(pokracovanie)
Odpoved
na námietky
adventistov
|
Poradie
soboty a prikázanie lásky -
I.
Ale pozrime sa na tento
problém teraz z inych
hladísk!
Tvrdíte, ze
Katolícka Cirkev sa nesmierne prehresila
proti Bohu, lebo namiesto starozákonnej
soboty zasvätila Bohu iny siedmy den. Teda
co iného tym tvrdíte, ako to, ze
podstatné pri sobote je jej poradie v
tyzdni. A tvrdíte, ze od tohto poradia
závisí spása cloveka, asi
tak, ako závisel raj Adama od stromu
poznania dobra a zla. Podobne, ako ten strom bol
skúskou poslusnosti, tak aj poradie dna
je „skusobnym kamenom" pre vernych, ci
nevernych Bohu. Podla toho sa
rozoznávajú dietky Svetla a dietky
tmy. V tomto zmysle si mi to raz povedal.
Je to tak? Co na to
hovorí Jezis?
Sobota bola ustanovená pre cloveka, a
nie clovek pre sobotu.
Mk
2:27
• pre cloveka a nie pre
„poradie"!
• Siedmy den, 24
hodín v tyzdni, je ustanovenych pre
cloveka, aby sa v nich posilnil na dusi, ale i
na tele, aby sa priblízil k Bohu, aby ho
vzdy lepsie spoznával i jeho
svätú vôlu, aby tak posilneny
jeho slovom mohol cely tyzden spænat
hlavné prikázanie lásky.
• Ked teda sobota bola
ustanovená pre cloveka, tym Jezis jasne
povedal, ze Boh si z nej neurobil ziadne
privilegované právo na ktorom by
skúsal ludí, druhy „rajsky
strom". Myslím si, ze clovek je dost
skúsany, ked má byt trpezlivy k
chybám inych, ked má
premáhat pokusenia tela a diabla.
• V duchu hore
uvedeného vyroku sa nesú aj
nasledujúce Jezisove vyroky:
Oni
sa ho pytali: „Slobodno v sobotu
uzdravit?" Chceli ho totiz obzalovat. On im
povedal: „Nájde sa medzi vami
clovek, ktory by svoju jedinú ovcu
nechytil a nevytiahol z jamy, keby mu do nej
padla, hoc aj v sobotu? A o kolko viac je
clovek ako ovca!"
Mt
12:10-12
V tom case
isiel Jezis v sobotu cez obilné pole.
Jeho uceníci boli hladní, a
zacali trhat klasy a jest. Ked to videli
farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji
uceníci robia, co neslobodno robit v
sobotu!" On im povedal: „Necítali
ste, co urobil Dávid, ked bol hladny
on, i jeho druzina? Ako vosiel do Bozieho
domu a jedol obetované chleby,
ktoré nesmel jest ani on ani
tí, co boli s ním, ale iba
knazi?… No hovorím vám: Tu
je niekto väcsí nez chrám.
Keby ste vedeli, co to znamená:
'Milosrdenstvo chcem, a nie obetu', neboli by
ste odsúdili nevinnych.
Mt
12:1-7
• Keby ste toto vedeli,
nesúdili by ste katolícku Cirkev.
Keby ste toto vedeli, nehovorili by ste:
„Hla, katolícka Cirkev robí,
co neslobodno!"
Uvádzal si mi, Adam,
argumenty zo Svätého Písma,
ktorymi si mi dokazoval platnost
starozákonnych prikázaní.
Reagoval som iba na dva z nich (vid str. 29).
Dalsie Tvoje argumenty boli:
Kto
má moje prikázania a
zachováva ich, ten ma miluje.
Jn
14:21
• „moje"- teda
Jezisove a nie Mojzisove.
Nie
kazdy, kto mi hovorí: „Pane,
Pane!"- vojde do nebeského
královstva, ale iba ten, kto
plní vôlu môjho Otca,
ktory je na nebesiach.
Mt
7:21
• Adam, lenze vôlu
Otcovu nám zjavuje Jezis. A ak raz Otec
aj priamo prehovoril k ludom, Jeho slová
boli:
„Toto
je môj milovany Syn, v ktorom mám
zalúbenie; pocúvajte ho!" (Mt
17:5; por. Mk 9:7; Lk
9:35). A aj sám
Mojzis hovorí:
„Proroka
vám vzbudí Pán, vás
Boh, z vasich bratov ako mna. Jeho budete
pocúvat vo vsetkom, co vám povie!"
(Sk 3:22-23). Teda
citáty, ktoré mi uvádzas,
nijako nedokazujú platnost Starého
zákona, skôr naopak.
A on
je zmiernou obetou za nase hriechy; a nielen
za nase, ale aj za hriechy celého
sveta. Podla toho vieme, ze sme ho poznali,
ak zachovávame jeho prikázania.
Kto hovorí: „Poznám ho!" a
nezacho-váva jeho prikázania,
je luhár a niet v nom pravdy.
1
Jn 2:2-4
• Aj z toho jasne
vysvitá, ze ide o Jezisove
prikázania.
No
priznám sa ti, ze slúzim Bohu
svojich otcov podla Cesty, ktorú
volajú sektou, a verím vsetko,
co je napísané v Zákone
a u Prorokov.
Sk
24:14
• „Verím" a
nie „plním" vsetko, co je v
Zákone!
• „Verím
vsetko" o Kristovi.
• Tento tvoj
citát som si nevsimol. Mal som ho uviest
na str. 29, lebo súvisí so Starym
Zákonom. Na ostatné som preto
reagoval teraz, lebo, ako som uz pri kazdom
podotkol, nesúvisia, ci lepsie
povedané, vôbec sa v nich
nemyslí na prikázania
Starého Zákona.
V tychto vyrokoch bola teda
rec o prikázaniach Nového
Zákona. Tu teraz môzem a chcem
nadviazat na úvod a doplnit, co som tam
úmyselne vynechal: totiz
prikázanie Novej Zmluvy. Ako Stará
Zmluva mala svoje prikázania, tak ich
má aj Nová. Ako
„Mojzis
oznámil vsetkému ludu vsetky
prikázania zákona, vzal telaciu a
koziu krv", tak aj Jezis
pri poslednej veceri povedal svojim
uceníkom:
Nové
prikázanie vám dávam,
aby ste sa milovali navzájom. Aby ste
sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja
miloval vás.
Jn
13:34
Potom vzal
kalich, vzdával vdaky a dal im ho,
hovoriac: „Pite z neho vsetci, toto je
moja krv novej zmluvy."
Mt
26:27-28
Ako je mozné, ze pri
tak dôlezitom úkone, ako je
uzatváranie zmluvy, Pán Jezis
uvádza iba prikázanie lásky
k blíznemu? Mojzis pri uzatvorení
zmluvy
uviedol
„vsetky
prikázania". Ked
teda podla adventistov je sobota podstatnou
ciastkou, ako to, ze ju Pán Jezis
neuvádza?! Ba ani desat Bozích
prikázaní ako takych
nespomína. A nakoniec, pri
lúcení, pred smrtou sa predsa
hovorí to podstatné!
Ale, aby si mi nevytykal, ze
„visím" iba na jednom vyroku,
pozrime sa, ci a ako ladí toto
Nové prikázanie, ale i sobota s
vyrokmi Kristovho Ducha v knihách
Nového Zákona.
Neste si vzájomne bremená, a
tak naplníte Kristov
zákon.
Gal
6:2
• „Kristov", nie
Mojzisov! Môzes mi, Adam, uviest aspon
jedno miesto, kde Jezis prikazuje svätit
sobotu? Vyslovne to nenájdes nikde. Viem,
ze si sa odvolával na to, ze Jezis
zachovával Stary Zákon.
Áno, to je pravda, ale nie preto ho
zachovával, aby sme aj my boli
zapriahnutí do jarma jeho „otroctva"
(Gal 5:1), ale preto bol poddany
Zákonu,
„aby
vykúpil tych, co boli pod Zákonom"
(Gal
4:5).
Podla
toho spoznajú vsetci, ze ste moji
uceníci, ak sa budete navzájom
milovat.
Jn
13:35
• Nie podla toho, ked
budete vtedy a tak zachovávat siedmy den
ako Zidia.
Kto
miluje svojho brata, ostáva vo svetle
a nie je pren pohorsením.
1
Jn 2:10
• Vy tvrdíte: Nie
tak, lebo nedela je prícinou k
pohor-seniu!
vy
ste povolaní pre slobodu, bratia, len
nedávajte slobodu za
prílezitost telu, ale navzájom
si slúzte v láske! Ved cely
zákon sa splna v jedinom slove, v
tomto: „Milovat budes svojho
blízneho ako seba
samého!"
Gal
5:13-14
• Sme slobodní vo
vsetkom, co nesúvisí s
láskou k blíznemu. Svätit
siedmy den má súvis a podstatne
vplyva na vykon lásky, pretoze, ak chce
clovek milovat ako Jezis (por. Jn 13:34),
musí najprv vediet, ako nás on
miloval. A toto poznanie cerpá
predovsetkym v siedmom dni. Teda toto je
podstatné pri siedmom dni, a nie jeho
poradie. Od poradia nijako
nezávisí vykon lásky, hoci
Ty mi chces na katolíkoch tento
súvis potvrdit. O tom vsak na svojom
mieste!
My
vieme, ze sme presli zo smrti do zivota, lebo
milujeme bratov.
1
Jn 3:14
• Môze byt clovek
zároven pre lásku v zivote a
kvôli sobote v smrti?
A
toto je jeho prikázanie: aby sme
verili v meno jeho Syna Jezisa Krista a
milovali jeden druhého, ako nám
prikázal.
1
Jn 3:23
• Ako to, ze
nespomína sobotu, ked je ona
podstatná ku spáse?!
Milovaní,
milujme sa navzájom, lebo láska
je z Boha a kazdy, kto miluje, narodil sa z
Boha a pozná Boha. Kto nemiluje,
nepoznal Boha, lebo Boh je
láska.
1
Jn 4:7-8
•
„Boh
je
Láska."
- Na tom, Adam, ako vies,
sme sa velmi dobre zhodli. Preto vrátme
sa este raz k Mt 12:1-7, k Jezisovym
uceníkom, ako v sobotu idú po poli
a trhajú klasy, ako im to farizeji
vytykajú a ako im Jezis na to
hovorí, ze je tu nieco väcsie, ako
je chrám! Zidia uvazovali: Co môze
byt väcsie a vznesenejsie ako je
chrám, kde je zvlástnym
spôsobom prítomny Boh a kde si ho
ludia uctievajú a klanajú sa mu
prinásaním obiet?! Ved tu clovek
splna prvú cast Desatora:
„Milovat
budes Pána, svojho Boha, z celého
svojho srdca…" (Mk
12:30). Lebo aj Zidia
vedeli, ze desat Bozích
prikázaní sa dá zjednodusit
na dve prikázania (Lk 10:25). Kedze vsak
prvé je „prvé", to
druhé bolo az „druhé". A
zrazu Jezis im toto „poradie" obracia hore
nohami:
„Milosrdenstvo
chcem a nie obetu!"
Odpoved Zidov na to? Pobúrenie. Bolo im
predsa celkom jasné, ze Boh musí
byt na prvom mieste a inak to nie je ani
mozné, ani myslitelné. Bolo im to
celkom jasné. Preto s takou istotou
konali. Ale keby im toto „celkom
jasné" bolo este o trochu jasnejsie,
pochopili by, ze ked milujeme blízneho,
vtedy najviac oslavujeme Boha, a to jednoducho
preto, „lebo Boh je Láska". Ale
preco je táto oslava Boha-Lásky
najväcsia?
Pretoze
„Nik nemá väcsiu lásku
ako ten, kto polozí svoj zivot za svojich
priatelov." (Jn
15:13).
Zasvätit Bohu den,
íst do kostola (zhromazdenia), zaspievat
si, popocúvat a pomodlit sa je lahsie,
ako milovat priatelov i nepriatelov, byt
trpezlivym k ludom rovnakého, ale i
odlisného názoru, byt
prívetivym k ludom sympatickym, ale i k
tym, ktorí v nás budia odpor…
Zapriet seba samého
(por. Mt
16:24) kvôli
inému clovekovi je najväcsím
prejavom lásky, pretoze je
najtazsím. Je to najväcsia poklona
Láske-Bohu, najväcsia bohopocta,
obeta, teda najdokonalejsie splnenie
prvého prikázania.
Milovaní,
ked nás Boh tak miluje, aj my sme
povinní milovat jeden druhého.
Boha nikto nikdy nevidel; ale ked sa milujeme
navzájom, Boh ostáva v
nás a jeho láska v nás
je dokonalá.
1
Jn 4:11-12
Ak niekto
povie: „Milujem Boha," a
nenávidí svojho brata, je
luhár. Ved kto nemiluje brata,
nemôze milovat Boha, ktorého
nevidí.
1
Jn 4:20
• Podla vás to
vsak vyznieva tak, ze ak by niekto povedal, ze
miluje Boha a nesvätí sobotu, je
luhár.
Nebudte
nikomu nic dlzní, okrem toho, aby ste
sa navzájom milovali: ved kto miluje
blízneho, vyplnil zákon. Lebo:
Nescudzolozís! Nezabijes!
Nepokrad-nes! Nepoziadas! a
ktorékolvek iné
prikázanie je zahrnuté v tomto
slove: „Milovat budes svojho
blízneho ako seba samého!"
Láska nerobí zle
blíznemu; teda naplnením
zákona je láska.
Rim
13:8-10
• „a
ktorékolvek iné"- vy
protirecíte Písmu, lebo
tvrdíte: Nie, lebo prikázanie
lásky k Bohu sa tym nedá
splnit.
Az
príde Syn cloveka vo svojej
sláve…povie aj tym, co
budú zlava: «Odídte odo
mna, zlorecení, do vecného
ohna… Lebo som bol hladny, a nedali ste
mi jest; bol som smädny, a nedali ste mi
pit; bol som pocestny, a nepritúlili
ste ma; bol som nahy, a nepriodeli ste ma;
bol som chory a vo väzení, a
nenavstívili ste ma…
Mt
25:31-46
• Pozri sa dobre na
uvedené miesto Písma, podla akych
kritérií bude niekto
odsúdeny! Je tu niekde co len
nádych po vami chápanej sobote?
Ved ak si vasa cirkev dala do názvu, ze
je cirkvou „siedmeho dna", znamená
to, ze prestúpenie toho je
najtazsím priestupkom, pretoze do
názvu sa dáva vzdy to
najhlavnejsie. Ako to, ze Jezis nespomína
tak dôlezité kritérium pri
poslednom súde: „Odídte odo
mna, zlorecení, do vecného ohna,
lebo ste mi zasvätili iny
den!"
(por. Mt 25:41)
„…ak
chces vojst do zivota, zachovávaj
prikázania!" On sa ho opytal:
„Ktoré?" - Jezis odpovedal:
„ Nezabijes! Nescudzolozís!
Nepokradnes! Nebudes krivo svedcit! Cti otca
i matku a milovat budes svojho
blízneho, ako seba
samého!"
Mt
19:17n
• Ten mladík sa
tak jasne pyta: Ktoré
prikázania?
Lebo
niekto robí rozdiel medzi dnom a dnom,
iny nerozlisuje dni; len nech je kazdy
úplne presvedceny o svojom. Kto
zachováva den, zachováva ho
kvôli Pánovi;
Rim
14:5,6
• „Len nech je
kazdy úplne presvedceny o svojom." -
Pretoze nie dni sú podstatné, ale
láska. Toto pochopte, aby aj vám
nemusel sv. Pavol povedat:
Zachovávate
dni, mesiace, obdobia a roky! Bojím sa
o vás, ci sa azda nenamáham
medzi vami nadarmo!
Gal
4:10-11
(pokracovanie)
