II. - 6

Sv. Jozef - Teologické vovedenie

(pokracovanie)

II. - Teologické úvahy o svätom Jozefovi

6 - Svätost a dôstojnost svätého Jozefa

Od 16. storocia je medzi teológmi vzrastajúci súhlas ohladom vynimocnej svätosti Jozefa. Dnes je mozné tvrdit, ze je vseobecnym ucením Cirkvi, ze Jozef zaujíma v nebi pre svoju mimoriadnu svätost celkom zvlástne miesto, ktoré je druhé v poradí len vzhladom na miesto, ktoré zaujíma Matka Bozia.

Vo svojej encyklike Quamquam pluries, Lev XIII. píse:

Jozef… bol naozaj manzelom Márie a otcom, ako sa predpokladalo, Jezisa Krista. Odtial pochádza celá jeho hodnost, milost, svätost a sláva… Nemôze byt ziadna pochybnost, ze viac nez ktorákolvek iná osoba sa priblízil k tej vsetko prevysujúcej hodnosti, ktorou je Matka Bozia vyvysená daleko nad vsetky stvorenia… Jozef stojí sám vo vznesenej hodnosti, pretoze bol Ochrancom Bozieho Syna z bozského ustanovenia. (Text prevzaty z Cahiers de Joséphologie 9 - 1961 - str. 130-131)

V tejto encyklike pápeza Leva je hodno vsimnút si niektoré veci: Spomína najprv mieru svätosti svätého Jozefa. Normou, ktorá urcovala mnozstvo milostí, ktoré Jozef prijal, bol dvojaky úrad, ktory vlastnil, menovite to, ze bol manzelom Márie a otcom Jezisa Krista. Milost, ktorú Boh udelil jeho dusi, odpovedala prevznesenej hodnosti tychto dvoch úradov. Za druhé je tu naliehanie pápeza, ze Jozef viac nez ktorákolvek iná osoba sa priblízil k Máriinej svätosti. Mária bola vyvysená daleko nad vsetky stvorenia - znamená to, ze pápez ucí, ze Mária je svätejsia nez samotní anjeli? Tak to je, a toto bolo vseobecnym ucením Cirkvi mnohé storocia. Ale, co je zaujímavejsie vhladom na túto nasu stúdiu, znamená to, ze Jozef je tiez vyssie v hodnosti a svätosti nez anjeli? Lev to nehovorí vyslovne, ale urcite poskytuje premisu (Pozn. prekl.: Premisa je filozoficky termín znamenajúci jeden z predpokladov pre vyvodenie záveru v úsudku), z ktorej sa takyto záver môze právoplatne vyvodit. Pius XI. vo svojom charakteristicky presnom a jasnom jazyku rozptylil akúkolvek pochybnost, ktorá by este vzdy mohla pretrvávat, ked napísal: „…medzi Jozefom a Bohom nevidíme a nie sme schopní vidiet nikoho okrem Márie so svojím bozskym materstvom" (Allocutio Pia XI. 21. apríla 1926, citované z Cahiers de Joséphologie 9 - 1961 - str. 138).

Niektorí, pre slová Jezisa Krista, ze "Medzi tymi, co sa narodili zo zeny, nepovstal nik väcsí ako Ján Krstitel" (Mt 11:11), sa nazdávali, ze Ján Krstitel prevysil v svätosti Jozefa. Táto námietka nie je taká silná, ako by sa zdalo. Ak vezmeme do úvahy súbezny text z Lukása (7:28), exegéti nás uistujú, ze Kristus nevyhlásil Jána Krstitela za najsvätejsiu osobu aká kedy zila, lebo inak by sme museli prijat, ze bol svätejsí nez Matka Bozia! Jezis Kristus hovoril o Jánovi Krstitelovi iba ako o najväcsom z prorokov Starého Zákona. Hovoril, ze inym prorokom bolo dané poslanie predpovedat príchod budúceho Mesiása, ale Ján bol poslednym z prorokov a najväcsím zpomedzi vsetkych, pretoze jemu bolo dané poslanie ukázat svojím súcasníkom na ocakávaného v nádejách Izraela: „Hla, Baránok Bozí!"

Hodnost nejakého svätca sa merá stupnom milosti a cnosti, akú vlastnil. V tomto zmysle nie vsetci svätí mali rovnaké mnozstvo milosti, ale kazdému bolo dané mnozstvo milosti „podla Bozej vôle", ktorá by ho uschopnila vykonat urcené mu poslanie. V prípade Jozefa, skutocnost, ze mu bolo udelené privilégium zit v intímnej prítomnosti Jezisa a Márie, naznacuje prudky rast v milosti a cnosti, ktoré sa v jeho zivote museli udiat.

(pokracovanie)

II. - 6

Sv. Jozef - Teologické vovedenie