I. - 4

Sv. Jozef - Teologické vovedenie

(pokracovanie)

I. - Sväty Jozef vo Svätom Písme

4 - Sväty Jozef bol clovek spravodlivy

Sväty Matús nám hovorí, ze sväty Jozef „bol clovek spravodlivy" (Mt 1:19). V biblickom jazyku je to clovek, ktory je ozdobeny vsetkymi cnostami. Matús zdôraznuje spravodlivost svätého Jozefa, ked opisuje pochybnost, ktorá ho mucila, ked sa ukázalo, ze Mária pocala (por. Mt 1:18-25).

Uz sme videli, ze Mária a Jozef boli zosobásení, hoci v case, ked sa Kristus pocal, nezili spolu. Mária najpravdepodobnejsie necítila, ze by mala právo informovat Jozefa o tejto tajomnej udalosti. No predsa si úzkostlivo zelala, aby bol informovany, a vedela, ze bude nesmierne zmäteny, ked sa dozvie o jej tehotenstve a nebude vediet o jeho zázracnom pôvode.

Toto je presne to, co sa stalo. Jozef sa dozvedel, ze jeho manzelka je s dietatom a vediac, ze on sám nie je prirodzenym otcom dietata, jeho mysel bola v stave smrtelného zmätku.

Ked sa teda Jozef dozvedel o tehotenstve svojej manzelky, ako sa vysporiadal s touto skutocnostou? Vari si myslel, ako si to zopár Otcov Cirkvi predstavovalo, ze Mária bola znásilnená, alebo ze spáchala cudzolozstvo? Alebo si máme unáhlene domyslat, ze sväty Jozef usúdil, ze Mária bola zázracne pocala dietata z Bozej moci? Niektorí navrhujú tretiu moznost, ze totiz sväty Jozef pripustil, ze nevie ako sa toto mohlo stat a ze spociatku nevedel jednoducho, co robit.

Prvá mienka, ze Jozef si myslel, ze bola neverná, modernym ucencom nie je prijatelná. Je to mimoriadne nepravdepodobné, ze by sa Jozef zaoberal takouto myslienkou. Vedel, ze Mária je najsvätejsia osoba akú kedy stretol a bol si vedomy, ze jeho mladá manzelka je zenou hlbokého duchovného vhladu a úplne oddaná vernému vyplneniu Bozej vôle. Nemôzeme si nikdy, ani len na okamih predstavit, ze by pochyboval o jej nevinnosti.

V danej situácii by bol ovela viac nakloneny druhej mienke: ze zázracne pocala dieta z Bozej moci. Bol by ochotny radsej prijat túto moznost so slepou vierou, nez prechovávat akúkolvek pochybnost ohladom svojej manzelky. Avsak nie je pravdepodobné, ze by prisiel k takémuto záveru. Zázracné panenské pocatie bolo neslychané. Takáto udalost by nikdy nevosla do mysle cloveka bez pomoci bozského zjavenia.

Takto, vylucovacím spôsobom, sme prisli k tretej moznosti: Sväty Jozef bol zarazeny; jednoducho nevedel, co si má mysliet. Bol zmäteny.

Kedze Jozef bol presvedceny o Máriinej nevinnosti, prirodzene, ze neveril, ze má povinnost obvinit Máriu pred autoritami, ktoré by ju boli vzápätí povinné ukamenovat ako cudzoloznicu. Vsetko jeho cítenie mu hovorilo, ze Mária je v pravde a v plnosti viac dobrá, nez ktorákolvek iná osoba, ktorú kedy poznal. Predovsetkym, nechcel byt od nej oddeleny. Srdce má svoje dôvody, povedal Pascal; má dôvody, ako to vieme z ucenia mystikov, ktoré nemôzu byt vzdy sformulované v pojmoch. A ak by toto malo byt kedykolvek pravdou, nuz bolo to pravdivé o citoch, ktoré Jozef zakúsal, ked chcel vziat Máriu za svoju manzelku. Velkí mystickí spisovatelia opísali stav duse, ktorá „cíti" opustenost Bohom, hoci velmi dobre vie „prostredníctvom temného svetla viery", ze to tak nie je. V prípade svätého Jozefa, to co zakúsal, by sa velmi lahko mohlo jednat o mysticky (tajomny) zápas, v ktorom jeho najhlbsie cítenia a pocity mu hovorili, ze sa nikdy nesmie vzdat Márie, zatialco rozum (v neprítomnosti akéhokolvek jasného zjavenia zhora) mu predstavoval, ze je vo svedomí povinny (úsudok praktického intelektu, ktory nie je neomylny bez osobitného zjavenia) urobit to, coho sa najviac hrozil - menovite, byt navzdy odlúceny od Márie.

Isteze sa modlil o svetlo. A cakal. A Boh odpovedal na jeho vieru: „Zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijat Máriu, svoju manzelku, lebo to, co sa v nej pocalo, je z Ducha Svätého" (Mt 1:20).

Lahko si môzeme predstavit radost, ktorá naplnila jeho srdce. Rozhodol sa urobit co najskôr slávnostnú oslavu manzelstva. Ked uvazoval o slovách anjela, zdalo sa, ze je vzdy viac a viac dôvodov na stastie a radost, nakolko anjelove slová znamenali, ze Mária bude navzdy jeho, a tiez znamenali, ze, spôsobom, ktory je tazko ulozit do slov, Dieta mu nie je úplne cudzincom, ale akosi je jeho Synom.

V tejto rozprave svätého Matúsa, povedali by sme v dnesnej reci, povstalo prvotriedné nedorozumenie medzi Jozefom a Máriou, medzi manzelom a manzelkou. A je obdivuhodné, akú muznost Jozef prejavuje v snahe prekonat nedorozumenie podla svetla rozumu i viery. Rozpolteny medzi citmi lásky k Márii a k Boziemu zákonu, ako ho poznával svetlom svedomia, bol pripraveny nasledovat len svetlo Bozej vôle, ktoré mal. On, tak ako Abrahám pred ním, bol pripraveny obetovat to, co mu bolo najdrahsie na svete; ale v príhodnom case Boh zasiahol (ako vzdy) aby napomohol slabosti sluzobníka.

Tak ako bol Abrahám pre naznacenú (jasne prejavenú) Boziu vôlu prichystany obetovat Izáka, ktory mu bol zo vsetkych najdrahsí, tak podobne bol Jozef ustarosteny s odpovedou na Boziu vôlu, ako ju rozumel v case svojich pochybností. To nebola teoretická otázka, ale skutocná bytostná skúska, ktorú Jozef, „clovek spravodlivy", podstúpil.

Pripomenme si, ze Jozef bol v tom case pravdepodobne len pred svojou dvadsiatkou, a to poskytuje hojne svetla na zmienku Písma o jeho spravodlivosti. Nielenze sa pokúsal urobit, co bolo spravodlivé a správne, ale táto jeho snaha bola pohynaná jeho vnútornou dobrotou, jeho celozivotnou velkodusnou vernostou Bozej vôli. Iba clovek otvoreny Bozej svätosti mohol zápasit s tym problémom tak, ako to robil Jozef. Len takyto muz mohol byt pokúsany urobit chybu, ktorú on urobil, menovite, ze sa sám podcenil, lebo bol presvedceny, ze toto bolá práve tá vec, ktorú od neho Boh ziadal. Bezny mladík - alebo v danom prípade bezny clovek - by bol skôr pokúsany podcenit Boha ako seba samého.

Láska, ktorú Abrahám prechovával k svojmu Bohu, bola dokázaná jeho ochotou obetovat Izáka; a Boh ho odmenil tym, ze ho urobil „otcom mnohych". Abrahámov potomok, Jozef, bol odmeneny este hojnejsie pre nesebeckost a cistotu svojej lásky. Slovami anjela mu bolo povedané, ze si má vziat Máriu za manzelku a ze bude prinajmenej urcitym spôsobom otcom Vykupitela a v dôsledku toho duchovnym otcom, v omnoho hlbsom zmysle ako Abrahám, Bozieho ludu tu na zemi.

(pokracovanie)

I. - 4

Sv. Jozef - Teologické vovedenie