II. - 4

Sv. Jozef - Teologické vovedenie

(pokracovanie)

II. - Teologické úvahy o svätom Jozefovi

4 - Otcovstvo svätého Jozefa

Prirodzene, ze najcennejsím titulom, ktory sväty patriarcha dostal, je prednost volat sa Jezisovym otcom, co vyplyva z toho, ze bol manzelom Máriinym. Ked táto svätá dvojica uzavrela manzelstvo, nemali ziadnu ídeu, ze bude pozehnané takouto plodnostou, ze blahovolnou Bozou prozretelnostou bude riadené na prijatie Bozieho Syna, Vykupitela a Spasitela sveta.

Obidvaja, Mária aj Jozef boli rodicmi Dietata, ale rozlicnym spôsobom. Mária sa zázracnym zásahom Svätého Ducha stala Jeho Matkou v plnom zmysle tohto slova. Bola naozaj Matkou Boha, Vykupitela, pretoze Ho zaodiala telom zo svojej vlastnej materskej podstaty. Kvôli jej fyzickému materstvu, medzi Máriou a Kristom bol ustanoveny metafyzicky vztah, mocou ktorého mohla povedat, ze On je jej dietatom a naopak, On mohol povedat o Márii: naozaj toto je Moja Matka. Zo vsetkych Bozích stvorení ziadne nie je v intímnejsom vztahu ku Kristovi ako Jeho Matka.

Obidvoje, tak Jozefovo otcovstvo ako aj Máriino materstvo, sú dôsledkom zázracného Bozieho zásahu. Bozské Materstvo je jedinecné v celej histórii. Co je jedinecné a odlisné ohladom Jozefovho otcovstva stane sa jasnym az potom, ked pouvazujeme o nasledujúcich bodoch: (a) vseobecny pojem otcovstva; (b) falosné druhy otcovstva pripisované Jozefovi; (c) opis jeho otcovstva, ktory je najlepsie v súlade s ucením Zjavenia.

a) Vseobecny pojem otcovstva

Otcovstvo vo vlastvom zmysle sa uskutocní fyzickym splodením, pri ktorom je zivot vitálne preneseny otcom na svoje dieta. Tento typ otcovstva je otcovstvom v beznom zmysle a je mozné ho opísat ako fyzické a prirodzené otcovstvo. Vztah, ktory povstáva medzi otcom, ktory prenása zivot, a dietatom, ktoré tento zivot prijíma, je trvaly a nerozlucny. Ked sa raz tento vztah ustanoví, trvá v case i vo vecnosti.

Otcovstvo ustanovuje dva odlisné zväzky. Prvy, vytvoreny plodiacim úkonom, sa môze nazyvat fyzicky, nakolko otec na sformovanie tela svojho syna sprostredkúva nieco zo svojej vlastnej fyzickej podstaty. Otcovstvo vsak dáva vznik vztahu este vyssej a vznesenejsej povahy, ktory je najvznesenejsou stránkou ludského otcovstva, menovite duchovnému zväzku ludskej náklonnosti ci affektivity. Sinibaldi píse:

Nemalo by zmysel cenit si otcovstvo, ak nie pre vybornost morálneho zväzku, ktorého je prirodzenym princípom, a to práve tak ako aj kvôli fyzickému zväzku. Ak by fyzicky zväzok mohol existovat sám osebe oddelene od morálneho zväzku, ludské otcovstvo by nebolo vyssie od toho, ktoré je u nerozumného zvierata. Na druhej strane, ak by morálny zväzok mohol existovat bez fyzického, sám by postacoval pre opravdivé otcovstvo, pretoze je krajsí, dokonalejsí a vznesenejsí. Srdce môze doplnit fyzicky zväzok a vytvorit iny uzsí vztah ako je ten, ktory vychádza z prirodzeného poriadku otcovstva.

Cloveka voláme otcom v nevlastnom zmysle, ked adoptuje dieta, ktoré nie je ovocím jeho vlastného manzelstva a zahrnie to dieta vsetkou tou láskou, náklonnostou a vyhodami, ktoré by dal dietatu, keby bolo jeho prirodzenym synom. V tychto prípadoch povstáva silny, osobny zväzok náklonnosti, o ktorom sa môze hovorit ako o opravdivom, ale nevlastnom type otcovstva. Nie sú neznáme prípady, ked otec v morálnom poriadku sa cíti byt blizsie k adoptovanému dietatu, ako k svojmu vlastnému telu a krvi.

b) Falosné druhy otcovstva pripisované svätému Jozefovi

Prehlasovat, ze Jozef bol fyzickym otcom Jezisa Krista v prirodzenom a vlastnom zmysle slova by bolo v protirecení s ucením pokladu viery. Viera Cirkvi je v slovách Apostolského vyznanie viery vyjadrená jasne takto: „Verím… v Jezisa Krista, jeho jediného Syna, násho Pána, ktory sa pocal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie panny." Tí, ktorí popierajú nadprirodzeny poriadok sa drzia mienky, ze Jozef bol prirodzenym otcom Jezisa Krista. Nechybali ani zbozní autori, ktorí bez zloby, skôr pre zvelicovanú a prehánanú lásku k svätému Jozefovi, rozmyslali o moznosti, ze Duch Sväty zázracne a bez porusenia Máriinho a Jozefovho panenstva vzal trochu zo zivého Jozefovho semena, aby spôsobil Kristovo pocatie. Toto by urobilo z Jozefa otca vo fyzickom, hoci panickom spôsobe. Cirkev takúto spekuláciu oznacila za mienku bez akéhokolvek základu; a na dôvazok, v protive s tym, co neustále ucí viera. Preto prehlasovat Jozefovo otcovstvo v akomkolvek zmysle ako fyzické je vázny odklon od zdravej teológie a ucenia Cirkvi.

Kedze vôbec nespolupôsobil vo fyzickom zmysle, Jozefovo otcovstvo môze byt iba v morálnom poriadku. To pozitívne zahrnuje, ze bol pohynany láskou a velkodusnostou, aby sa staral o Jezisa, a negatívne to vylucuje moznost telesného splodenia. Ale toto, ako to uvidíme, len nedokonale zobrazuje situáciu.

c) Jozefovo otcovstvo je jedinecné - unikátne

V celej ludskej histórii nebolo takého druhu otcovstva, ktoré by bolo totozné s Jozefovym. Preco je to tak? V zivote svätého Jozefa sa stala udalost, ktorá sa nikdy predtym nestala, ani sa nikdy nestane inému zenatému muzovi. Táto úzasná udalost zahrnuje: (1) ze vsemohúci Boh zázracne uschopnil jeho manzelku panensky pocat a porodit syna; (2) dieta, o ktoré ide, bolo Vtelené Bozie Slovo; (3) toto vsetko sa skrze osobitné zámery Bozej prozretelnosti stalo takym spôsobom, ze dieta nebolo cudzincom svätému Jozefovi, ale ovocím jeho vlastného manzelstva; (4) a konecne, Jozefovi, tym istym Bozím ustanovením, boli voci tomuto Dietatu v opravdivom zmysle darované práva a povinnosti otcovstva.

Bolo by omylom robit záver, ze to, co odlisuje Jozefovo otcovstvo od vsetkych foriem ludského adoptívneho otcovstva, je skutocnost, ze dieta, o ktoré ide, je bozské. Toto prílisné zjednodusenie by úplne minulo ciel.

Co je tiez jedinecné v tomto prípade, je skutocnost, ze to, aby manzelstvo Márie a Jozefa prijalo Bozieho Syna do tohto sveta, bolo nariadené Bohom. Ovocím manzelstva tejto svätej dvojice bolo vtelené Bozie Slovo. Kristus nebol cudzincom ich manzelstvu. Celkom iné je to v prípade bezného ludského adoptívneho rodicovstva. Vyslovne ide o to, ze adoptované dieta, ktorému boli dané práva patriace prirodzenému dietatu, je cudzincom pre manzelstvo tej dvojice v tom zmysle, ze ich manzelstvo nebolo riadené na prijatie a starostlivost o to dieta.

Keby sa to vôbec niekedy malo stat, ze by Boh zázracne a panensky urobil plodnou manzelku muza kvôli tomu práve, ze je s nou zenaty, ten muz by bol otcom toho dietata tym jedinecnym spôsobom, akym je Jozef otcom Jezisa Krista. Boh by mu nemohol podla spravodlivosti upriet otcovské práva k plodu lona jeho manzelky.

Nuz práve tak, ako sa Mária stala Matkou Bozou, nie „z vôle muza, ale z Boha" (Jn 1:13), tak ani Jozef nedostal svoje otcovstvo ku Kristovi inak ako z vôle Boha. Mária spolupracovala ovela blizsie a intímnejsie pri Vtelení ako Jozef, takze je nielen morálne Matkou Bozou, ale aj fyzicky. Jej materstvo je dokonalé v kazdom zmysle tohto slova. Jozefovo otcovstvo nemá dokonalost fyzického otcovstva, ale nesmierne presahuje akúkolvek formu ludského adoptívneho otcovstva.

Ako je mozné, ze sa Jozef stal Jezisovym otcom v opísanom zmysle bez jeho vedomia alebo súhlasu? Okrem toho, je tu neustála viera Cirkvi, ze on i Mária súhlasili zostat ako panna a panic. Nezahrnuje v sebe táto skutocnost rozhodnutie nemat ziadne deti?

Na tieto námietky je mozno lahko odpovedat. Ked sa Mária a Jozef vzali, hoci s rozhodnutím zdrziavat sa pouzitia sexuálnych privilégií manzelstva, vstúpili do manzelstva s myslienkou zasvätenia sa jeden druhému z lásky k Bohu. Boli úplne "otvorení" pre zámery Bozej vôle, hoci v tom case nevedeli, co tá Vôla zahrnovala. V princípe je nepodstatné, ci rozumeli do poslednych podrobností, co Boh od nich ziada; stacilo, ze sa odovzdali bez vynimky Jeho nevyslovytelnym zámerom. Ich povolanie k manzelstvu nebolo súkromnym povolaním, povolaním, ktoré sa dotykalo iba ich; bolo to povolanie, ktoré malo ovplyvnit celé spolocenstvo ludskej rodiny. Jediná vec, ktorou si podla vsetkého boli istí vo svojich srdciach, bola, ze Boh ich volá k manzelstvu a ze majú zit panensky zivot; rozhodli sa zit svoj manzelsky zivot podla Bozej blahovôle. Tento postoj mysle a srdca bol najdôlezitejsou vecou v onom okamihu. Dovtedy nemali ziadnu predstavu o tom, aké velké veci má Boh pre nich v zásobe.

Snád maly príklad môze osvetlit túto zálezitost. Pomyslite na rodicov svätej Terézie z Lisieux, alebo na rodicov svätého Tomása Akvinského v case ich sobása. Urcite nemali ziadnu predstavu o tom, ze sa im narodí dieta, ktoré bude jedného dna kanonizovanym svätym a bude mat na milióny dusí taky prenikavy duchovny vplyv. V den svojho sobása sa jednoducho rozhodli nasledovat svoje povolanie v manzelskom stave a dat svoje manzelstvo do sluzieb a dobrej vôle svojho Stvoritela.

Takto to bolo s Máriou a Jozefom. Len s ubiehajúcim casom zacali chápat ako sa ich manzelstvo malo stat najuprednostnenejsím manzelstvom vsetkych cias, lebo, ako prehlasuje sväty Augustín: „Sväty Duch dal bozské Dieta im obidvom." Najrozhodujúcejsí a najdôlezitejsí Bozí zásah do ludskej histórie sa uskutocnil v zázracnom plode ich manzelstva.

Ktory titul je najlepsí, aby sme ním vyjadrili jedinecné otcovstvo svätého Jozefa? Jestvuje celé mnozstvo oznacení, ktoré veriaci a duchovní spisovatelia pouzili, ako napríklad zákonné otcovstvo, predpokladané, získané, zástupné nebeského Otca, alebo panické. Väcsina z tychto titulov vyjadruje len ciastocny pohlad na skutocnost. Pater Francis Filas, S.J., najväcsí zo zijúcich americkych jozefológov, spolu s mnozstvom inych autorov, uprednostnuje titul: Jozef, Panicky otec Jezisa Krista. Volbu titulu zdôvodnuje tymito slovami.

Zdá sa, ze vyraz "Panicky otec" sa priblizuje poziadavkám primeraného vyjadrenia, pretoze je krátky, vylucny a jasny, - alebo, azda by sme mali povedat, je taky jasny, ako bude kedykolvek ktorykolvek iny vyraz vzhladom na otcovsky vztah, ktory tak úplne presahuje vsetky bezné prípady. Vonkajskovo vzaté, "Panicky otec" sa odporúca slovami svätého Augustína. Z vnútornej stránky veci, podla svojho vyznamu, tym, ze otcovstvo nazyva panenskym, tak ohranicuje vyznam slova "otec", ze bez akejkolvek pochybnosti vylucuje kazdy vztah fyzického plodenia. Na druhej strane, zmienkou panického otcovstva sa naznacuje, ze isty druh otcovstva tu je. Nakolko fyzické otcovstvo je vylúcené slovom "panické", zdá sa, ze logickym záverom sú práva a povinnosti otcovstva v mravnom poriadku.

Trochu neskôr v tej istej knihe P. Filas pokracuje:

Teraz co sa tyka uplatnenia tohto princípu "panickému otcovi". Sv. Jozef je Jezisovym otcom natolko, nakolko ako panicky muz môze byt otcom Jezisa Krista - a ked toto hovoríme, máme presne tú stárocnú myslienku, ze totiz Jozef bol otcom v kazdom ohlade, vyluciac jedine fyzické plodenie! Adoptívny otec, ktorého syn je vonkajsí jemu a jeho manzelstvu, nevlastní otcovstvo takym spôsobom ako je toto. Opis sedí iba pre vztah svätého Jozefa, v ktorom Kristus bol opravdivym synom podla morálneho poriadku a nebol mu vonkajskovy. Tento svätec by nemohol dostat takéto otcovstvo, ak nie skrze skutocnost, ze Jezis sa narodil z Jozefovej manzelky. Ziadny iny zdroj nie je mozny; manzelstvo bolo kanálom rodicovstva svätého Jozefa. (Filas, op. cit., p. 333-335)

(pokracovanie)

II. - 4

Sv. Jozef - Teologické vovedenie