AKY VYZNAM MÁ UCENIE PÁPEZA LEA PRE KATOLÍKA? Mení sa ucením pápeza Leva náhlad katolíka na spor mladá verzus stará Zem? Áno, ucenie pápeza robí naozaj velky rozdiel. Ako sme uz spomínali, dôkazy z piatich odlisnych odborov fyziky poukazujú na to, ze Vesmír je stary multi-bilióny rokov. Pät úplne odlisnych metód poukazuje v podstate na rovnaky vek Vesmíru. Je len velmi tazké sa vyhnút konecnému úsudku, ze dôkazy si zaslúzia prívlastok "nezvratny" v zmysle, ktory naznacil pápez Leo. Vychádzajúc z tohto je nemyslitelné, ze by Cirkev mohla ucit, ze Zem je mladá. Keby Cirkev prehlásila teóriu mladej Zeme ako jednu z poloziek jej ucenia, slovami sv. Tomása Akvinského, "Sv. písmo by bolo vystavené na posmech neveriacim a to by im bránilo na ceste k viere." UPREDNOSTNUJE TEÓRIA STAREJ ZEME EVOLUCNÚ TEÓRIU? Skoro kazdy, kto diskutuje o evolucnej téme a o veku Zeme, môze byt zaradeny do jednej z dvoch kategórií. (1) Evolúcia prebieha a Zem je stará alebo (2) evolúcia neprebieha a Zem je mladá. Nikdy som sa nestretol s evolucionistom ktory verí, ze Zem je mladá. A nestretol som sa ani so zástancom teórie o mladej Zemi ktory verí v evolúciu. Otázka je: existujú len tieto dve skupiny, do ktorych môzeme ludí zaradit? Nie. Myslím, ze je tu este tretia moznost. (3) Zem je stará, ale evolúcia neprebiehala (aspon nie takym spôsobom, aky naznacil Darwin). Inymi slovami: len preto, ze Zem je stará este neznamená, ze Darwinove myslienky sú nevyhnutne pravdivé. Dôvody pre toto tvrdenie sú zalozené na fakte, ze dôkazy pre Zem starú bilióny rokov pochádzajú zo zákonov fyziky. Tieto tvrdenia nemajú s biológiou nic spolocné. A najmä s Darwinovou evolucnou teóriou nemajú nic spolocné. Nanestastie, niektorí fundamentalisti sa domnievajú, ze fyzici majú s evolucionistami utvorenú tajnú dohodu. Takze ked fyzici vyhlásia, ze Vesmír je stary 10 - 20 bilión rokov, fundamentalisti tvrdia, ze fyzici interpretujú údaje nesprávne, aby evolucnej teórii poskytli (tajne) podporu. (Tento prístup je zjavny v knihe G. J. Keane-a "Creation Rediscovered"). Oponenti evolúcie sa niekedy rozhodnú bojovat proti evolúcii tym, ze sa rozhodnú pre teóriu mladej Zeme. Argument je priblizne tento: ak obmedzíme vek Zeme na nie viac ako len niekolko tisíc rokov, potom evolucny proces nebude mat dost casu na to, aby vôbec zacal fungovat. Tymto argumentom oponenti evolúcie zbytocne podliehajú darwinistom. Darwinove tvrdenia sú v skutocnosti chybné. Hoci by aj uplynulo 10 bilión rokov od zaciatku Zeme, aj tak to nie je dostatok casu pre vznik co i len prvej zivej bunky ako dôsledok náhody. Ani zdaleka to nie je dostatok casu. Vyraz "bilióny a bilióny rokov" sa nám zdá byt dlhou dobou z toho dôvodu, ze je dlhsia ako ludsky zivot. Ale "dlho" je relatívny pojem. Nálezitou vedeckou otázkou je (pokial sa tyka evolúcie): aky dlhy cas by si vyzadovalo náhodné stretnutie medzi amínokyselinovymi molekulami na prapôvodnej Zemi vytvorit co i len jednoduchy zivy proteín? Ak by sme si vybrali najmensí známy proteín, ktory sa skladá z retazca 50 amínokyselín usporiadanych do specifickej schémy, potom je lahké ukázat pomocou teórie pravdepodobnosti, ze 5 alebo 10 bilión rokov ani zdaleka nie je dost dlhy cas nato, aby sa tento proteín náhodne utvoril. Ak ani jednoduchy proteín nemôze byt utvoreny náhodne, moznost utvorenia co i len jednej bunky (ktorej fungovanie si vyzaduje vela odlisnych proteínov) je astronomicky malá, hoci by bol svet stary 5 alebo 10 bilión rokov. Prvá bunka nemohla zacat existovat círou náhodou. To si vyzaduje zásah inteligentného Architekta. Hoci by bola Zem stará aj bilión krát bilión rokov, prvá bunka by sa aj tak náhodne nevytvorila. Vedci, ktorí tvrdia, ze púhy prístup k "biliónom a biliónom rokov" garantuje úspech náhodnej evolúcie je pre nezasvätenú verejnost zavádzajúci. Ak je Zem stará 5 bilión rokov este neznamená, ze zástanci evolúcie "vyhrali." Este stále je tu striktná a nevyhnutelná potreba Boha, aby stvoril zivot na Zemi. Navzdory tomuto nasa kultúra stále privelmi dôveruje sile náhodnych udalostí. Casto citovany príklad úspechu náhodnych zmien je obsiahnuty v tomto vyjadrení: "ak postavís bilión opíc pred bilión písacích strojov na niekolko bilión rokov, opice by prepísali vsetky Shakespearove diela." Toto tvrdenie sa hlásalo tak vytrvale a tak presvedcivo, ze v mysli niektorych ludí sa pretvorilo na dogmu (nevyvrátitelnú pravdu). A jednako len, toto tvrdenie je dokázatelne nepravdivé. Ak kazdá opica náhodne tukne raz za sekundu na klávesnicu s 27 písmenami (ak zapocítame medzeru ako písmeno), potrvá priemerne rok, aby sa co i len na jednom písacom stroji objavil zmysluplny rad písmen (asi desiatich). Po roku sa jednej z opíc podarí náhodne napísat sled písmen "MÁRIA MALA." A 10 bilión rokov potrvá - co je celá existencia Vesmíru - kym jedna z opíc napíse cely vers "MÁRIA MALA MALÚ OVECKU." A to uz vôbec nehovoríme o dielach Shakespeare-a.   (pokracovanie)