I. - 3

Sv. Jozef - Teologické vovedenie

(pokracovanie)

I. - Sväty Jozef vo Svätom Písme

3 - Sväty Jozef uplatnoval otcovské práva nad dietatom Jezisom.

Pánov anjel sa zjavil Jozefovi a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijat Máriu, svoju manzelku, lebo to, co sa v nej pocalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dás mu meno Jezis; lebo on vyslobodí svoj lud z hriechov" (Mt 1:20-21). Jozef je teda uisteny, ze je to jeho právo a povinnost dat meno Dietatu narodenému jeho manzelke.

Pomenovanie dietata sa podla zidovskej mentality povazovalo za osobitné právo otca. Bolo uplatnením otcovskej autority. A tak osem dní po Jeho narodení, pri prílezitosti obriezky, nachádzame Jozefa predsedat obradu (hoci najpravdepodobnejsie on nevykonal obriezku), a ako to nariadil, dieta bolo nazvané Jezis. Tento obrad urobil Krista clenom vyvoleného ludu, dedicom vsetkych prislúbení, ktoré boli predpovedané prorokmi. V tom istom okamihu prijal tiez svojich zákonnych predchodcov a stal sa clenom Dávidovskej dynastie. Vlastne obidvaja, Mária i Jozef, boli potomkami Dávidovho domu, ale skrze Jozefa Kristus prijal titul Syn Dávidov, podla ktorého mal byt Mesiás poznany.

V evanjeliách sú aj iné náznaky o vodcovstve, ktoré sväty Jozef dal svojej rodine, ked sa staral o svoju zenu a dieta. Po návsteve Mudrcov Herodes striehol na zivot Dietata a anjel sa zjavil Jozefovi: „Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: Vstan, vezmi so sebou dieta i jeho matku, ujdi do Egypta a zostan tam, kym ti nedám vediet" (Mt 2:13). Konal ako ochranny otec Nemluvnata, bezpecne ho viedol do Egypta, kde bol bezpecny pred diabolskym úmyslom Herodesa. Ked král Herodes bol mrtvy, anjel sa opät zjavil Jozefovi ako hlave Svätej Rodiny a povedal mu: „Vstan, vezmi so sebou dieta i jeho matku a chod do izraelskej krajiny" (Mt 2:19-20). Anjel sa mu zjavil poslednykrát a povedal mu, aby siel spät do Galiley a Jozef zobral svoju rodinu spät do Nazareta (por. Mt 2:22-23). Jezis bol poslusny Jozefovi ako otcovi: „Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslusny" (Lk 2:51).

Sväty Jozef mal autoritu nad Jezisom len preto, lebo to bola vôla Bozia. Je samozrejmé, ze právo autority sa môze uplatnovat iba nad osobou, a kedze Kristus je bozská Osoba, nikto nemôze mat ziadnu autoritu nad ním. Autorita, ktorú vykonával Jozef, bola daná Bohom, pretoze Kristus si zvolil byt podriadeny svojmu pozemskému otcovi, ktory bol „tienom Jeho nebeského Otca". Ak Jezisovo pokorné podriadenie sa dáva nám príklad povinného podriadenia sa právoplatne ustanovenej autorite, slúzi tiez na zdôraznenie dôstojnosti toho, koho poslúchal.

Jozefova autorita nad Jezisom nám umoznuje vojst trochu hlbsie do vnútornej svätyne duse pozemského otca Jezisa Krista a manzela Márie. Nebolo pre neho cosi prirodzené zdráhat sa vykonávat túto autoritu? Neodtahoval sa vydávat právoplatné príkazy? Nie je lahké predstavit si, ze sa zdráhal riadit tych, ktorí mu boli nadriadení vo svätosti a dobrote? V dusi Jozefa toto vlastne nespôsobovalo tazkosti; plne si uvedomoval, ze prikazuje mocou autority darovanej Bohom a túto autoritu vykonával len z lásky k Bohu a pre dobro tych, ktorí boli zverení jeho vedeniu.

Z vykonu Jozefovej moci nad Jezisom a Máriou je lahké postúpit k dalsej otázke: Vedel sväty Jozef, ze Kristus je druhá Osoba Najsvätejsej Trojice? Podobnú otázku casto prednásajú teológovia ohladom Preblahoslavenej Panny Márie: Vedela, ze jej Dieta je jednorodeny Syn Boha Otca, od casu zvestovania? Je pravdou, ze evanjeliá nie sú ohladom tychto otázok také jasné ako by sme ich chceli mat. Ale predsa nám dávajú urcité náznaky, ktoré sú mimoriadne nápomocné.

Predovsetkym, zdá sa, je tu narastajúca zhoda medzi exegétmi v tom, ze Mária podla vsetkého nepoznala od momentu Vtelenia opravdivú totoznost svojho bozského Syna. Jozef, prirodzene, by mal mensiu vedomost, nez tá, ktorá by sa pripísala Márii. Ked sväty Lukás, ktory pre skomponovanie svojho vyprávania o vcasnom zivote Jezisa Krista musel mat pomoc pre informáciu od Panny Márie, opisuje scénu Pána Jezisa v chráme, ked mal dvanást rokov, cituje slová Krista „svojim rodicom": „Nevedeli ste, ze mám byt tam, kde ide o môjho Otca?" A v dalsej vete pokracuje slovami: „Ale oni (jeho rodicia) nepochopili slovo, ktoré im hovoril" (Lk 2:49-50). Zdá sa, ze sväty Lukás nám hovorí, ze Mária a Jozef nerozumeli vysvetlenie dané Kristom; ale ich nedostatok pochopenia by bolo tazké pripustit, ak by uz vedeli, ze Kristus je Druhá Osoba Najsvätejsej Trojice. Dalej, sotva je mozné predpokladat, ze sväty Lukás tu hovorí o náhlom soku, ktoré tieto slová spôsobili Márii a Jozefovi, akoby momentálne zabudli na jeho totoznost. Zdá sa, ze Lukás hovorí o skutocnosti, ze dovtedy este plne nevedeli o Jeho bozskosti a preto slovami, ktoré im povedal, boli udivení. A konecne, Lukás spomína ako „jeho matka zachovávala vsetky slová vo svojom srdci" (Lk 2:51), ako keby rozjímala dlhy cas nad tymito slovami, prv nez uvidela, v narastajúcom svetle svojho Syna, skutocny vyznam, ktory obsahovali.

Je pravdou, ze vzdy sú moderní exegéti, ktorí sa drzia toho, ze Mária vedela od casu Zvestovania, ze jej Syn bol vpravde Syn Bozí, ale zdá sa, ze ich argumenty nie sú celkom presvedcivé.

Ak predpokladáme, ze Mária a Jozef nevedeli o bozskej prirodzenosti ich Syna, je ovela lahsie chápat vcasny zivot Svätej Rodiny. Jezis, ktory „sa vzmáhal v múdrosti, veku a v oblube u Boha i u ludí" (Lk 2:52), musel im toto tajomstvo vyjavit vo vhodnom case. V case prvého Jezisovho zázraku v Káne Galilejskej si vsímame tón Máriinej dôvery, ked prikazuje obsluhujúcim: „Urobte vsetko, co vám povie" (Jn 2:5). V tom case uz plne chápala. Hoci nám to evanjelium nehovorí, môzeme predpokladat, ze Kristus sa Jozefovi plne zjavil este pred jeho smrtou.

 (pokracovanie)

I. - 3

Sv. Jozef - Teologické vovedenie