(pokracovanie)
Odpoved
na námietky
adventistov
|
Autorita
a POSLANIE
Teraz sa pozrime znova na ten
isty problém, ale z hladiska
„poslania".
Ako
mna poslal Otec, aj ja posielam
vás.
Jn
20:21
• Poslanie zacína
u Otca. Nikto sa nemôze poslat sám.
Je to zrejmé uz pri pozemskych
zálezitostiach. Co potom povedat pri tej
najdôlezitejsej zálezitosti -
vecnej spáse? Ved si len uváz,
Adam, aká je to nesmierna
trúfalost a, nemôzem nepovedat,
namyslenost, ak si niekto trúfne
sám od seba záväzne hovorit
vo veciach spásy cloveka. Ani vyslanec
nemôze vybavovat zálezitosti
státu, ak ho tym nepoverí
prezident a nedá mu poverovacie listiny,
aby ten, ku ktorému ide, mal istotu, ze
je naozaj prezidentom poslany.
V nasom prípade
vidíme, ze Otec posiela Syna, Jezis
apostolov, apostoli skladali ruky na
dalsích a tí zase skladaním
rúk poverovali dalsích. A
táto retaz je v katolíckej Cirkvi
az podnes. To je jeden z dôvodov, preco sa
nazyva apostolskou. A toto
následníctvo je „poverovacou
listinou", podla ktorej kazdy jasne
rozlísi, ci tento je Kristom poslany
alebo nie. A je to jasné i Whiteovej,
vasej zakladatelke, ked hovorí, ze sa
Cirkev r. 313 spojila so státom,
cím nechtiac priznáva, ze
cirkevná organizácia do r. 313 je
tá istá, ktorá bola po roku
313.
Pane…
ukáz, ktorého z tychto dvoch si
si vyvolil, aby zaujal miesto v tejto sluzbe
a apostoláte, ktorym sa Judás
spreneveril…
Sk
1:24-25
Bratia,
vyhliadnite spomedzi seba sedem osved-cenych
muzov… a na túto úlohu
ustanovíme ich… Postavili ich
pred apostolov a oni sa modlili a vlozili na
nich ruky.
Sk
6:3-6
•
„ustanovíme"
- To znamená „my apostoli". Knazov
teda neustanovuje zhromazdenie veriacich, ani im
nemôze odovzdat duchovnú moc, kedze
ju nemá. Ale duchovná moc
pochádza od Jezisa a prechádza cez
apostolov na cely knazsky stav v Cirkvi.
•
„postavili
ich pred apostolov"
Ako
slúzili Pánovi a postili sa,
povedal Duch Sväty: „Oddelte mi
Barnabása a Savla na dielo, na
ktoré som ich povolal." Oni sa postili
a modlili, vlozili na nich ruky a prepustili
ich.
Sk
13:2-3
• Nestacilo, ze Duch
Sväty „ich povolal", bolo treba, aby
ich apostoli „oddelili" viditelnym znakom.
Z
Milétu poslal do Efezu a zavolal si
starsích cirkvi. Ked k nemu prisli,
povedal im: „…Dávajte pozor
na seba a na celé stádo, v
ktorom vás Duch Sväty ustanovil
za biskupov, aby ste pásli Boziu
Cirkev…
Sk
20:17-18,28
Nezanedbávaj
dar, ktory je v tebe a ktory si dostal skrze
proroctvo, vkladaním rúk
starsích.
1
Tim 4:14
Preto ti
pripomínam, aby si roznecoval
Bozí dar, ktory je v tebe
prostredníctvom vkladania mojich
rúk.
2
Tim 1:6
Nato som
ta nechal na Kréte, aby si usporiadal,
co este treba, a po mestách ustanovil
starsích…
Tit
1:5
Na nikoho
prenáhlene nevkladaj ruky
1
Tim 5:22
Preto
nechajme bokom zaciatocné ucenie o
Kristovi a povznesme sa k dokonalosti.
Nekladme znova základy: o
pokání z mrtvych skutkov a
viere v Boha, ucenie o krstoch, o
vkladaní rúk, o
vzkriesení z mrtvych a vecnom
súde! A to urobíme, ak to Boh
dovolí.
Hebr
6:1-3
•
„pokánie
za mrtve skutky"
(myslí sa na hriechy - vid
Hebr
9:14) je to, co
súvisí s odpustkami,
„vkladanie
rúk" je to, o com
práve hovoríme, a „vecny
súd" to je ten, o ktorom vy
tvrdíte, ze je nevecny. Pár slov,
a pritom akych hutnych! A pritom vsetkom, ako
hovorí Apostol, toto vsetko sú iba
základy viery, iba zaciatocnícka
náuka. Ako je teda mozné, ze nie
sú vsetky základné veci v
Písme? Kde sú napríklad
predpisy o krstoch, o skladaní
rúk? A katolícka Cirkev toto
vsetko má. Pretoze, ako ucí,
pramenom zjavenych právd je Písmo
a Tradícia (ale tá, ktorú
má Cirkev na mysli).
Jezis
ucil v chráme a zvolal:
„…neprisiel som sám od seba,
ale pravdivy je ten, ktory ma poslal… on
ma poslal."
Jn
7:28-29
Kto
verí vo mna, nie vo mna verí,
ale v toho, ktory ma poslal. A kto
vidí mna, vidí toho, ktory ma
poslal.
Jn
12:44-45
Kto mnou
pohrda a neprijíma moje slová,
má svojho sudcu: slovo, ktoré
som hovoril, bude ho súdit v posledny
den. Lebo ja som nehovoril sám zo
seba, ale Otec, ktory ma poslal, ten mi
prikázal, co mám povedat a co
mám hovorit… Co teda
hovorím, hovorím tak, ako mi
povedal Otec.
Jn
12:48-50
Veru,
veru, hovorím vám: Kto
prijíma toho, koho ja poslem, mna
prijíma. A kto prijíma mna,
prijíma toho, ktory ma poslal.
Jn
13:20
• Jezis nehovorí:
„co ja poslem", ale
„koho".
Teda vztahuje sa to na ludí a nie na
Písmo.
Kto
vás pocúva, mna pocúva,
a kto vami pohrda, mnou pohrda. Kto vsak
pohrda mnou, pohrda tym, ktory ma poslal.
Lk
10:16
Chodte do
celého sveta a hlásajte
evanjelium vsetkému
stvoreniu!
Mk
16:15
Lebo
kazdy, kto bude vzyvat Pánovo meno,
bude spaseny. Ale ako budú vzyvat
toho, v ktorého neuverili? A ako
uveria v toho, o ktorom nepoculi? A ako
pocujú bez kazatela? A ako budú
kázat, ak nie sú
poslaní?… Teda viera je z
hlásania a hlásanie skrze
Kristovo slovo.
Rim
10:13-15,17
Preto, Adam, ak hladás
pravdu, posúd, ako sa zhoduje
katolícka Cirkev s vyrokmi Písma,
ale posúd aj adventistov a daj si
otázku: Kto je Whiteová? Kto ju
poveril zalozením novej cirkvi? V mene
koho prisla?
Lebo ked prisla iba v mene
svojho rozumu, v mene toho, ako sa jej rozum
pozerá na Písmo, cize
koniec-koncov prisla vo svojom mene, tak i pri
vsetkej miernosti musím povedat: chudera!
A ak ju tym Kristus poveril, lebo
hlásanie je z jeho poverenia (vid
vyssie), ako to dokáze? Urcite nie tak,
ze bude protirecit Kristovym slovám, ako
to aj urobila.
Ci neplatí aj o
adventistoch vyrok:
„Keby
prisiel niekto iny vo svojom vlastnom mene, toho
by ste prijali" (Jn
5:43)?
(pokracovanie)
