5.
Cirkev sa poväcsine stavia ku zjaveniam
velmi opatrne, alebo vôbec sa nevyjadruje,
v poslednom case - ako napríklad na
Slovensku v Secovciach, má az
negatívny postoj. Casopisy, ktoré
nemajú imprimatur a písu o
duchovnych otázkach sú
oznacované castou katolíckej
hierarchie priam ze heretické a
skodlivé, a naviac zakázane, co
vsak nie je nijako podlozené. Na druhej
strane Je známy vyrok Pavla VI. O
zrusení obmedzenia sírenia
informácií o zjaveniach a
zázrakoch. Vás postoj?
O. Miroslav
Cajka: Stavat sa opatrne k zjaveniam je cosi
samozrejmé, povedal by som. Ba je to aj
povinnost. Ale odmietat zjavenia bez rozmyslania
je hrubou chybou - prinajmenej, ak nie tazkym
hriechom. Katechizmus katolíckej Cirkvi,
myslím v paragrafe 67, hovorí, ze
súkromné zjavenia Boh dáva
ludom na pomoc v urcitych historickych
chvílach. Dnes, ked sa
uzákonujú homosexuálne
manzelstvá a prostitútky sa v
televízii chvália svojou
prospesnostou spolocnosti, nuz ak v tejto
situácii nepotrebujeme
súkromné zjavenia, to
znamená pomoc zhora, tak potom nikdy. A
Katechizmus hovorí, ze je to "pomoc".
Nemyslím, ze je to múdre pohrdat
Bozou pomocou. Odsúdit
súkromné zjavenia alebo
posolstvá bez skúmania môze
iba pysny clovek. "Láska vsetko
verí" hovorí sv. Pavol v
slávnej 13. stati v Liste Korintanom.
Láska vsetko verí. Prvym postojom
lásky je verit. Az ked mám
pádne argumenty neverit, az potom
neverím. Urobit z cloveka hlupáka
alebo blázna bez príciny je
matériou na smrtelny hriech. Kto povie
svojmu bratovi "ty bohapusty blázon"
hovorí Jezis, pôjde do
pekelného ohna.
Láska je
opakom pychy.
Zaiste, Cirkev
nemôze skúmat vsetky
údávané zjavenia, aspon nie
na vyssej úrovni, ale ak niektoré
zjavenia, ci posolstvá zachycujú
väcsiu skupinu veriacich, vtedy je na
mieste venovat tomu pozornost a skúmat to
na patricnej úrovni. Ale ak sa to
neskúma, ako sa to môze
odsúdit?! Sv. Pavol hovorí: vsetko
skúmajte a co je dobré, toho sa
drzte! A tiez nám hovorí:
proroctvami nepohrdajte.
Co sa tyka
casopisov bez imprimaturu, kanonické
právo to nevyzaduje. Ak to nejaky knaz
alebo biskup vyzaduje koná v rozpore s
kanonickym právom a pápezom, ktory
ho podpísal.
Istá
sedliacka z Vychodného Slovenska, uz
dávnejsie, sla na pút do Turzovky.
Autobus s pútnikmi sa zastavil na sv.
omsu v blízkom meste. Tu sla na spoved.
Hovorím to z jej svedectva. Knaz sa jej
pyta, z jej nárecia to asi usúdil,
ci ide na Turzovku. Ona mu hovorí: "Otce,
ja sa chcem spovedat." "Ale kam idete?" opakuje
knaz. "Otce, ja sa chcem spovedat." opakuje ona
zase. Ale knaz sa jej znovu pyta to isté.
Tu mu ona hovorí: "Otce, vás do
toho nic nie je, kde ja idem. Chcete pocut moje
hriechy, alebo nie?" Vtedy sa knaz spamätal
a vypocul jej spoved. Nebohy jezuita o.
Panák, ktorého si mnohí
zaiste este dobre pamätajú, mi raz
povedal: "Neviem, preco zakazujú knazom
dat rozhresenie tym ludom, co idú na
Turzovku sa modlit, ale nikto nezakazuje dat
rozhresenie tym, ktorí idú do
Juhoslávie k moru na nudistické
pláze?"
Neviem o tom,
aby knaz mal právo sa pytat v spovedi,
kde clovek ide, alebo kolko penazí
má v banke. Nuz tym chcem povedat iba to,
ze nikto nemôze porusovat cirkevné
zákony a zásady len preto, ze ide
o údajného vizionára alebo
miesto zjavenia.
