Ahoj Palo!
Predom ta srdecne
pozdravujem. Dostal som Tvoj list a ten ma
núti, aby som Ti konecne odpovedal, ved
mám este poriadny dlh, odpoved na Tvoj
obsiahly list asi spred 2 rokov. Prepác,
ze tak neskoro, ale na podobné listy
treba dost casu a pokoja a to oboje som nemal
navyse. Nebudem Ti písat naraz na vsetky
otázky, ktorych si sa dotkol, ale
postupne.
Popísal si vo svojom
liste vela obhajujúcich argumentov svojej
viery, respektíve katolíckej
vierouky a zároven si vyjadril vela
závaznych tvrdení o vierouke
Cirkvi adven-tistov. Tvoje stanoviská v
otázke vierouky vyzadujú
jasnú odpoved. S pomocou Bozou sa Ti ju
pokúsim postupne podat a blizsie
vysvetlit svoje presvedcenie z biblického
hladiska.
Zacnem netradicne, odzadu,
prakticky od konca Tvojho prvého listu.
Píses: „Boh chráni cest
cloveka tym, ze mu umoznuje zadostucinit", dalej
„Pristúp pokornejsie ku
katolíckej náuke a spoznás,
ze Bozia láska, múdrost a moc i tu
neocakávane presiahla ludsky rozum,
pretoze sa rozhodla dat clovekovi nebo nie ako
«zobracenku», ale za
zásluhu."
Aj ked sú vsetky
otázky nacrtnuté v Tvojom liste
iste dôlezité, písem odpoved
- prvú v prípade - na túto
otázku preto, ze ju pokladám za
zivotne dôlezitú, kardinálnu
v chápaní spasenia veriacim
clovekom. Ide teda o to, ci je clovek spaseny z
viery, alebo zo skutkov. Otvorene Ti
hovorím, ze zásadne nemôzem
s Tebou súhlasit a na rovinu
povedané, ak niekto verí, ze
spaseny bude zo skutkov, je to tragédia.
Téma ospravedlnenia a spasenia by sa dala
rozpísat na velmi vela strán,
budem sa ale snazit byt vecny.
Poprvé o
spasení ako o zobracenke nemôze byt
reci, podobne, ako nemôze byt reci o
spasení ako zásluhe. O spasenie
nikto nezobral, ani nezobre, spasenie bolo
dávno pred stvorením
pripravené a je cloveku len
ponúkané. Ak by to tak nebolo,
zbytocne by clovek o spasenie trebárs aj
zobral, nic by mu to nepomohlo, nehovoriac o
tom, ze slovo „dar" a „zásluha"
sa vzájomne vylucujú. Ak by si
mohol clovek spasenie zaslúzit,
zbytocná by bola obet Jezisa
Krista.
Bozí vyrok znie
„odplata za hriech je smrt". A práve
tym, ze Kristus zomrel za nás,
môzeme my zit. To je vlastne zmysel
gréckeho vyrazu (katallagé)
zmierenie, znamená vlastne vymena,
zámena. To znamená, ze Boh Krista
pri zmierení vymiena za nás. Vinu
a trest (nase) dáva na Krista a jeho
(Kristovu) spravodlivost
pripocítavá nám. Zmierenie
nemozno pokladat za nejaké upokojenie
Boha.
Ved nie ludia zmierujú
Boha so sebou, ale Boh zmieruje svet so sebou (2
Kor 5:18-19).
Zmierenie je vsak nielen
znamením Bozej lásky, ktorym by
Boh chcel naznacit, ze sa uz na neho
nehnevá, ale odstránením
(odpykaním) viny. To znamená, ze
hriech nie je vytrety nejak tak, ako ked z
tabule zotrieme nejakú bezvyznamnú
ciarku. Boh by tym znehodnotil svoju
lásku i svoj zákon. V smrti je
Bozia láska k cloveku spojená so
svätostou Bozou a uskutocnením
práva. Boh je v Kristovi sám
zmiercom i sudcom, v milosti i v súde.
Kedze nás chce spasit, sám sa
miesto nás stavia pod súd. Boh
teda v zmierení stojí na nasom
mieste a my stojíme na mieste Kristovom.
Zmierenie je naplnenie Bozej milosti bez
újmy na jeho spravodlivosti, lebo cena za
spasenie cloveka je v plnej vyske
zaplatená Kristovou smrtou a nie
niecím ludskym.
Zjednodusene povedané:
zmierenie = spasenie = Jezis zomrel za
mna!
Bozia milost je jedinou
nádejou cloveka (1 Pet 1:13). Clovek
sám totiz nemôze vlastnymi skutkami
zmenit spravodlivy rozsudok Bozí na
ospravedlnujúci vyrok, pretoze hriesnik
sa so svojimi tymito nedostatocnymi, hriechom
poznamenanymi skutkami (vykonmi) chce len proti
Bohu presadit, aby nemusel pred ním
kapitulovat. V „dobrych skutkoch" cloveka
ide o ludskú cest a sebapresadenie a tym
o prvotny hriech falosnej autonómie -
pychy. Kto chce byt ospravedlneny zo
zákona (zákonom), dosahuje
zlorecenstvo (Gal 3:10-11).
Ludská zásluha
a Bozia milost sa vylucujú.
Clovek vsak môze a
má byt zachráneny cestou milosti
(Ef 2:8,9, Rim 4:16). Táto cesta milosti
je zjavená v Kristovom Evanjeliu,
„radostnej zvesti", kde je uistenie, ze Boh
cloveka ospravedlnuje bez jeho skutkov,
„zadarmo", skrze vieru (Ján
3:16).
Svoju spásu si
síce nemôzeme vypracovat, pretoze
Boh ju pripravil sám, ale pre
spásu sa môzeme rozhodnút
alebo ju odmietnut - to jediné
zálezí od nás.
V evanjeliu Boh osvedcuje
túto láskavost (spasenie), na
ktorú nikto nemá nárok,
vsetkym ludom a ziada aby ludia evanjeliu
uverili, t. j. dôverovali tomuto slubu
(Mar 1:15), aby zobrali Pána Boha za
slovo.
Pán, Boh vo vsetkych
casoch spájal spásu cloveka s
vierou (ospravedlnením z viery: Rim 3:21,
Rim 4:3:6-7). Skutky ako prostriedok
spásy sú vylúcené
(Rim 3:20,28, Rim 11:6, 2 Tim 1:9).
Akú úlohu vsak
majú potom skuty, ktoré slovo
Bozie od krestana pozaduje (Mat 5:16)? Z
krestanského zivota ich nemozno
vylúcit, lebo oni dokazujú nasu
vieru. Kde je clovek vierou spojeny s Kristom,
tam sú skutky zodpovedajúce tejto
viere (Gal 5:6). Avsak tieto skutky
pochádzajú z viery (1 Tes 1:3) a
sú, ako viera sama, nie dielom cloveka,
ale Boha. Dobré skutky sú teda nie
prostriedkom k spáse, ale jej
dôsledkom!!!!
M. Luther:
„Dobré, zbozné skutky nikdy
neurobia dobrého, zbozného
cloveka, ale dobry, zbozny clovek robí
dobré skutky."
Vsetky dobré skutky
krestana sú skutkami Krista, ktory v nom
prebyva skrze Ducha Svätého (Gal
2:20), koná ich Boh (Iz 26:12), sú
darom Bozím (1 Kor 4:7) a dejú sa
nie ku cti cloveka (Luk 17:10), ale jedine ku
cti Bozej (zalm 115:1).
Skutky sú teda
„skúskou, pecatou a ovocím"
viery.
Záverom: Spasenie je
len z viery, nie zo skutkov, a nemozno si ho
nijako zaslúzit!!!
Ucenie o spasení zo
skutkov, alebo o „zaslúzenom
spasení" je nehorázny blud a
radím Ti v najlepsom duchu ho opustit -
pokial tomu naozaj verís.
Najblizsie sa vyjadrím
k dalsej z otázok Tvojho
listu.
Ahoj
Adam!
P. S. prepác za
môj skrabopis. Medzicasom sme sa opät
prestahovali. Adresu Ti
pripájam.
Ak by si mal cestu okolo,
zastav sa.
(pokracovanie
)
