(pokracovanie)
SOBOTA
O sobote mozno
uvazovat z troch hladísk:
A)
Pocet dní v cykle
(periodicnost).
B)
Obsah
(nápln) sobotného
dna.
C)
Umiestnenie Pánovho alebo
sobotného dna v tyzdni.
ad
A)
Je mozné
polozit si otázku: Kolko dní
má byt v tyzdni? Ako casto sa
má opakovat
den, v ktorom sa clovek zastaví od
starostí o docasny zivot a vyplní
mravnú poziadavku, ktorá mu je
jeho vlastnou prirodzenostou
vpísaná do srdca, aby vzdal Bohu
vonkajsiu, viditelnú, verejnú a
pravidelnú bohopoctu ako znak Jeho
vseobecného dobrodenia voci
ludom?
Preco je to
práve sedem dní? Ved je
mozné si predstavit, ze by to mohlo byt
aj viac alebo menej dní. Po
Francúzskej revolúcii bol pokus o
desatdenny tyzden, ktory vsak
stroskotal.
Ked'ze o
sedemdennom tyzdni sa nevedú spory,
stací, ak si len uvedomíme, ze pri
otázke soboty je tu aj tento rozmer. My
sa ním vsak nepotrebujeme
zaoberat.
ad
B)
Otázku
obsahu siedmeho dna sme vlastne spomenuli.
Clovek má vo svojom srdci vpísany
príkaz vzdat Bohu viditelnú a
verejnú úctu. Ked'ze tento
imperatív svedomia vyplyva zo samotnej
ludskej prirodzenosti, nie je mozné ho
zmenit, pretoze ani táto sa
nemení. Musí tu byt teda cas, ked
clovek túto úctu Bohu
vzdáva.
ad
C)
Nás
problém sa dotyka vlastne iba tejto
tretej perspektívy, kde ide o
chronologické postavenie Pánovho
ci sobotného dna v sedemdennom cykle
tyzdna. Toto púhe poradie v tyzdni vsak
nijako nespadá pod prirodzeny mravny
zákon, inymi slovami nevyplyva z ludskej
prirodzenosti, a teda zmena poradia nemôze
byt protiprirodzená.
Toto "poradie"
nie je v ziadnom prípade skúskou
od Boha, lebo:
Sobota
bola ustanovená pre cloveka, a nie
clovek pre sobotu.
Mk
2:27
Poradie
Pánovho (sobotného) dna v tyzdni
vsak má svoj vyznam.
Sobota bola
pamiatkou prvého stvorenia
(Ex
20:11) a
Starej Zmluvy (Ex
31:16).
Zároven bola predobrazom
novozákonnej skutocnosti (ako aj Stary
Zákon ako taky):
Nech
vás teda nik nesúdi pre pokrm
ani pre nápoj ani pre sviatok,
novmesiac alebo soboty, lebo ony sú
len tienom budúcich vecí, no
skutocnost je Kristus.
Kol
2:16-17
Sobota, ako
starozákonny predobraz (tien), bola
naplnená smrtou Jezisa Krista. Tym
prestala mat dalsie opodstatnenie. Predobrazny
vyznam soboty uznávajú dokonca aj
samotní adventisti. Vydali knihu:
"Viera adventistov siedmeho dna…
Biblické predstavenie 27
základnych clánkov viery." V
origináli: "Seventh-day Adventists
Believe… A Biblical Exposition of 27
Fundamental Doctrines." V dalsom ju budeme
oznacovat len SDAB. V rokoch 1988-89 mali v
troch vydaniach 380 tisíc vytlackov tejto
pomerne obsiahlej knihy (takmer 400
strán), ktorá je v podstate ich
katechizmom. Na strane 253
písu:
Ked
Kristus ukoncil svoje dielo stvorenia -
odpocinul si na siedmy den… Po svojej
smrti odpocíval v hrobe…
Treba povedat,
ze toto ich vysvetlenie soboty ako predobrazu
nemá vôbec pôvod u nich, lebo
ho len prebrali od katolíckej Cirkvi,
ktorá sa na Velkú (Bielu) Sobotu
vo svojom byzantskom obrade uz viac ako
tisíc rokov modlí túto
modlitbu:
Dnesny
den bol symbolicky predobrazeny velkym
Mojzisom, ked povedal: A Boh pozehnal siedmy
den. Lebo toto je tá pozehnaná
sobota, toto je den odpocinku, v ktorom si
jednorodeny Bozí Syn odpocinul od
vsetkych svojich diel. Námahou az na
smrt, v tele uskutocnil sobotny odpocinok a
vzkriesením sa vrátil k tomu,
cím ON JE. Daroval nám vecny
zivot, lebo on jediny je dobry a miluje
cloveka.
(pokracovanie)
