy nebudete platit nic iné, len úroky. Zhrnte vsetky svoje dlhy do jedného - tzv. konsolidovaného dlhu a môzete k nemu kazdy rok pridávat dalsí."

"A tiez zvysovat kazdy rok dane?!"

"Samozrejme. Ale vás príjem bude tiez rást."

"Takze, cím viac sa bude nás národ vyvíjat vdaka nasej práci, tym bude viac zadlzeny?"

"Pravdaze. Presne tak, ako vo vasej Kanade - a dokonca aj hocikde inde vo svete. Stupen civilizácie krajiny sa vzdy meria podla jej dlhu bankárom."

14. Vlk poziera ovecky

"A to je zdravy penazny systém, pán Oliver?"

"Páni, vsetky zdravé peniaze sú zalozené na zlate a pochádzajú z bánk vo forme dlhov. Národny dlh je dobrá vec. Zabranuje ludom, aby sa stali prílis spokojnymi. Podmanuje si vlády pod najvyssiu a ultimátnu múdrost, ktorá je vtelená do bankárov. Ako bankár, ja vám budem diktovat vasu politiku a regulovat vás zivotny standard."

"Pán Oliver, my sme jednoduchy ludia, ale nechceme tu taky druh civilizácie. Nepoziciame si od teba dalsie peniaze. Zdravé peniaze, alebo nie, s tebou uz nechceme obchodovat."

"Páni, ja som hlboko zarmúteny vasimi chorobnymi názormi. Ale ak sa odo mna odtrhnete, tak si pamätajte, ja mám vase podpisy. Ihned mi splatte vsetko - kapitál aj s úrokmi."

"Ale to nie je mozné, pane! Aj ked ti dáme vsetky peniaze z ostrova, stále nebudeme s tebou vyrovnaní."

"Nemôzem si pomôct. ci ste sa nepodpísali? Áno alebo nie? Áno? Tak teda. Z moci posvätnosti dohôd vám skonfiskujem vase zadlzené majetky presne tak, ako sme sa na tom dohodli. Ak nechcete dobrovolne slúzit najvyssej autorite penazí, tak budete prinútení poslúchat násilie. Budete pokracovat vo zveladovaní ostrova, ale podla mojich záujmov a pokynov. A teraz vypadnite z môjho domu! Zajtra vám dám rozkazy."

15. Kontrola tlace

Oliver poznal, ze ktokolvek ovláda národné peniaze, ovláda aj národ. Ale zároven vedel, ze na to, aby si aj nadalej udrzal autoritu, musí drzat ludí v stave nevedomosti a musí odpútat ich pozornost od rozmyslania nad tym, ako spravuje národ.

Vsimol si, ze dvaja z ostrovanov sú konzervatívci a traja liberáli. Tolko vyplynulo z ich rozhovoru v ten vecer, ako upadli do otroctva. A medzi konzervatívcami a liberálmi boli stále trenice.

Harry, najneutrálnejsí zo vsetkych, uvedomujúc si, ze majú tie isté potreby a túzby, navrhol spojenie medzi nimi na to, aby mohli tlacit na vládne úrady. Takéto spojenie vsak Oliver nemohol tolerovat, pretoze by to bol koniec jeho moci. Ziaden diktátor, financny, alebo hocijaky iny, nemôze obstát pred vzdelanymi a spojenymi ludmi. A tak zacal huckat jednych proti druhym tak, ako to len bolo mozné. Len aby zväcsoval politické trenie medzi nimi.

Pouzil na to svoju tlaciarnicku a zacal vydávat dva tyzdenníky: "Slnko" pre liberálov a "Hviezda" pre konzervatívcov.

Nápln novín "Slnko" bola vzdy viacmenej na témy: "Ak uz nie si pánom vo svojej, zemi, tak to vsetko pre tych zapredancov konzervatívcov, ktorí vás zapredali velkym obchodom."

"Hviezda" hovorila: "Zruinovaná ekonomika a národny dlh má korene priamo v politickej zodpovednosti tych zatratenych liberálov."

Obidve strany sa medzi sebou navzájom pozierali, zabúdajúc na hlavného vinníka - bankára Olivera.

Jedného dna Tomás, prospektor, nasiel na malej plázi na ostrove pod vysokou trávou záchranny cln. Bol v nom len kufor. Tomás ho otvoril a medzi rôznymi vecami upútal jeho pozornost album: "Prvy rok sociálneho úverového systému". V obale nasiel prvy zväzok "sociálne úvery", vytlaceny v Kanade.

Zvedavy, si sadol a zacal cítat. Jeho záujem rástol a tvár sa rozziarila.

"Pozrime sa na toto!" radostne vykríkol. "Toto sme mali uz dávno vediet. Peniaze dostávajú hodnotu nie zo zlata, ale z hodnoty vyrobkov, ktoré sa za ne kúpia. Jednoducho povedané, peniaze by mali byt takého druhu, ako úcty, úvery, prechádzajúc z jedného vkladu do druhého podla nákupu a predaja . Totálny súcet vsetkych penazí bude zálezat na totálnom súcte vsetkej vyroby. Vzdy, ked sa zvysi vyroba, v rovnakom pomere sa zvysi aj mnozstvo penazí. V ziadnom prípade by úroky nemali byt platené z novych penazí. Pokrok je viditelny nie vo zvysovaní národného dlhu, ale v rozdelení rovnakého podielu pre kazdého jednotlivca. Ceny sú urcené podla vseobecnej kúpnej sily v pomere k ostatnym cenám. Sociálny úver..."

Tomás sa uz nedokázal zdrzat. Vyskocil a s knihou v ruke utekal, aby to mohol cím skôr povedat svojim priatelom.

17. Peniaze - základné úctovanie

Tak sa Tomás stal ucitelom. Vysvetloval svojim druhom, co sa docítal v knihe, Bohom poslanej publikácii, "Sociálny úver".

"Toto", povedal Tomás, "je to, co si my sami môzeme urobit bez toho, aby sme sa museli spoliehat na bankára a jeho sud zlata, alebo bez toho, aby sme sa museli zadlzovat."

Ja otvorím úctovny zápis v mene kazdého z nás, - tento úctovny zápis sa bude nazyvat vklad. Kazdy bude mat dva stlpce na svojom vklade. V pravom stlpci budú úvery - plusové body - ktoré obohacujú individuálny vklad, nalavo budú dlzoby - mínusové body - ktoré znizujú individuálny vklad.

"Kazdy môze zacat s 200 dolármi. Dobre. Kazdému napísem 200 dolárov na úver ako plusovú hodnotu. Vsetci máme po 200 dolárov."

" Ak si Frank kúpi od Pavla nieco za 10 dolárov, tak odpocítam z Frankovho plusového úveru 10 dolárov. Zostane mu 190 dolárov a 10 dolárov pripocítam na Pavlov plusovy úver.

Jim si kúpi nieco od Pavla za 8 dolárov. Jimovi odpocítam 8 dolárov cize mu zostane 192 dolárov a 8 dolárov pripocítam Pavlovi, ktory bude mat 218 dolárov.

Pavol si kúpi drevo od Franka za 15 dolárov. Pavlovi odpocítam 15 dolárov, cize mu zostane 203 dolárov a pripocítam ich na Frankov plusovy úver, ktorému sa vklad zvysi na 205 dolárov.

A tak budeme pokracovat z jedného vkladu na druhy tym istym spôsobom, ako ked papierové bankovky idú z vrecka jedného cloveka do vrecka druhého.

Ak niekto potrebuje peniaze na zvysenie vyroby, tak mu dáme potrebny pocet úverov. Ked potom predá svoj tovar, tak splatí len tú sumu do úverového fondu, ktorá mu bola daná. To isté urobíme s verejnymi prostriedkami - ako sú napríklad skoly, nemocnice, cesty, mosty, dialnice, atd.- ktoré sú platené novymi úvermi.

A tiez vklad kazdého bude v pravidelnych casovych intervaloch zvyseny bez toho, aby sa znízili úvery druhych. Zálezí na tom, ako bude spolocnost prosperovat. To sa volá národny podiel - dividendy. Tymto spôsobom peniaze sa stanú prostriedkom, nie cielom. Budú slúzit a nie vládnut.

18. Bankárovo zúfalstvo

Kazdy to pochopil. A tak sa kazdy ostrovan stal "Sociálnym veritelom". Nasledujúci den, Oliver, bankár dostal list podpísany vsetkymi piatimi muzmi.

"Drahy pane, bez najmensej potreby si nás uvrhol do dlhu a vykoristoval si nás. Uz ta viac nepotrebujeme. Odteraz budeme mat vsetky peniaze, co budeme potrebovat, bez zlata, dlhov a zlodejov. Okamzite zavádzame Sociálny úverovy systém. Národny podiel vymení národny dlh.

Ak budes nadalej trvat na tom, aby si bol vyplateny, môzeme ti splatit vsetky peniaze, ktoré si nám dal, ale ani o halier viac. Nemôzes sa odvolat, ze más nárok na to, co si nevyrobil."

Oliver zúfal. Jeho rísa sa rozpadávala. Jeho sny boli znicené. co mohol robit? Hádky boli nanic. Tí piati uz boli Sociálny veritelia. Peniaze a úvery neboli pre nich o nic viac záhadné, ako pre Olivera.

"Ó!" povedal Oliver, "systém Sociálnej úvery si podmanil tychto muzov úplne na svoju stranu. Doktrína ich systému sa rozsíri ovela rychlejsie, ako môj vlastny systém. Mal by som ich ziadat o odpustenie? Stat sa jednym z nich? Ja, financník, bankár? Nikdy! Radsej sa pokúsim od nich daleko utiect.

19. Podvod odhaleny

Aby sa v budúcnosti uchránili od hocijakého Oliverovho nároku, rozhodli sa dat Oliverovi podpísat listinu, ze má vsetko to, co mal, ked prisiel na ostrov.

Urobili inventúru Oliverovho vlastníctva: lodka, veslá, malinká tlaciarnicka a slávny súdok plny zlata.

Oliver musel prezradi, kam ukryl súdok. Chlapci ho vytiahli z vykopanej diery s ovela mensím respektom, ako v den, ked ho prvy raz vylozili z lodky. Systém Sociálnej úvery ich naucil opovrhovat zlatom. Tomás, prospektor, ktory pomáhal zdvihnút súdok, zistil, ze je prílis lahky na to, aby v nom bolo zlato. Ak je súdok plny, tak tam musí byt nieco iné a nie zlato.

Nahnevany Frank neváhal ani chvílku. Sekol sekerou a obsah súdka bol na svetle. Zlato? Ani len zrnko zlata! Iba kamene - obycajné bezcenné kamene! Muzi sa nedokázali hned spamätat.

"To nie je mozné, ze nás tak obalamutil!"

"Boli sme takí zadubenci, ze sme sa isli priam potentovat, ked sa len spomenulo zlato!"

"Boli sme takí hlúpi, ze sme si zadlzilli vsetok majetok, kvôli niekolkym zdrapom papiera, ktoré boli zalozené na obycajnych kamenoch. To bola predsa krádez s klamstvom!"

"Tazko si pomysliet, ze sme boli ticho a skoro sa navzájom znenávideli. A to vsetko kvôli takému podvodu! Ten diabol!"

Napáleny Frank zdvihol sekeru. Ale Oliver, bankár-podvodník, uz vzal nohy na plecia a utekal rovno do lesa.

Po otvorení suda a odhalení jeho obsahu, uz po Oliverovi nebolo ani chyru.

Krátko nato, lod plávajúca mimo normálnej morskej cesty, zbadala stopy zivota na neznámom ostrove a spustila kotvu blízko pobrezia.

Muzi sa dozvedeli, ze lod pláva do Ameriky. Rozhodli sa preto zobrat si so sebou vsetko, co sa dalo a vrátit sa do Kanady.

A co bolo najhlavnejsie, zobrali so sebou album "Prvy rok Sociálneho úverového systému", ktory sa ukázal ako ich záchrana z otroctva toho zloducha-bankára Olivera a ktory im ukázal jasnú cestu a prehlad vo financníctve.

Vsetci piati sa rozhodli skontaktovat s riaditelstvom novín "Michael", okamzite po príchode do Kanady a stat sa oddanymi a horlivymi apostolmi cinnosti pre zalozenie Sociálneho úverového systému v Kanade.