(pokracovanie)
Odpoved
na námietky
adventistov
|
OTÁZKA
OSPRAVEDLNENIA A SPASENIA - ZÁSLUHY A
SPÁSA
DEDICNY
HRIECH
Zdravím ta,
Adam!
Ako vidís, zasa to
trvalo. Odpovedám Ti na dopis datovany
pred viac ako dvoma rokmi. Odpoved nan som zacal
písat hned, ako som ho dostal, potom som
s písaním prestal, a ked som sa
pred nedávnom na to znova pozrel, videl
som, ze podstatnú cast som mal uz vlastne
napísanú, a sám som sa
cudoval, ze mi toho uz vlastne ani vela netreba.
Toto vedomie a ubiehajúci cas ma
povzbudili a donútili, aby som list
konecne dopísal a poslal Ti ho. Tu je
teda.
Prejdime teraz s Bozou
pomocou k veci!
Ide o otázku
ospravedlnenia a spasenia. Zareagoval si na
túto otázku, hoci to bola iba
telegrafická odpoved, ako doplnok k
podstatnej myslienke môjho prvého
listu. Ale to nevadí, lebo sám som
s tym súhlasil, aby si sa ozval na
ktorúkolvek otázku, ktorá
najviac protirecí Tvojim názorom.
Tym chcem len povedat, ze onou
„telegrafickou" odpovedou som Ti nemohol
dat dostacujúci obraz o katolíckej
náuke v tejto veci a ze takouto
krátkou odpovedou môze príst
lahko k nedoro-zumeniu, ako aj doslo.
Ked si mi napísal, ze
o spasenie nikto nezobral, ze ono uz
dávno pred stvorením sveta bolo
pripravené, nepochopil si, co som chcel
povedat. Ze Boh pripravil spásu od
vecnosti, to viem aj ja. Ani som nemyslel, ze by
spása, co do hodnoty, bola zobracenkou.
Lebo túzit po tom, co nám
spása ponúka, by nás ani
len nenapadlo, nieto este o to
zobrat.
Ked som teda spomínal
„zobracenku" v súvise so
spásou, nemal som na mysli vyssie
uvedené, ale chcel som poukázat na
to, ze clovek sa cíti byt
zobrákom, ak nemá moznost sa
revansovat. Je velkym uponízením
pre cloveka, ak musí len bezmocne
prijímat a nemôze nic dat.
Kolkokrát, Adam, si sa uz aj Ty mohol
stretnút v zivote s tym, ze mnohí
odmietli i znacne cenny dar (ba mozno
práve preto, ze bol velmi cenny) s
odôvodnením: Ja nie som
zobrák! Takéto konanie
môzeme pozorovat aj u seba. A
nepokladáme to za nic zlé. Pre
cloveka je naozaj velmi bolestnym
uponízením, ked musí iba
prijímat a nemá moznost sa
primerane zavdacit, jednoducho, ked je ako
zobrák. Tu nepomôze vela povedat,
ze Boh je láska, lebo práve
naopak, cím väcsí dar, tym
biednejsí sa clovek cíti, tym
mensím a teda tym viac
upokorenym.
Kolkych diabol práve
tymto pokúsa, ked im hovorí:
„Boh ti dáva velké dary, len
aby ta ponízil, aby si pocítil, ze
si pred ním nic, len zobrák." A
som presvedceny, Adam, ze nie je vôbec
málo tych, ktorí nenávidia
Boha preto, ze podlahli práve tomuto
pokuseniu. Keby títo boli mali viac
trpezlivosti a tak spoznali, co o tomto
ucí Cirkev, zaiste by teraz Boha
milovali. Lebo pravda by ich bola vyslobodila i
z tohto diabolského pokusenia (por. Jn
8:32).
Clovek ako tvor nemôze
mat pred Bohom nijaké nároky. Ak
ho oslavuje a plní jeho príkazy,
uz to je jeho odmenou. Na nic viac nemá
právny nárok. Clovek k tomu este
zhresil. Kedze urázka sa meria podla
dobroty a velebnosti toho, koho clovek
uráza, urázka bola
nekonecná, pretoze aj Bozia dobrota a
jeho velebnost sú nekonecné. Hoci
teda clovek bol schopny nekonecnej
urázky, nie je schopny nekonecného
zadostucinenia, pretoze za-dostucinenie sa
merá podla toho, kto ho podáva. A
preto clovek nemôze nicím
vyvázit urázku, ktorú
spôsobil. Keby obetoval Bohu tisíce
bykov a nasytil a zaodial vsetkych chudobnych a
podstúpil najhroznejsiu smrt, nemohol by
urázke zadostucinit. Preto, Adam,
správne ma vo svojom liste upozornujes na
to, ze nikto nemôze byt ospravedlneny zo
skutkov zákona.
Clovek si v tomto stave
odvrátenia od Boha sám nijako
nemôze pomôct. Co vsak nie je
mozné clovekovi, je mozné Bohu.
Boh poslal svojho Syna, aby zmieril svet so
sebou, ako si to aj Ty podotkol. Druhá
bozská Osoba, Slovo sa stalo clovekom.
Treba povedat, ze Boh nezobral hlinu povedzme z
Himálají, aby tak stvoril
nového Adama-Krista, ako kedysi toho
prvého, ale ucinil ho zo
zeny (Gal
4:4), aby mohol byt
jednym z nás. Len tak totiz mohol
zadostucinit za nás.
V ludstve totiz existuje
tajomná, nepochopitelná jednota,
ktorá spája vsetky Adamove deti.
Toto spojenie presahuje vsetok nás
pochop, ako to vysvitá z toho, ze na
nás prechádzajú z Adama
nielen následky hriechu, ale i sám
hriech.
Preto
ako skrze jedného cloveka
vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze
hriech smrt, tak aj smrt presla na vsetkych
ludí, lebo vsetci zhresili. Hriech bol
síce vo svete uz pred zákonom,
lenze hriech sa nepocíta, ked nieto
zákona. No smrt panovala od Adama az
po Mojzisa aj nad tymi, ktorí
nespáchali priestupok podobny
Adamovmu.
Rim
5:12-14
Naozaj som
sa v neprávosti narodil a hriesneho ma
pocala moja mat.
Z
50:7
Co povedat, Adam, na toto?
Clovekovi by sa tu chcelo reptat a búrit.
Ale práve tu vidno, ze Bozie cesty nie
sú ludskymi cestami a jeho myslienky nie
sú nasimi myslienkami.
(pokracovanie)
