10

Odpoved Jehovovym svedkom

(pokracovanie)

III. SVEDECTVÁ

3. Günther Pape

Nemec, ktory vyrástol v rodine Jehovovych svedkov. S vekom a stúdiom si uvedomil omyly, protirecenia a podvody Jehovovych svedkov a pristál na brehu katolíckej Cirkvi. Vypráva svoju dlhú skúsenost v knihe, ktorá si skutocne zasluhuje byt cítaná: Io ero Testimone di Geova (Bol som Jehovovym svedkom) Queriniana, Brescia 1974, str. 142). Predkladáme tu niektoré casti.

Spoznat pravdu

"Bol som Jehovovym svedkom vychovanym v tejto viere uz od dietata. Rozsiroval som ju ako misionár a zastával som v dotycnej organizácii rozlicné úrady.

Dnes písem proti, ci lepsie povedané o Jehovovych svedkoch. Preco? S milostou Bozou som mohol spozorovat omyly, v ktorych som bol vychovany a ktorym som slúzil!

Záväzok, na ktory sa podujímam v tomto diele, je objektívne a bez polemiky predlozit svoje skúsenosti, aby som ukázal, ako JS slúzia, na skodu Bozieho královstva, v chápadlovej organizácii, opustiac akykolvek náznak dobrého zmyslu nábozenského i obcianskeho. Prítomnou knihou chcem napomenút, vystríhat, dat poznat pravdu o Jehovovych svedkoch." (str. 5)

Reakcie nechybali: "Spolocnost Stráznej veze rozsiruje medzi svedkami povedacky, ze dôkazy, citáty, argumenty tejto knihy sú falosné, ale velmi dobre vie, ze niet v nej nic falosného. Ukazuje nám to ten fakt, ze doposial nemohla uviest proti tomu ani len najmensí dôkaz. Je to konecne pochopitelná vec, pretoze kazdé slovo, ktoré som napísal zodpovedá pravde." (str. 6.)

Omyly a protirecenia

"Privádzal ma do pomykova spôsob jednania ústrednych riaditelov, poziadavka, ze by urcité "pravdy", menitelné, a teda samé v sebe protirecivé, pochádzali od Boha!

Odhalil som pomylené prepocty, násilné biblické vysvetlenia, necasové a úplne opustené náuky.

A ja som musel verit, ze sám Jehova zjavil obsah Biblie? Zistoval som protirecenia v náuke a vo vysvetlovaní Svätého Písma a rozvinutú dispozíciu na prispôsobenie samotnej náuky, aby ju bolo mozno prispôsobit poziadavkám casu a mentality! Inspirované poziadavky, ktoré písali v Stráznej vezi sa mylili opät a opät!

Staré náuky Stráznej veze, ktoré sú teraz odvrhnuté ako omyly, raz boli pokladané za pravdu. Ale bozská pravda sa nemôze stat omylom. A teda akého druhu pravdy boli tie pravé? A ako je mozné tárat o pokrokovom vysvetlovaní si bozského svetla, ak ide o opravu?!

Porovnal som si teda starsiu literatúru tejto spolocnosti so súcasnou, porovnajúc ucenie prvého prezidenta Russella, s tym, co ucil druhy, Rutheford, a s tym, co ucí prezident, ktory je teraz v úrade, Knorr, a jeho spolupracovníci. Vysledok bol ten, ze si protirecili, vzájomne sa popierali, narokujúc si kazdy svoju inspiráciu. Naozaj, nezdalo sa, ze by v spolocnosti Stráznej veze existovala stopa po nadprirodzenom, bozskom vedení.

Ale ci Rutheford neprehlásil, ze jeho náuka je "Ucenie, ktoré dáva Pán pre ohlasovanie ludu, ktory..."? A akym právom teda ich Knorr odvrhol? Ako sa môzu odmietnút "pravdy, ktoré dal Pán"? Alebo povedzme radsej, ze Pán nedal nic. Je to pravdepodobnejsie. Bolo tu cosi, co nefungovalo, a to v základnych princípoch" (str. 36-37).

Taktika vybojov

Predovsetkym neprebiehala cestnym spôsobom taktika dobyvania: "Nasim jedinym záväzkom - ucil G. Pape Jehovovych svedkov - je to, aby sme, lstiví ako hady, podkopávali vieru inych a nahradzovali ju nasou... Dôlezité je prebúdzat záujem o nase posolstvo. Ale spociatku musíme skryvat pred ludmi pravú pohnútku nasich návstev, ktorou je získavanie clenov!

Zatialco rozprávame s ludmi, musíme prejavit záujem o nich a dat im najavo, ze chceme poznat ich názory, prejaviac ohlad pre ich argumenty a hladiská. V tej miere, v akej sa snazíme pochopit ich pochybnosti a problémy, budú si mysliet, ze skutocne máme v úmysle im pomôct, a prijmu nase riesenia. Ak ich prichytíme pri niektorom ich vyjadrení sa neistymi vo viere, máme tu dobrú prílezitost pre vzbudenie záujmu o Jehovovo posolstvo. Samozrejme, poznat nábozenstvo iného a starat sa o vzájomné pochopenie, nás vôbec nezaujíma!

Bezpochyby, po takejto propagande obycajne prichádzajú vycitky svedomia! " (str. 41-44).

Objav pravej Cirkvi

"Kristus, ktory je pravda, jasne prislúbil, ze zostane so svedkami svojej náuky po vsetky dni, az do konca sveta. Vsetky dni! Teda Kristova Cirkev musela viditelne a neporusene postupovat pocnúc od dní prvych krestanov a byt prítomná i teraz v nasich dnoch!

A ktorá cirkev sa tesí takejto neprerusenej prítomnosti vo svete od casu, v ktorom ju jej hlava zalozila? Odpoved, ktorú som si bol núteny dat, zanechávala vo mne hlboké pohnutie: Kristovou Cirkvou! sa zdala byt práve Cirkev katolícka, tá, ktorú my JS sme oznacili ako sluzobnicu démona!!

V katolíckych knazoch som nasiel ludí otvorenych, nápomocnych, naozaj dobrych, ktorí vázne berú svoje poslanie. Úprimne verili vo Sväté písmo, ctili ho, robili ho základom pre svoje dôkazy viery!

Jednalo sa o ludí, ktorí sa cestne snazili, vo vedomí vlastnej slabosti a vlastnych hriechov, viest kroky inych k Bohu a aj oni sami krácali tou istou cestou" (str. 134-136).

Je to Kristus, ktory vedie Cirkev

"Teraz, ked som nasiel správnu cestu, mám povinnost kricat svojim starym bratom, ze je to Kristus, ktory vedie túto Cirkev, ze svätá Cirkev nebola nikdy opustená od Jezisa. Cítajte listy apostolov, cítajte Skutky: tie predstavujú Cirkev s jej veriacimi, vtedy tak, ako dnes, plnymi chyb a slabostí. Ale bol to vzdy Kristus, ktory viedol tú Cirkev, konal a prebyval v nej. On v nej prebyva, koná v nej a vládne nou aj dnes.

Kristus sa nemôze mylit: On je sám sebe vzdy nezmenitelne verny. Rovnako je pravdivá a nezmenitelná jeho Cirkev, co je nutnym dôsledkom. Jej ludskí predstavitelia budú môct hresit, môze sa v nej vynorit krehkost zeme, ale ona vzdy zostane Cirkvou vernou, podstatne totoznou s tou z cias apostolskych!

Neskoro som spoznal, ze katolícka Cirkev je od pociatku Kristovou Cirkvou. V nej sa cítim bezpecne. Ako by som len chcel, aby moji bratia JS mohli zdielat tento pocit útocista a pokoja!" (str. 141).

Dôvody obrátenia

"Na záver svojho diela sa vynasnazím zhrnút pohnútky, ktoré ospravedlnujú moje obrátenie pred Bohom.

Ludsky rozum, zbaveny predsudkov, nemôze schválit ucenie Jehovovych svedkov. Kritické stúdium histórie a vyvoja náuky Stráznej veze nám vyjavuje prílis mnohé protirecenia. Brooklynskí "princovia" nevlastnia pravdu: toto je skutocná prícina, ktorá ich nútila a stále núti neustále odvolávat to, co prehlasovali vcera, alebo desiatky rokov predtym ako biblickú a bozskú pravdu.

Biblia nepotvrdzuje "pravdy" Stráznej veze. Je zjavné na prvy pohlad, ze "bratia" z Brooklynu pouzívajú svojvolné kritéria na vysvetlovanie Biblie!

Zivot sa búri proti vystrednym pojmom Jehovovych svedkov. Keby ludstvo chcelo prijat brooklynské programy, rodina by sa rozpadla, padol by stát, sociálny a politicky zivot by zhasol. Vsetko to protirecí Bozej vôli a zákonom a potrebám ludskej prirodzenosti, stvorenej samym Bohom!

Toto sú dôvody pre ktoré som sa oddelil od "svätej vseobecnej organizácie Jehovu". Hladal som pravdu, spravodlivost a nefalsovanost, krestanskú lásku k blíznemu, ale toto vsetko som nasiel v katolíckej Cirkvi, mimo spolocnosti Stráznej veze. Stovky tisícov Jehovovych svedkov, obetovanych a zovretych brooklynskymi pomätencami, môzem len úprimne oplakávat!" (str. 142).

(pokracovanie)

10

Odpoved Jehovovym svedkom