II. - 5

Sv. Jozef - Teologické vovedenie

(pokracovanie)

II. - Teologické úvahy o svätom Jozefovi

5 - Sväty Jozef prechovával k Jezisovi opravdivé otcovské city

Kedze Jozef bol obdarovany prednostou panického otcovstva k Jezisovi, je potrebné povedat pár slov o zvlástnej vnútornej milosti, ktorú mal zo zakúsania opravdivych otcovskych citov k dietatu. Je vseobecnou teologickou zásadou, ze ked Boh volá najakého cloveka k vykonaniu zvlástnej sluzby, dáva vsetky milosti, ktoré sú potrebné pre dokonalé vykonanie tohto povolania. Jozefovo otcovstvo nebolo darované prirodzenostou a preto Boh, ktory nadprirodzenym spôsobom urobil Jozefa panickym otcom, daroval mu tiez hlboké city lásky a starostlivosti voci Jezisovi Kristovi, ktoré ziadny ludsky otec nikdy necítil k svojmu synovi. Toto sa môze nazyvat základnou milostou jeho zivotného stavu v Bozom pláne pren v histórii spásy.

Bossuet vysvetluje túto milost spôsobom, ktory nebol nikdy prekonany. Píse:

Tá istá bozská ruka, co tvorí srdce kazdého cloveka, dala Jozefovi otcovské srdce a Jezisovi synovské srdce, aby Jezis poslúchal Jozefa a Jozef sa nebál prikazovat Jezisovi. A ako môze byt tak trúfaly prikazovat svojmu Stvoritelovi? Bolo to preto, lebo opravdivy Otec Jezisa Krista, Boh, ktory ho zrodil od celej vecnosti, vybral si Jozefa, aby sa správal ako otec k Jeho synovi na tomto svete; a ked to tak urobil, Boh, takpovediac, zapálil Jozefovu hrud istou ziarou alebo iskrou svojej vlastnej bezmedznej lásky voci Svojmu Synovi. Toto to bolo, co zmenilo Jozefovo srdce, toto to bolo, co v nom vzbudilo otcovskú lásku; natolko, ze cítiac v sebe horiet otcovské srdce po Bozom slove, Jozef cítil, ze Boh mu hovorí, ze má pouzívat aj otcovskú autoritu: preto sa nebál prikazovat Tomu, ktorého uznával za svojho Majstra.

Jeho otcovské city mu umoznovali vykonávat svätú opateru a ochranu v starostlivosti o dieta. Je to osobitne zrejmé v priebehu neprestajnych tazkostí, ktoré sa odohrávali pocas prvych niekolkych rokov Kristovej existencie. Ale ak opät sledujeme jemny vhlad Bossueta, najväcsí dôkaz jeho otcovskej starostlivosti bol dany v agonizujúcej skúsenosti oddelenia od Krista pocas troch dní, ked Svätá Rodina isla do Jeruzalema.

Zváz túto dalsiu tazkú a pozoruhodnú skúsku. Nestacilo, ze ho ludia suzovali, i Jezis to urobil: Chlapec unikol jeho pozornému oku, vyklzol a tri dni bol strateny. Co mal verny Jozef robit? Co sa stalo s posvätnou dôverou, ktorú mu Boh vlozil do rúk? Tazko si dokázeme predstavit Jozefov poplach a nárek. Ak si este doteraz nepochopil jeho otcovstvo, pozri sa teraz na jeho slzy, vid jeho úbohost a presvedci sa, ze je otcom. Jeho zármutok to dal dostatocne najavo a Mária mala pravdu, ked povedala: „Tvoj otec i ja sme ta s bolestou hladali!" Je to akoby povedala: „Synu, nebojím sa teraz nazyvat ho tvojím otcom, a tym, ze to robím, nevrhám ziadny tien na panensky zázrak tvojho narodenia. Volám ho tvojím otcom pre jeho ustarostenost a nepokoj - jeho starostlivost o teba je naozaj otcovská. Ja a tvoj otec: Pripájam ho k sebe v nasom spolocnom smútku."

(pokracovanie)

II. - 5

Sv. Jozef - Teologické vovedenie