CIRKEVNI
OTCOVIA A UCENIE CIRKVI: JE TU
ROZDIEL?
Ale
co potom tí zbozní a
múdri Otcovia Cirkvi,
ktorí písali o "mladej
Zemi?" Co si máme mysliet o
ich tvrdeniach? Aby sme na
túto otázku
zodpovedali, treba upozornit na to,
ze Otcovia písali mnoho
storocí pred tym, ako
pápez Pius XIII adresoval
ucenie o tom, ako by mali
katolíci pristupovat ku knihe
Genezis 1-11 (hore uvedené).
Pravdou zostáva, ze
katolíci si oprávnene
vázia spisy Otcov Cirkvi.
Jednako len, tieto spisy samé
o sebe nie sú
neomylné. Len preto, ze
niektory z Otcov vypocítal
vek Zeme scítaním
rokov uvedenych v knihe Genezis este
neznamená, ze Cirkev
musí takúto
teóriu aj ucit ako
súcast jej doktríny.
Túto otázku otvorene
adresoval pápez Leo XIII vo
svojej encyklike Providentissimus
Deus (1893): "Neohrozená
obhajoba Svätého
písma si nevyzaduje rovnakou
mierou obhajovat kazdy názor,
ktory cirkevní Otcovia
predkladali pri vysvetlovaní
písma. Je mozné, ze
pri vyklade situácií,
pri ktorych dochádza k
fyzikálnym procesom, Otcovia
niekedy vyjadrili myslienky vlastnej
doby, a takto urobili
vyhlásenia, od ktorych sa v
dnesnej dobe upustilo pre ich
nepresnost" (Denzinger
1948).
AUTORITATÍVNE
UCENIE O STVORENÍ
Ked
príde na otázku
oficiálneho ucenia Cirkvi o
veku Zeme, jedno je isté.
Ziadny oficiálny
autoritatívny dokument, ci uz
pápezsky alebo koncilovy
nikdy neucil, ze Zem je stará
urcity pocet rokov.
To
vsak neznamená, ze Cirkev o
stvorení nic neucila. Zdaleka
nie. Magistérium
oficiálne ucilo o
stvorení na Stvrtom
lateránskom koncile v roku
1215. Koncil oficiálne
prehlásil, ze svet (a
celé stvorenie) mal zaciatok
v case. Inymi slovami, svet
neexistoval od vecnosti. Toto ucenie
znamenalo obrovsky zlom od
ideí, ktoré sa
datovali az do Aristotelovych cias.
Následne,
ked sa v rokoch 1869 - 1870 stretol
Prvy vatikánsky koncil,
konciloví Otcovia
konfrontovali niektoré
nové myslienky vedy,
vrátane Darwinovej evolucnej
teórie. Vatikánsky
koncil k otázke stvorenia
sveta opakoval slovo za slovom
ucenie Stvrtého
lateránskeho koncilu (pozri
Denzinger 1783): "Od pociatku cias
(po latinsky: ab initio temporis)
Boh stvoril rovnakym spôsobom
dve úrovne (poriadky)
stvorení (duchovny alebo
anjelsky svet a hmotny alebo
viditelny svet) z nicoho. A potom
(po latinsky: deinde) utvoril bytost
- cloveka - ktory svojím
spôsobom patrí obom
poriadkom, pretoze je zlozeny z duse
a tela."
Vsimnime
si formulácie, ktoré
pouzili Stvrty lateránsky a
Prvy vatikánsky koncil: "OD
(po latinsky: ab) pociatku cias."
Oficiálne ucenie nezahrna
formuláciu "NA (po latinsky:
in) pociatku cias." Od
katolíka sa nevyzaduje, aby
veril, ze vsetko bolo
stvorené na úplnom
pociatku v jednom okamihu. Tento nie
bezvyznamny rozdiel dovoluje
katolíkovi verit v dobrom
svedomí, ze Bozia
tvorivá práca bola v
procese uz od pociatku.
Dalej
si vsimnime, ze ani Stvrty
lateránsky ani Prvy
vatikánsky koncil
nespomína presne stanoveny
cas, v ktorom sa stvorenie udialo.
Takisto sa nespomína, kolko
casu ubehlo medzi pociatkom cias a
stvorením cloveka. Koncily
pouzívajú vyraz
"potom" (po latinsky: deinde).
Nespomínajú
konkrétny pocet dní.
Okrem
toho, Prvy vatikánsky koncil
ucí (pozri Denzinger 1805):
"Ak niekto neuzná, ze svet a
vsetko v nom, duchovné a
hmotné, bolo utvorené
v celej svojej podstate Bohom z
nicoho, nech je prekliaty."
Konkrétny cas, v ktorom Boh
stvoril duchovné a
materiálne veci sa tu
nespomína.
Stvorenie
duse kazdého cloveka zahrna
jej priame stvorenie Bohom z nicoho
(naznacujúc
pokracujúce stvorenie do
dnesnych dní), toto
neplatí o ludskom tele. Kazdy
z nás má telo od
rodicov. A dokonca i Adamovo telo,
ako nám to Boh odhaluje v
Genezis 2:7, bolo stvorené z
uz existujúcej hmoty ("prach
zeme").
(pokracovanie)
