BOH UTVORIL SVET INTELIGENTNE - VEDA JE PRETO MOZNÁ Jeden z triumfov sv. Tomása Akvinského bol ten, ze poukázal na Boha - ako inteligentnú bytost - ktory stvoril svet takym spôsobom, ze clovek (inteligentná bytost, stvorená na obraz a podobu Boziu) môze svetu porozumiet. Boh nestvoril svet kapriciózne (nestálo, rozmarne), dajúc odlisné vlastnosti rôznym casticiam rovnakého typu. Namiesto toho Boh stvoril usporiadany svet, zalozeny na konkrétnych poctoch "miery, poctu a váhy" (Kniha múdrostí 11:20). Schopnost pouzívat dar rozumu, za úcelom odhalovania divov Bozieho sveta je takym istym talentom ako ktorékolvek iné dary, ktoré nám dáva. A jedného dna predlozíme úcet za to, ako sme tieto talenty pouzívali. Práve preto Boh stvoril racionálny svet podla "miery, poctu a váhy," aby vedci mali moznost objavovat specifické pravdy o materiálnom svete. Ak by pravda nebola dostupná ludskému rozumu, veda by nemala ziadny zmysel. Veda poskytuje prístup k urcitym pravdám o svete. Ked vedci pouzívajú rozum pri odhalovaní niecoho o materiálnom svete, to je akoby im Boh dovolil náhlad do Jeho plánov, ktoré pouzil vo svojej kapacite ako Bozsky Architekt (vyraz sv. Augustína: De Civitate Dei ii, 3) pri stvorení sveta. CIRKEV A LUDSKY ROZUM Teória mladej Zeme prinása do centra záujmu dôlezitú otázku, nad ktorou by sa mali vsetci katolíci zamysliet. A to, môze si veda a viera odporovat? Akokolvek prekvapivé sa nám to môze zdat, v skutocnosti existovali urcití ludia ktorí verili, ze odpoved na túto otázku je áno. Napríklad v stredoveku muslimsky filozof Averroes ucil, ze nieco, co je pravdivé v nábozenstve, nemusí byt nevyhnutne pravdivé vo filozofii. Averroes veril, ze nábozenská pravda môze byt filozofickou nepravdou. Ocividne, Averroes sa neznepokojoval porusením princípu neodporovania si. Sv. Tomás Akvinsky toto povazoval za útok voci ludskému rozumu a práve preto napísal dlhú rozpravu, aby konkrétne dokázal, ze Averroes nemal pravdu. Tomás preukázal, ze ked sa odhalí cast pravdy, je jedno, ci to bola viera alebo ludsky rozum (vrátane vedy), kto tú pravdu odhalil. V období prvého Vatikánskeho koncilu bol materializmus vo vedeckych kruhoch pevne zakoreneny. Darwinova evolucná teória sa rozletela do celého sveta len niekolko rokov pred samotnym koncilom. Takze Otcovia koncilu si boli vedomí potreby podat jasné ucenie o vztahu medzi vierou a vedou. Aby toto dosiahli, v podstate povysili Tomásove myslienky o viere a vede na úroven autoritatívneho ucenia. Toto ucenie koncilu je doslovne citované v Katechizme Katolíckej Cirkvi (císlo 159): "Hoci viera presahuje rozum, medzi vierou a rozumom nikdy nemôze byt skutocny rozpor: lebo ten isty Boh, ktory zjavuje tajomstvá a vlieva vieru, vlozil do ludského ducha svetlo rozumu. A Boh nemôze popriet seba samého ani pravda nemôze nikdy protirecit pravde." Cirkev vzdala ludskému rozumu na Prvom vatikánskom koncile velkú poklonu ucením o tom, ze sám ludsky rozum môze objavit informácie, ktoré vyjavila aj viera. Napríklad fakt, ze Boh existuje (Denzinger 1806). Krátko po Prvom vatikánskom koncile v roku 1893 pápez Leo XIII pokracoval v ucení koncilu vo veci ludského rozumu a vzdal kompliment hlavne vedcom. Vo svojej encyklike Providentissimus Deus pápez Leo uznal, ze urcité pravdy o materiálnom svete môzu byt vedcami dokázané ako "nezvratné dôkazy" (po latinsky: veracibus documentis) (Denzinger 1947). Pápez Leo tak velmi respektoval vedeckú pravdu, ze nástojil na tom, aby Cirkev bola opatrná vo svojom ucení a aby nebola v rozpore s pravdami, ktoré sú zalozené na "nezvratnych dôkazoch." Je jasné, ze pápez Leo tu nemal na mysly tajomné pravdy ako napr. teóriu atómovej struktúry. Táto teória je rozhodne zalozená na nezvratnom dôkaze, ale neprekryva sa s ucením Cirkvi a nie je pre pápeza Lea tak dôlezitá. Pápez mal ocividne na mysli vedecké pravdy, ktoré sa tak ci onak vztahujú k obsahu knihy Genezis 1-11. V poslednych desatrociach bolo evidentné, ze moderná astronómia sa stala oblastou, v ktorej sa sluby pápeza Lea stali ocividnymi. A za svojím si aj stál. Aby Cirkev nezaostávala za objavmi modernej astronómie, zväcsil Vatikánsku hvezdáren. Kde získal pápez Leo respekt voci vedeckym pravdám? Odpoved je jasne vyslovená v Providentissimus Deus. Pápez jednoducho nasledoval urcité zásady, ktoré boli polozené pred mnohymi storociami v spisoch sv. Augustína a sv. Tomása Aquinského. Napríklad v diele Summa Theologiae Tomás adresoval otázku knihy Genezis, cize vysvetlenie Bozieho stvorenia, tymto spôsobom (otázka 68, odpoved 1): "Pri diskutovaní o otázkach tohto druhu treba vziat na vedomie dve pravidlá (ako ucí Augustín). Po prvé: bez váhania sa pridrzat pravdy obsiahnutej vo Sv. písme. Po druhé: kedze Sv. písmo sa dá vysvetlovat mnohymi spôsobmi, nemali by sme sa strnulo pridrzat ziadneho specifického vysvetlenia, aby niekto nezískal dojem, ze treba toto vysvetlenie obhajovat ak by sa s urcitostou dokázalo, ze nie je pravdivé. Inak by bolo Sv. písmo vystavené na posmech neveriacim a to by im bránilo na ceste k viere." Moznost zosmiesnovania zo strany neveriacich vázne znepokojovala sv. Augustína, sv. Tomása i pápeza Lea. Zahrnutím princípov Augustína a Tomása do encykliky, ich (princípy) pápez Leo pozdvihol na stupen autoritatívneho ucenia. Vysledkom bolo, ze od roku 1893 boli katolíci viazaní vázit si pravdy, ktoré veda svojimi vedeckymi prostriedkami spoznala a respektovat poskytnuté nevyvrátitelné dôkazy. ALE CO S VEDOU, KTORÁ JE CHYBNÁ? Nemusíme pripomínat, ze vedci nie sú neomylní. Vedci môzu a aj robia chyby. Pocetné skupiny vedcov môzu cas od casu obhajovat myslienky, ktoré sú nesprávne. Napríklad, v 18. storocí Francúzska akadémia vied poprela dôkaz, ze meteority sú objekty, ktoré padajú z neba. Priblízme sa k nasej dobe. Prípad Darwinovej evolúcie je dobrym príkladom. Medzi vedcami biológie v anglicky hovoriacom svete existuje velmi rozsírená mienka, ze Darwinova evolúcia (teória, ze pocetné, nepatrne postupujúce zmeny, ktoré sa náhodne prihodia, môzu zaprícinit vznik novych druhov zo starych druhov ) stelesnuje absolútnu pravdu o zivych organizmoch. V skutocnosti mozno povedat, ze od tzv. "opicieho pojednávania" v Tennessee v 1920-tich rokoch sa Darwinova teória stala najznámejsou vedeckou teóriou v Amerike. Zaujímavé je, ze v inych castiach sveta (Cína, Francúzsko) sa k Darwinovym myslienkam nestavajú s takym respektom, aky nájdeme v anglosaskej kultúre. Stále väcsie mnozstvo vedeckych dôkazov svedcí o tom, ze Darwinova evolúcia je nesprávna. Procesy, ktoré sú skutocne len náhodné, nie sú jednoducho schopné vytvorit vysoky stupen informacného obsahu, ktory je prítomny v zivych organizmoch. Urcité biologické systémy nemôzu byt jednoducho zostavené pocetnymi, nepatrne postupujúcimi zmenami, ktoré sa náhodne vyskytnú. Napríklad, Michael Behe vo svojej knihe "Darwinova cierna skrinka" (Darwin's Black Box) opisuje detaily systému zrázania sa krvi a tzv. "vrtulku," ktorá sa nachádza v urcitej baktérii a ktorá nemohla byt zostavená spôsobom, aky navrhol Darwin.   (pokracovanie)