(pokracovanie)
Odpoved
na námietky
adventistov
|
ZÁSLUHY
A SPÁSA - SKUTKY A PRAVÁ
VIERA
Tu teda, Adam, na tomto
základe stojí katolícke
ucenie o zásluhách. A za
také si zasluhuje bozskú odmenu,
cize vecnú.
Ja
som pravy vinic a môj Otec je
vinohradník. On kazdú ratolest,
ktorá na mne neprinása ovocie,
odrezáva, a kazdú, ktorá
ovocie prinása, cistí, aby
prinásala viac ovocia. Vy ste uz
cistí pre slovo, ktoré som
vám povedal. Ostante vo mne a ja vo
vás! Ako ratolest nemôze
prinásat ovocie sama od seba, ak
neostane na vinici, tak ani vy, ak neostanete
vo mne. Ja som vinic, vy ste ratolesti.
Jn
15:1n
Podla vásho
chápania, Adam, clovek je spaseny z
púhej viery. Dokazuje to aj to, ze jedine
túto vec si vo svojom liste podciarkol az
dvakrát. Skutky sú podla
vás len na to, aby dokázali
túto vieru. V závere svojho listu
napríklad píses:
Skutky
sú teda „skúskou, pecatou
a ovocím" viery.
Vyzerá to podla
vás asi takto: Vinohradník prisiel
k vinicu, obzrel si pekné ovocie a
povedal si: „Aké
nádherné ovocie! Z toho mi je
jasné, ze vinic je dobry." - Podla
vás by teda ovocie splnilo svoju funkciu.
Vinohradník by ho mal potom pozbierat,
vyhodit na smetisko, sadnút si a radovat
sa z toho, aky má dobry vinic.
Toto je nutny záver
vásho chápania. Ale môzes
vidiet, ako to kricí
nezmyslom.
Dalsí a hlavny
záver vásho ponímania je
vsak ten, ze ak skutky len ukazujú vieru,
musím sa opytat: Kolko tych skutkov
má byt?
Predstavujem si, ze by si mi
mohol povedat: Zachovávaj Desat
Bozích
prikázaní!
Tu, Adam, musím
povedat najprv to, ze nehresit (to vlastne Desat
Bozích prikázaní vyjadruje)
neznamená ziadne ovocie, a za
druhé to, ze svoju vieru ukázem i
tym, ked dám biednemu 30 korún,
ale i vtedy, ked mu dám 500 korún.
Ratolest je dobrá, ked priniesla
trojkilo-gramovy strapec, ale aj vtedy, ked
urodila kilovy strapec.
Vasa (a vôbec
protestanská) náuka v tejto veci
„nenúti" cloveka k
väcsím vykonom, lebo podla nej je za
vieru rovnaká odmena. Viem, môzes
mi namietnut, ze vy robíte len z
lásky, kym katolíci majú
pre skutky len menej cestné dôvody.
Ale to by len znamenalo, ze nepoznás ani
psychiku cloveka, ani Boziu pedagogiku, ani
filozofiu, ktorá hovorí, ze nic
nie je bez dostatocného dôvodu. Ale
nebudem to tu teraz teoreticky rozoberat.
Skutocnost hovorí sama za seba:
Ukáz mi aspon jedného adventistu,
adventistku, ktorá by sa zriekla v zivote
vsetkého, len aby mohla napríklad
cely zivot osetrovat malomocnych. V
katolíckej Cirkvi sú ich
státisíce. A môzes si byt
isty, ze by to nedokázali, keby to robili
bez lásky a viery, len „pre
zásluhu". Pravda, nedá sa popriet,
ze motív zásluhy prekonáva
u veriaceho urcity vyvoj od prvej nedokonalej
formy az po zistenie, ze podstata velkosti
zásluhy bude spocívat vo velkosti
lásky, ktorou budeme Boha v nebi milovat.
Áno, kazdy spaseny bude vlastnit
celého Boha po celú vecnost (to je
ten jeden denár -
Mt 20,
1n), ale pozívat
Boha bude kazdy v tej miere, ako tu na zemi
pracoval:
Maj
moc nad desiatimi mestami… Ty maj moc
nad piatimi mestami.
Lk
19:17, 19
Avsak, myslím si, ze
malomocnych (akéhokolvek druhu)
nezaujíma ani tak táto
teória, ako skôr to, ci im niekto
preukáze skutky lásky alebo
nie.
Znova teda opakujem, co som
Ti uz napísal vo svojom prvom dopise: Nie
je jedno, co a ako clovek verí.
Správne i menej správne ucenie
má svoj odraz v praktickom zivote. Nie,
Adam, skutky nie sú ziadna vedlajsia vec,
ba nie sú menej ako viera, ale naopak
viac ako viera:
Keby
som mal takú silnú vieru, ze by
som vrchy prenásal, a lásky by
som nemal, nicím by som nebol.
1
Kor 13:2
Ze pod láskou treba
mysliet skutky, hovorí sv. Ján,
ked píse:
Deti
moje, nemilujte len slovom a jazykom, ale
skutkom a pravdou!
1
Jn 3: 18
Písmo hovorí o
„silnej viere", a predsa nic to nie je
platné! Viera pominie, ale láska
nikdy
nezanikne
(1 Kor 13: 8). Viera je
len základna, odrazovy mostík, aby
sme konali, t. j. robili skutky lásky.
Sípka nesmeruje od skutkov k viere, ale
od viery ku skutkom.
Ustanovil
som vás, aby ste isli a
prinásali ovocie a aby vase ovocie
zostalo.
Jn
15, 16
• Aby „zostalo"!
Ked zostáva, je teda vecné. A to
je tá zásluha. Viera vsak pominie.
Ako teda môze byt viac to, co pominie, ako
to co zostáva?
(pokracovanie)
