I. - 1

Sv. Jozef - Teologické vovedenie

(pokracovanie)

I. - Sväty Jozef vo Svätom Písme

Sväté Písmo je najpôvodnejsím zdrojom, aky máme pre stúdium dôlezitosti a vyznamu svätého Jozefa v dejinách spásy. Ucitelsky úrad Cirkvi, ako vseobecné a najblizsie pravidlo pravdy, zakladá lásku a náboznost k svätému Jozefovi na údajoch danych na stránkach inspirovaného Bozieho slova.

Hovorí nám Sväté Písmo prílis vela o svätom Jozefovi?

Merat jeho dôlezitost poctom slov, ktoré sa na neho v posvätnom vyprávaní vztahujú, by bolo zavádzajúce. Zopár zdanlivo jednoduchych zmienok, ako sa to casto v Biblii stáva, nám povie viac, nez co môzeme pochopit za cely zivot stúdia a uvazovania. Pravdou je, ze Biblia nám nepodáva vycerpávajúci obraz tohto svätca, ale koniec koncov neobsahuje ani uceleny zivotopis Jezisa Krista alebo jeho Matky. Sväté Písmo nám vsak hovorí vsetko, co potrebujeme vediet o svätom Jozefovi, ako aj o poslaní, ktoré mu v zivote Bozieho ludu bolo zverené.

Nasledujúce body sú hlavnymi skutocnostami v zivote svätého Jozefa, ktoré nám Sväté Písmo predkladá ako historicky pravdivé.

1 - Sväty Jozef bol zenaty s Máriou, Matkou Bozou.

Ked sa archanjel Gabriel zjavil Márii a oznámil jej, ze sa má stat Matkou Bozou, podla opisu daného svätym Lukásom, bola „zasnúbená muzovi menom Jozef" (por. Lk 1:27). Tieto slová textu sú bezné vo vsetkych modernych verziách Biblie. Ked znalci Písma komentujú tento text, varujú nás, ze slovo „zasnúbená" neznamená dnes to isté, co znamenalo vtedy. Dnesné slovo „zasnúbenie" je zaiste v urcitom vztahu k manzelstvu, ale nie je synonymné s tymto slovom v Biblii. Biblické slovo „zasnúbenie" sa vztahuje v prvom rade na vykonanie manzelskej prísahy a az potom na ceremónie, ktoré obklopujú sobás. V prísnom zákonnom zmysle to teda znamená, ze nasa dvojica vstúpila do manzelského stavu. Zasnúbenie v dnesnom vyzname vyjadruje iba „príslub", ze jedného dna vstúpia do manzelstva, za podmienky, ze terajsie túzby a priania dvojice pretrvajú. Nuz chápat vyraz svätého Lukása „zasnúbenej muzovi menom Jozef" len v zmysle, ze Mária mu v tom case bola iba zasnúbená (za-slúbená, pri-slúbená), ze to nebol este skutocny manzelsky zväzok, by bolo nespravodlivé vzhladom na pôvodny text. Sväty Lukás nám jednoducho hovorí, ze Mária a Jozef, ked sa Mária stala Matkou Bozou, boli uz zenatí.

Preco potom sväty Lukás uzíva slovo „zasnúbená" namiesto slova „vydatá"? Nebolo by jasnejsie a jednoduchsie pouzit ten druhy vyraz?

Treba pamätat, ze podla zidovského zvyku tych cias jestvovali dva kroky, ktoré viedli k manzelstvu ako ho dnes chápeme. Najprv si dvojica vo zvlástnom obrade dala navzájom manzelsky súhlas . Dnes by sme povedali, ze urobili manzelskú prísahu (sobás). Mocou tohoto boli navzájom spojení ako manzel a manzelka tak v ociach Bozích, ako aj pred zákonom. Od tohto casu mali vsetky práva a vyhody, ktoré patrili manzelom a manzelkám. Podla zidovského zákona, ak muz zomrel, zena sa povazovala za vdovu a mala nárok na jeho dedicstvo. Ak mu zena bola neverná, bola by trestaná ako cudzoloznica; nemohla by sa ani znovu vydat bez prepústacej listiny.

Druhym krokom bolo oslávenie manzelstva (sobása), alebo vystrojenie svadby. V závislosti na prostriedkoch dvojice, svadba sa konala tak slávnostne ako to len bolo mozné. Muz prisiel do jej domu a vo verejnom sprievode ju odprevadil do svojho domu. Potom zacali svoj spolocny zivot.

Tento druhy krok obradu sa uskutocnil mnoho mesiacov po vzájomnej manzelskej prísahe. Z tohto dôvodu sväty Lukás hovorí, ze boli „zasnúbení" v case Zvestovania. Vyznam je jasny. V case, ked sa zjavil anjel, nakolko svadobné obrady sa este neuskutocnili, nezili spolu ako muz a zena, ale boli zenatí v ociach Bozích, lebo si uz vymenili navzájom manzelsky súhlas.

Pre modernú mysel, vzhladom na protireciace si ídey ohladom daného problému, je velmi zaujímavá otázka, kolko rokov mal sväty Jozef v case, ked sa ozenil s Máriou. Po mnoho storocí prevládala ídea, ze Jozef, ked sa zenil, bol starym muzom okolo osemdesiatky. I dnes v niektorych nasich kostoloch sú este vzdy sochy a obrazy, ktoré, zdá sa, podporujú tento pohlad.

Je zaujímavé poznamenat, ze najstarsie známe malby, alebo kusy skulptúr v katakombách, ukazujú svätého Jozefa ako mladého muza, pravdepodobne nie viac ako dvadsatpätrocného. Tento trend pokracoval az do stvrtého storocia. Ale od toho casu az takmer po moderné casy Máriin manzel je znázornovany ako muz v pokrocilom veku. To vyvoláva zaujímavú otázku, preco sa zrazu Jozef stal v krestanskom umení osemdesiatnikom. Niet pochybností, ze zmena bola zavedená úmyselne. Vo stvrtom storocí bol útok na vecné panenstvo Panny Márie, nuz z toho sa následne vyvodzovalo, ze Jozef bol prirodzenym otcom Jezisa Krista. Toto prehlásenie bolo váznym narusením bozského zjavenia a bolo hned zavrhnuté biskupmi tych casov. História nám hovorí, ze bludy zomierajú pomaly a ze po nich nasleduje obdobie, v ktorom je nebezpecenstvo, ze sa falosná náuka znovu objaví. Nuz umelci tych cias boli presvedcení, ze bolo neradno znázornovat Jozefa ako mladého muza z obavy, ze veriaci by si ho mohli predstavovat ako prirodzeného otca Jezisa Krista. Zobrazit ho ako velmi starého muza, domievali sa, bude najlepsou cestou ako zachovat vieru vo vecné panenstvo Márie a Jozefa. Nuz tento trend pokracoval az do dvadsiateho storocia.

V poslednych desatrociach je medzi nábozenskymi umelcami zmena v myslení. Moderní umelci dávajú prednost zobrazovaniu Jozefa ako silného a zivotaplného mladého muza. Tento zdravy postup, ktory pomohol mysleniu krestanov, aby odvrhli ako bezcenné bájky mnohé legendy o svätom Jozefovi, ktoré sú obsiahnuté v apokryfnej literatúre, predovsetkym v Evanjeliu Pseudo Matúsa a v Evanjaliu o narodení Panny Márie, je v súlade s modernou náukou o Písme .

Presvedcenie, ze Mária mala okolo pätnást rokov, ked sa stala Matkou Jezisa Krista, sa znalcami Písma nasiroko prijíma. Nuz, kto by si mohol vázne predstavit Boha, ktory by inspiroval Máriu, aby sa vydala za muza, ktory mal priblizne osemdesiat rokov? Ako by jej mohol byt skutocnym spolocníkom? Ci by nebol skôr ako pradedo? A dalej, evanjelium nás uistuje, ze súcasníci Svätej Rodiny si mysleli, ze Jozef bol prirodzenym Jezisovym otcom. Ci je pravdepodobné, ze by ludia prisli k takémuto záveru, keby Jozef bol uz velmi starym clovekom?

Na dôvazok, ako mohol taky stary clovek pracovat ako tesár, aby zivil svoju zenu a dieta? Mohol by sa podujat na dalekú cestu spomenutú v evanjeliu? Ako by mohol ochranovat svoju rodinu na takejto ceste? Na to, aby sa zdôraznilo Jozefovo panictvo, nie je potrebné znázornovat ho ako vetchého starca, lebo panictvo vyplyva z cnosti a Bozej milosti a nie z vysilenosti starého veku.

Dajme si este otázku, ci je mozné upresnit jeho vek v case sobása? Áno, znalci vychodnej histórie nás uistujú, ze väcsina zidovskych muzov sa zenila, ked mali sestnást rokov; málokedy oddialili manzelstvo za dvadsatstyri rokov. Jozef sa teda najpravdepodobnejsie zenil, ked bol blízko pred dvadsiatkou.

(pokracovanie)

I. - 1

Sv. Jozef - Teologické vovedenie